Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Krátkometrážny
  • Horor
  • Dokumentárny
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (1 294)

plagát

Alien Makers III (2009) 

H.R. Gigerova práca okolo ALIEN-a si v časti s poradovou číslovkou 3 vyslúžila výsostné postavenie kapitoly jednej osobnosti naprieč celou minutážou. A je pravda, že aj tá je pre ikonického dizajnéra hororového futurizmu nedostačujúca pre kompletnú výpoveď. Bizarné rekvizity, múzeum, kaviareň a Gigerove spomienky sa v kukle zhmotňujú do živého „xenomorpha“, predstaviteľa žánru. PS – existuje aj alternatívny koniec dokumentu, v ktorom Giger reaguje na otázku vlastnej smrti. Táto verzia ukončenia sa ale nakoniec nepoužila. O pár rokov neskôr po Dennisovom stretnutí s Gigerom prichádza do ateliéru aj skutočná smrť.

plagát

Alien Makers II (2009) 

Výpovede Ivora Powella (producent), Briana Johnsona (SFX supervisor), Sanforda Liebersona (Vice prezident spoločnosti 20th Century Fox International) a Terryho Rawlingsa (film editor) sa tento raz v spomienkach snažia priblížiť detailnú produkciu filmu, ktorá sa prevažne v hovorovej rovine v pohodlí kresla formuje do skladačky plnej detailov. Výsledný obraz je ale stále nekompletný...

plagát

Boxing Babes (1986) 

Robin Nichol ako „Miss California Bikini“ a Ginger Miller ako „Penthouse Pet of the Year“ vás dorazia ako prsnaté slečny, ktoré sa pripojili k tomuto odvážnemu akčnému výberu boxerskej extravagancie tých najlákavejších žien Ameriky. Pozor, pohľad na tieto dračice spôsobuje zástavu srdca. Sledujte „Penthouse Pet of the Year“ Ginger Miller a jej predstavenie sexi boxerských zručností v troch nespútaných a hlučných kolár v boxerskom ringu. Pozrite si krehkú krásu a súčasne tú najhoršiu „badass“ dračicu vo vzájomnom súboji - finálnom zápase, ktorý ponecháva len malý priestor pre predstavivosť. Boxing Babes ...every contestant is a knockout. Toľko voľne preložený oficiálny text distribučného štúdia „A.I.P. HOME VIDEO, INC.“ navnaďujúci na strhujúcu jazdu rozpustilých kvalít v rukavičkách, sa drží zubami a nechtami (resp. kozami) niekde na pomedzí sexistickej zábavy pre dospelých a wrestlingového trashu na jedno pozretie. Síce dostať do čumáku nebúšenou vnadou jednou z finalistiek nie je na zahodenie, avšak z diaľky domova sa tento hraný chvat podobne ako zbytok fádneho materiálu dá len ťažko oceniť.

plagát

Alien Makers (2009) 

Alien Makers je spomienkou ľudí, ktorí pracovali na dnes už kultovom sci-fi horore ALIEN (1979). Zaujímavosťou dokumentu Dennisa Lowea je, že svoju rozsiahlu prácu (vrátane nasledujúcich častí) ponúkol fanúšikom zadarmo na stiahnutie vo formáte DVD na svojej oficiálnej internetovej stránke. To je dnes dá sa povedať raritná udalosť, ktorá sa v tejto kvalite a rozsahu záberu dostala medzi divákov, aby sa tak okruh ľudí fascinujúcich detailnou prácou Ridleyho Scotta mohol rozrastať.

plagát

Video Nasties: Draconian Days (2014) 

Jake West sa po 3-diskovej edícii „Video Nasties: The Definitive Guide“ nehodlá vzdať svojej vášne ku turbulentnému obdobiu VHS, ktoré vtedajšiu Britániu rozdelilo na dva tábory. Vzniká tak kontinuálne druhé, tiež 3-diskové vydanie označené ako The Definitive Guide ...Part Two. Dokument „Draconian Days“ je jeho súčasťou. Tento bohatý materiál a historický potenciál presahujúci zberateľskú a politickú rovinu tzv. Video Nasties by bolo škoda nevyužiť, a to navyše keď má Jake West ku téme natočených X-hodín filmového materiálu, základňu kolektorov a cit pre zlatú (v UK skôr čiernu) éru VHS hororu. Ako platí aj tu – Históriu treba poznať, aby sme nedopustili, aby sa mohla zopakovať.

plagát

My Amityville Horror (2012) 

Daniel Lutz ako jeden z trojice detí, ktoré prežili tzv. „Amityville Horror“ sa po rokoch konečne dostáva ku slovu, aby guláš okolo domu hrôzy mohol vyvrhnúť ďalšie mäsité sústo zo svojho pikantného kotlíka. Bez ohľadu na to čo je a čo nie je pravda v tomto spletitom príbehu sa minimálne z psychologického profilu rodiny Lutzových jedná o sondu do duší poznačených existencii. Nie je ale jasné kto alebo čo bolo tou silou, ktorá vrazila klin do Danielovho života. Bola to nadprirodzená sila temna, tvrdá ruka Danielovho nevlastného otca Georga alebo niečo úplne iné čo sa zrodilo za zavretými dverami v inej hlave, je dnes po rôznych špekuláciách a príbehových variáciách takpovediac nerozmotateľné klbko osudu. Danielova matka Kathy a jeho nevlastný otec Geoge sú už po smrti. Možno aj preto sa odstrkovaný Daniel po rokoch mediálnej suchoty obracia na dokumentárnu výpoveď, ku ktorej sa jeho dvaja súrodenci obracajú chrtom. Ťaživé spomienky na „TO“ sa neľahko otvárajú aj po rokoch. Danielove pohŕdanie nevlastným otcom sa v tejto účelovej výpovedi javí skôr ako groteskná odpoveď na roky strávené za oponou divadelnej hry, kde prvé husle hral práve Geoge. Po jeho smrti zdá sa preberá žezlo s rovnakou vervou aj syn.

plagát

Humongous (1982) 

Právom zabudnutý slasher zahalený do tmy mixuje nízky rozpočet, ktorý sa za tlmenú žiaru mesiaca snaží ukryť pred okom diváka. Zmeska povedomých scén a lá FRIDAY THE 13TH a iných..., sa v celku brutálnom úvode retrospektívne odštartuje v roku 1946. V deň, ktorý je pre iných sviatkom práce sa pre mladú Idu stáva nočnou morou. Vzniká monštrum. ### Sterilné spracovanie nevybočujúce z rady podobných filmov muselo časom proste zapadnúť prachom, respektíve tmou.

plagát

Emanuelle e Françoise (Le sorelline) (1975) 

Duo D'Amato – Mattei ako scenáristická dvojka kombinuje príbeh Giannisa Tziotisa (KAFTI EKDIKISIS, réžia Dimis Dadiras) s vlastným exploitačným nádychom na čele s Georgeom Eastmanom (Carlo) a zvodnou Rosemarie Lindt (Emanuelle). Eastman ako uhladený playboy sa nielen na svet, ale obzvlášť na ženy pozerá povýšenecky ako na kus mäsa, ktoré treba posoliť a vyklepať. Pri jeho výške nie je ani čomu sa čudovať. Utrápená a ponižovaná Françoise sa pre Carlove neodpustiteľné prešľapy, brutalitu a hazardnú vášeň cíti ako handra vytierajúca špinu a to len pre to, aby jej slepá láska zostala čistá. Tieto neľahké dni sa ale po tragédii začínajú stupňovať. Na scénu prichádza Emanuelle. ### PS – premostenie medzi Carlom a Antropophagusom je nepriamo postrehnuteľné v obľube sekáčika na mäso, prípadne v kanibalskej ochutnávke ľudských vnútornosti na hostine v snovej časti. Čo sa za mladi naučíš, to v starobe ako by si našiel. PS2 – videná 100 minútová VHS verzia.

plagát

Sesso nero (1980) 

George Eastman ako scenárista netradične dramatického porno braku sa pod rukou D'Amata v exotickom Santo Domingu (Dominikánska republika) mení na relatívne úspešný filmový výšplech, ktorý zarobil zhruba 1 miliardu lír (dnes v prepočte cca. pol milióna euro). George (ako Luigi Montefiori) údajne zbúchal príbeh za jeden deň. Keďže potreboval peniaze aj on (finančný deficit zapríčinený hazardom), prišiel za D'Amatom s ponukou scenára za milión lír. Režisér ponuku prijal keďže herci, kulisy a technický personál bol stále na mieste z predošlého projektu. Ako vieme, prestávky medzi majstrovými zásekmi boli minimálne. Neskôr sa ukázalo, že sa to obom oplatilo. Až na výnimky rovnaké osadenstvo ako napr. v PORNO HOLOCAUSTe či ORGASMO NERO sa tentokrát musí vysporiadať s vážnou disfunkciou hlavnej postavy (Mark Shannon). Pre jeho vtáka ohniváka nastali opäť raz krušné a aj bolestivé časy plné psychickej agónie.

plagát

Jailhouse Heat (2011) 

„For the first time ever from Digital Playground, using the same epic camera technique as Avatar.“ OMFG! Veľmi lacná a vôbec nie zaujímavá porno variácia na klasické WIP záseky, ktorá čerpá vzrušenie známe z rôznych „jailhousoch“ z obdobia okolo roku (+ -)1970. 3D technológia už od kosti infantilný herecký prejav a prostoduchý školácky príbeh nedosahujúci ani kvalitu slohovej práce v prvých ročníkoch dorastu, nemá šancu zachrániť Jailhouse Heat pred skazou. Pardon, ale v porno filme predsa len hľadám aj niečo, čo by film ako taký neurážalo. Prvoplánovo pozliepané scénky vyplnené vtipom a neumom bez sebareflexie sa v záplave toho čo ponúka dnes internet ľahko stratia z povedomia. Zábavný sexploitation s perverzným potešením? Ja, ILSA... a ďalší by určite rezolútne nesúhlasili. Ako novodobé WIPéčko (iba záver filmu) bez duše a na jedno použitie síce Jailhouse Heat obstojí ako ľahko podpriemerný výstrek do prázdna, v porovnaní s radou béčkových exploitov nedokáže ani náhodou vzbudiť dojem väzenského vzrušenia.