Mondo candido

Mondo Bizzaro! Voľná adaptácia románu CANDIDE z roku 1759 od svetoznámeho Voltaira, sa v Jakubiskovom štýle snaží cez snové obrazy, cirkusovú výstrednosť a absurditu myšlienkovo zahĺbiť do poznania zmyslu sveta. Filmové umenie alebo obyčajný nezmyselný trash? O tom nech si každý urobí svoj vlastný názor. Podľa mňa zbytočne prestrelená snaha dvojice Jacopetti-Prosperi, ktorá sa definitívne odvracia od dokumentárnej práce s nádychom monda, sa na sklonku filmovej kariéry pokúša prelomiť ľady, predpokladám dlhodobou snahou o sfilmovanie obľúbeného literárneho diela. Candido – mladý muž žijúci na zámku vo Vestfálsku, na búrlivom to nemeckom území 18-teho storočia, je pre smilstvo s dcérou baróna vyhostení do vyhnanstva. Jeho odopretá túžba po láske sa po potulkách svetom stretáva s naivným vytriezvením, ktorému musí čeliť nielen v tunajšom svete, ale aj v priebehu vekov až po súčasnosť. Či jeho putovanie za láskou a zmyslom života bude v závere vyhodnotené ako úspešné, je mi z odstupom času už celkom ukradnuté. Najpamätnejšia scéna filmu pre mňa stále zostáva „slow motion“ masaker v makovom poli. ### PS – slovo MONDO sa do názvu filmu pridalo až na popud produkcie, aby sa titul prepojil s úspešnou érou odštartovanou slávnym MONDO CANE. Obsahovo však Candido nemá nič spoločné s toto témou. (17.11.2014)