Kusko.t2

„Every incredible scene is real!“ Klasický to slogan u tohto druhu dokumentárneho filmu, ktorý sa často krát zvykne používať na prilákanie divákov bažiacich po monde, prípadne, čo je lepšia varianta, dokáže týmto spôsobom umocniť zážitok zo sledovania scenáristicky nalinkovaných záberov s reálnym základom. Mondo „Le schiave esistono ancora“ produkované v súčinnosti s knihou Seana O’Callaghana „THE SLAVES“, sa nachádza niekde na rozhraní faktu a fikcie. Reálne zábery konfrontované s „umelou“ rekonštrukciou či posolstvom bratov Malenottiových (réžia), ako celok upozorňujú na problém otroctva, ktorý je starý ako ľudstvo samotné. Exotické lokality africkej a arabskej provincie pod moslimskou nadvládou sú pre náš kraj stále niečím kultúrne odlišným, odhliadnuť od toho, že otroctvo by malo byť neakceptovateľné všade. Ale posuňme sa ďalej. Dokument známy aj ako „Slave Trade in the World Today“ sa po vzore MONDO CANE vydáva skúmať šokujúce praktiky ľudskej civilizácie dneška (1964), aby tak svojim spôsobom upozornil na chorobu spoločnosti – otrokárstvo a obchodovanie s ľuďmi. Či bude jeho efekt dlhší než čas strávený jeho výrobou sa dá oprávnene pochybovať. Cesta za lepšími zajtrajškami je v nedohľadne. ### PS – na záver mi nedá neuviesť zaujímavé a nie úplne jasné pozadie výroby a distribúcie filmu. Mal som to šťastie, že sa mi podarilo zohnať hneď dve verzie filmu – taliansku „Le schiave esistono ancora“ vysielanú v televízií na kanály „Italia 1“ (Mediaset) a americkú, digitálne remasterovanú a re-editovanú verziu pod názvom „Slave Trade in the World Today“. Po preskúmaní oboch si pozorný divák všimne rozdiel, čím ho začne nahlodávať snaha v pátraní po tretej verzií. Presne toto ma postihlo. Aby som to vysvetlil - Anglický re-edit od Stephena Billingsa je klasický CUT neobsahujúci niektoré citlivé zábery originálu, zato tematicky vyplňuje svoje hluché miesto scénou vyňatou z MONDO CANE 2 (1963). Toto vykradnutie je typické len pre americký re-edit. Zato talianska televízna verzia toho ponúka o poznanie viac. Ani napriek tomu, že obsahuje rôzne, pre vysielanie nie až tak bežné zábery (prevažne drastická fotodokumentácia), nedá sa hovoriť o pôvodnom UNCUT zostrihu. Americká verzia totiž nečakane ponúka niekoľko prídavných sekúnd u niektorých scén (nemám teraz na mysli zábery z MONDO CANE 2). Ale ak by si divák už musel vybrať medzi televíznou a americkou verziou, treba jednoznačne brať taliansky zostrih. Ten sa od re-editu nelíši v sekundách ale minútach (+). ### PS2 – V roku 1989 (VHS) a následne aj v roku 2007 (DVD) vydáva štúdio „Substance Video“/"Hurricane Video" klamlivú mondo kompiláciu pod názvom SHOCKING AFRICA, ktorá obsahuje okrem iného aj zábery z tohto dokumentu.

Blasettiho „dokumentárny“ predvoj prichádzajúci do zástavky na pol ceste, kde sa stereotypom otrávený filmový pasažier noci môže aspoň obrazovo priblížiť ku krásam veľkomesta. EuroTrip po nočných kluboch predpovedá nielen trend akým sa zábava pre dospelých bude v najbližších rokoch masívne uberať, ale rovnako tak definuje aj šablónu pre ďalšie generácie tvorcov tzv. mondo filmu. Medzinárodná show Jacopettiho rukopisu predstavuje kúzelné spojenie divadelnej mágie, tanca, piesní a striptízu na javisku, kde sa uprené pohľady, smiech a zatajený dych formuje do živej formy epicentra zábavy.

Aiuto! Help! Žiadam o pomoc pre Gianniho Proiu a jeho neliečenú úchylku vykrádať už v minulosti vykrádané zábery seba samého. Séria „Il mondo di notte“ sa opakovane prevára, čím sa chuť a sladké aróma po neriadenom distribučnom lúhovaní mení na pachuť starých geriatrických ponožiek v sandáloch. Dosť bolo už ale vzrušenia. Nastal čas prejsť na inú značku čaju. „Siamo fatti così: Aiuto!“,groteskná paródia na mondo, sa za zvuku piesne „One Step Beyond“ začína ako obrazový výber z ľudského šialenstva vystrelený v rakete do vesmíru, aby sa mimozemské civilizácie mohli oboznámiť s kultúrou, ktorá vládne tu na Zemi – v čiernej diere zadku vesmíru. Úpadok spoločnosti, Proia často krát kontrastne vyzdvihujúci cez absurditu, sa popri rozmachu porna, grotesky a pohľadu do minulosti, miesi so zabíjaním zvierat a lacnými vtipmi tretej cenovej. Kiežby sa ale dalo hovoriť o funkčnom spojení zmesi inak nesúvisiacich, v bludnom kruhu sa točiacich záberov. Zhrnuté a podčiarknuté - Právom zabudnutý mondo trash. ### PS – videná 75 minútová cut verzia, v ktorej chýbajú hardcore scény klasického tvrdého porna. Tie sa však nachádzajú na DVD z roku 2012 v sekcií bonusové materiály (extras) na disku od štúdia „Mosaico Media“.

Po 13-tich rokoch od dovtedy posledného predstaviteľa série „Il mondo di notte“ ECCO, studnica nápadov pre nočný erotický život Gianniho Proiu v zhýralých šesťdesiatkách vysychá. Neupravenú a časom chátrajúcu čiernu dieru uprostred filmovej záhrady kdesi v Taliansku by bolo škoda zasypať, a to hlavne po tých plodných rokoch plných životodarnej vlahy. Niekdajšie úrodné dielo napájajúce peňaženky tvorcov sa dočkalo rekonštrukcie. Prichádza „Svet noci dneška“ aspoň teda na rok vzniku. Po niekoľkých minútach sledovania „Mondo di notte oggi“, reinkarnovaného to medzičlánku je jasné, že sa vysnívaný cieľ za vrcholom plnohodnotného zážitku nepodarí naplniť. Neriadením oblúkom na pol ceste naberá vyhliadková jazda talianskych rekreantov za erotickým dobrodružstvom a jednoduchou grotesknou zábavou smer nástupnej stanice, z ktorej sa exotický zájazd započal. Mondo vyslovene zamerané na erotiku a estrádny vtip, často krát obe zložke spojené v jednu pakáreň, sa nevyhlo opäť vykrádaním vlastných radov, a to použitím niektorých scén známych z predošlých častí „Il mondo di notte“. Stali sme sa svedkami nechceného zúfalého výkriku do tmy noci.

Séria „Il mondo di notte“ sa tak trocha vynúteným tretím pokračovaním točí už okolo vlastnej osi a to v čase, kedy pozíciu lídra neohrozene okupuje predstaviteľ novej vlny mondo filmu – MONDO CANE. Staré známe divadlo sveta predstavuje novú filmovú hru. Ku kormidlu sa dostáva nové vedenie, ktoré citlivo dodržiava známu schému mondo filmu, vyšperkovanú o nové vízie a názory. Svet t.j. mondo sa mení. Tento fakt je možné postrehnúť aj na práci Gianniho Proia, pri jeho napredovaní v trendoch diváckej komunity zajtrajška, zhmotnenej vizualizácie predstavujúcej protipól ku bežnému spôsobu života civilizovaného človeka. To všetko je v poriadku, prichádza ale čas, aby som vysvetlil svoje váhavé stanovisko a dôvod prečo som sa vzdal hodnotenia. Moje zdržanlivé prešľapovanie na mieste sa operia o upravenú americkú verziu z roku 1965, ktorá sa pod názvom ECCO (scenár Bob Cresse), dostáva do povedomia a podľa všetkého iba zbytočne mení pôvodný zostrih (videná práve táto verzia). Nechce sa mi veriť, že by sa Gianni Proia vo svojom origináli uchýlil k takému postupu akým je vykrádanie seba samého. V sprasenom americkom ECCOlogickom zostrihu nie je núdza o dlhý blok záberov vystrihnutých z predošlej kapitoly „Il Mondo di notte numero 2“, ktoré zbytočne opakujú to, čo už bolo povedané. Hodnotiť budem preto až vtedy, keď sa mi dostane pod ruky pôvodná talianska verzia. Verím, že to bude v prospech veci a Gianni nesklame.

Rovnaký vzorec ako u prvého vydania „Il mondo di notte“ sa logicky a očakávane opakuje aj o rok na to, aby sa neukojená túžba po objavovaní nových a nových miest zhýralej smotánky sveta, mohla opäť raz ukázať vo svojom nočnom svetle intímneho oparu. Pri tanečných predstaveniach „pod lampou“ sa vzrušeným divákom pri poháriku šampanského dvíha nejeden „hríb“ dožadujúci sa pozornosti. Diskusia je stále len v začiatku. Netrvá dlho a ľahké slečny sa pomaly vytrácajú a prepúšťajú svoje miesto klasickým neškodným gagom, ktorých kvalita sa rovná trajektórií vystrelenej futbalovej lopty od majstra v obore, Pelého. Či dokument „Il mondo di notte“ s poradovým číslom 2 zaboduje u potencionálneho diváka rovnako tak ako svetoznámy brazílsky futbalista v závere výberu, je len na ochote otvoriť svoju myseľ a prijať tak nalinkovanú štruktúru Gianniho Proia.

Mondo z ranných 60-tych rokov talianskej kinematografie, kedy sa tento špecifický druh filmu stále len formoval a hľadal svoju pravú tvár. Deravá maska zakrývajúca skutočnú podstatu mondo dokumentu sa pomaly ale isto začína zvliekať zo svojej kabaretnej kože, aby sa o pár mesiacov nato predstavila svetu vo svojej desivejšej forme. Netrvá dlho a séria „Il mondo di notte“ je skôr ako sa stihne zavŕšiť, konfrontovaná z masívnym úspechoch tzv. monda nielen na domácej ale aj svetovej filmovej scéne. Asi najznámejší predstaviteľ MONDO CANE ďalej formuje a udáva tempo budúceho rozvoja žánru. Sérií „Il mondo di notte“ a jej podobným jednotlivcom zasluhuje úcta a česť za to, že sa z lokálnych nočných projekcií pre dospelých dokázali postupne prehrýzť cez kabaretný „Svet noci“ plný odhalených slečien a vzrušujúcej povoľnej zábavy, až ku odvrátenej strane sily. Zábery z nočných klubov veľkomiest sveta sú predsa len niečo iné ako graficky detailné zábery utrpenia. Variete ako neškodný predobraz monda predstavuje v nadväznosti na „Európu noci“ (EUROPA DI NOTTE) v tvorivom rozpoložení Gualtiera Jacopettiho (MONDO CANE) vo svojej uhladenej smokingovej peep show.

Voľné pokračovanie hororového trashu SCHAT, IK GA FIETSEN!, kde sa namiesto bicykla dostáva do popredia iný sympatický športový nástoj – bowlingová guľa. Ako neraz platí - športom k trvalej invalidite. Spomeňme ale aj na starý dobrý TV slogan – „Mačky by kupovali Whiskas“. Kríza vo zvieracej ríši prináša dnes už nové výzvy hodné štúdie či filmového kotúča.

Amatérsky fake snuff zo starej špinavej garáže, kde svoje zvrhlé chúťky praktizuje dvojica maskovaných vyznávačov exploitu, tvrdej hudby a mexickej „undergroundovej Santo vlny“ v domácom Zverimexe na samote u lesa. Regály so zaváraninami nahradili pulty s reznými nástrojmi, pohovku na posedenie s priateľmi po náročnom pracovnom dni zasa provizórny, na mučenie prispôsobený chladný stôl, ktorý sa ako dominanta vyníma uprostred diery plnej zaschnutej krvi v podlahe. To jediné, čo tu mladej obeti môže pripomínať civilizovaný svet tam vonku je digitálna kamera v rukách barbarov blikajúca červeným svetlom ako umieračik. Zvrátená hra plná sexu a násilia sa podobne ako slabá baterka chýli ku koncu.

Slasher – vysoký chlap v bielej maske, terorizuje svoje malé mestečko. Zabíja ľudí mačetou, motorovou pílou, mäsiarskym sekáčíkom, či sekerou. Preventívne preto treba skontrolovať vždy všetky skrine, pozrieť sa pod posteľ a všade tam, kde by sa sériový vrah mohol počas dlhej ospalej noci skrývať. Detská izba sa po fatálnom zanedbaní povinností nového chlapca v meste mení na...