nascendi

Dobre zvládnutá adaptácia Haileyho predlohy. Vo svojej dobe Letisko predstavovalo silný zážitok a aj po tých rokoch si niečo zachovalo zo svojich pôvodných kvalít. Letisko je na môj vkus trochu nevyrovnané, a to kvalitou i tempom a hudba tiež nepatrí k prednostiam filmu. Epizódne postavy Ady Quonsett a Joe Patroniho sú ťažko zabudnuteľné, ostatné sú zvládnuté podľa očakávania. Štyri hviezdičky sú možno podľa súčasných kritérií prehnane dobrým hodnotením, ale občas treba vziať do úvahy ak je film v niektorej oblasti prvolezcom.

Spielbergov Mníchov považujem za zaujímavý a podnetný film. Zaujímavý pokusom o rekonštrukciu jednej významnej epizódy boja odohrávajúceho sa na "neviditeľnom fronte" a podnetný nastolením otázok, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď. Podstata príbehu vychádza z faktografie a otázku, či sa odohral tak alebo onak neriešim, pretože odpoveď na ňu nepozná Spielberg, ani pochybujúci komentátori, a už vôbec nie ja. Prirodzene, že som si všimol nielen niektorých menej pravdepodobných zlyhaní (nefungujúca bomba zostrojená "výrobcom hračiek", ľahký úspech Holanďanky, jediný zdroj informácií a pod.), ale aj pravdepodobné dôsledné odstrihnutie komanda od oficiálnych miest v Izraeli. Zaujímavý je tiež problém údajnej nefunkčnosti zásady "oko za oko", ktorú hlásal Gándhi a v komentári ňou operuje i mat.ilda. Som opačného názoru, pretože nepotrestané zlo považujem za povzbudenie pre jeho pôvodcov a odplatu za jediný akt, ktorému rozumejú. Mníchov nie je prelomovým a ani najlepším dielom Stevena Spielberga. Ale medzi mojimi štvorhviezdičkovými filmami sa určite nestratí.

Z nábožensko-mystického textu Jakuba Demla vytvoril Vladimír Michálek film, ktorý viac ako o náboženstve hovorí o ľuďoch, o ich statočnosti, o viere, ktorá pomáha prekonávať defétizmus pri boji s chorobou alebo byrokraciou, ale tiež o ľuďoch šíriacich zlobu, ktorá sa v nich nahromadila. Filmy Vladimíra Michálka mám rád a štyri hviezdičky "kak minimum" sú toho dôkazom. Dobrým ťahom bolo aj obsadenie dvoch komikov do hlavných postáv, pretože každý komik túži hrať dramatickú úlohu a tomu, kto mu to umožní, sa odvďačí perfektným výkonom. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. A keď si k tomu prirátame krásne obrazy, dobre vybranú hudbu a civilné, uveriteľné výkony ostatných hercov, výsledkom Zapomenutého světla je Nezapomenutelný zážitek.

Keď som Knoflíkáře videl v roku 2008, nijako zvlášť ma nezaujali. Netušil som, že o necelé tri roky ma pri opakovanom zhliadnutí nadchnú. Až dnes som si plne vychutnal dokonalý scenár, množstvo nápadov a prepojenie jednotlivých fragmentov. Vzdialene mi pripomenuli Noc na Zemi a nemám problém Knoflíkářom dať lepšie hodnotenie, ako Jarmuschovmu filmu. Je pravda, že posledná poviedka, akokoľvek potrebná pre zovretosť diela, trochu vybočuje spomedzi ostatných, ale táto výhrada spôsobuje iba to, že neuvažujem o plnom počte hviezdičiek.

Keď Vladimír Páral opisuje osudy ľudí, čitateľ má pocit, že číta technologický postup na nejakú syntézu v chemickej továrni. Opísaný stereotyp života v socializme sa dosť ťažko prevádza na filmové plátno. Každá nevierohodnosť, falošnosť a predstieranie vyniknú, ako pod mikroskopom. Zo sfilmovaných Páralov je Mladý muž a bílá velryba lepšie hodnotený, ako Soukromá vichřice. U mňa je to naopak. Na filme oceňujem výborné herecké obsadenie a očakávane dobré herecké výkony, kamerou zobrazovanú širokú paletu odtieňov socialistickej šede a navodenie smutnovtipnej atmosféry mesta a jeho obyvateľov v područí ťažkej chémie.

Po množstve preideologizovaných sovietskych vojnových filmov, ktoré som videl, je pre mňa výtvor tria Šolochov-Bondarčuk-Šukšin príjemným prekvapením. Je pochopiteľné, že sovietska filmografia sa príliš nehrnula do zobrazenia neslávnej epizódy Veľkej vlasteneckej vojny, keď nepripravená Červená armáda viedla neorganizované ústupové boje a nemohla počítať ani s podporou obyvateľstva. Obraz vystrašených a zmätených oviec medzi tankami je dostatočne výrečný a príliš sa nelíši od obrazu trosiek pluku s 27 vojakmi, ktorí pochovali posledného dôstojníka. Film má vydarený vizuál a nezaostáva ani hudobný doprovod. Na vojnových scénach sa rozhodne nešetrilo a scény delostreleckej a leteckej prípravy útoku preorávajúcej bojisko sú fascinujúce. Aj preto, že sa na ne dívame očami prostého vojaka a nie generála z bezpečne vzdialeného veliteľského stanovišťa. Veľká škoda, že pri toľkých vynaložených prostriedkoch boli tak hlúpo zrežírované. Vojakov, ktorých charaktermi, osudmi, postojmi a vzťahmi sa film zaoberá podrobnejšie nie je príliš veľa, takže je možné ich usledovať bez toho, aby sa divák v deji strácal. Problémom je, že viaceré nie sú ukončené, ale opustené. To v podstate aj celý dej. Zobrazenie ruskej duše bolo na hrane únosnosti, niektoré monológy (vrátane vnútorných) i za hranou. Napriek všetkému, veľmi príjemné prekvapenie.

Ak by som mal vyjadriť celkový dojem z tohto výpravného vojnového filmu o jednej operácii spojencov počas druhej svetovej vojny, stačili by mi na to štyri slová: "menej by bolo viac". Menší rozpočet, menej hereckých hviezd i komparzu, menej epizód trieštiacich dej a nakoniec aj menej minút celkovej stopáže. To všetko by filmu prospelo. Bohužiaľ scenárista s režisérom opití množstvom prostriedkov, ktoré dostali k dispozícii, zabudli na striedmosť i súdnosť. Výsledkom je film, v ktorom sa množstvo výborných epizód, výborných hereckých výkonov i dobrých dialógov neposkladalo do rovnako dobrého celku. Štyri hviezdičky teda vyjadrujú ľútosť nad tým, že ich mohlo byť päť a nie pocit, že Vzdialený most je iba o čosi viac, než priemerným filmom.

Nenápadný, takmer zabudnutý, a napriek tomu jeden z najlepších Kachyňových filmov. Mozaikovito vyskladaný obraz života na Žižkove počas prvej republiky. Kachyňa, okrem svojho zmyslu pre romantiku, uplatnil vo filme svoje režisérske zručnosti a znalosť domáceho diváka. Nepochybujem, že ak by som bol zo Žižkova a dôverne poznal prostredie pavlačí a malých krčmičiek, neváhal by som s plným počtom hviezdičiek ani chvíľku. Prostredie bolo vykreslené s neskutočnou presnosťou a autentickosťou. Atmosféru filmu dotvorila celá plejáda skúsených i začínajúcich hercov, ktorí odviedli kus poctivej práce, pričom nemám potrebu niekoho z nich osobitne vyzdvihovať.

Príjemný film s jednoduchým príbehom a dobrými dialógmi, s ktorým si spájam niekoľko prekvapení. Netušil som, že bol nakrútený pred toľkými rokmi (i keď cudné zábery ma mohli orientovať). Netušil som, že pri sledovaní filmu, ktorého obsah sa dá povedať jednou vetou, strávim príjemnú poldruha hodinu. Netušil som, že Robbyho Bensona som už videl v jeho prvom filme Čakaj do tmy (ale to som naozaj nemohol ani tušiť). Netušil som, že ma ešte dokáže rozčúliť týpek, akým je komentátorský sprejer dobytek.

Núdza naučila nielen Dalibora húsť, ale aj dvoch znepriatelených kohútov plaviť sa k lepším zajtrajškom na jednej plti. Dobre zapamätateľný film ťaží najmä z vyspelého herectva všetkých hercov, ktorí sa na plátne objavia. Američanom titulkami pripomenul, že nie všetci ľudia na svete hovoria po anglicky, čo v tejto situácii zohráva významnú úlohu. Chvála patrí aj scenáristovi s režisérom, ktorí sa dobre zhostili zúfalej situácie, keď s dvoma hercami, jedným ostrovom a žiadnym dialógom, museli vymýšľať dômyselné konflikty, aby divák nepocítil nudu. Prostredie Palauských ostrovov je síce prekrásne, ale príliš im v tom nepomohlo. Toľko diskutovaný koniec považujem za najlepší zo všetkých možných koncov i keď na prvý krát šokuje.