nascendi

Stretnutie ideálov s politickým pragmatizmom má vopred jasného víťaza. A v podmienkach Latinskej Ameriky ešte jasnejšieho. Problém spočíva v tom, že filmov so zámerom zobraziť tento proces som už videl niekoľko a Buňuel neprispel k tematike prakticky ničím novým. A tak z tejto derniéry boli zaujímaví iba Gérard Philipe s Mariou Félix.

K téme rodinného násilia už TV film nemal čo dodať. Ale aspoň ho dokázal uveriteľnou formou a dobre vybratými hercami sprostredkovať televíznym divákom, ktorí sú na 100 % presvedčení, že im sa niečo podobné nemôže prihodiť, pretože ... Ale stačí sa pozrieť na impotenciu štátnych orgánov, ktorá nie je špecialitou Česka, Slovenska alebo Ameriky a každému bude jasná platnosť známeho: Pomôž si človeče, aj Pánboh ti pomôže. Spoliehať sa nie je na čo, pretože každé zmierenie, každé odpustenie a každý návrat k zbabelému násilníkovi je iba predplatným na ďalší diel agresie. Zdanlivo nízke hodnotenie tohto snímku je spôsobené tým, že hodnotím filmy ako celok a nie silné príbehy v nich obsiahnuté.

Zaujímavý film z nedávnej a pritom tak vzdialenej histórie južných častí USA. Je ho možné vnímať ako konkrétny obraz rasovej neznášanlivosti, ale tiež aj zo všeobecnejšieho hľadiska o ľudskej zlobe a nenávisti, pôvodne generovanej predsudkami a pocitom ohrozenia, ktoré sa neskôr vymknú spod kontroly a žijú si vlastným životom. Film disponuje vynikajúco vytvorenou atmosférou, stupňovaním napätia, obrazovou stránkou a skvelými hereckými výkonmi. Ak mu mám niečo vyčítať, tak je to jeho čiernobielosť. Postavy sú zbytočne polarizované podľa farby pleti. Na druhej strane patrí ku kladom, že obe hlavné postavy príbehu sú vykreslené plasticky a vierohodne. A na konci filmu si divák uvedomí, aký kus cesty urazila Amerika v tejto otázke za uplynulých 50 rokov.

Príjemné prekvapenie od Polanského, ku ktorému som sa pomaly obracal chrbtom. Mimoriadne členitý, do hĺbky ľudskej psychiky zasahujúci a žáner psychothrilleru presahujúci film s vynikajúcimi hereckými výkonmi priliehavou hudbou a iba chvíľami presahujúci hranice únosnosti v obscénnostiach. Podľa mňa najpolanskejší Polanského film.

Tak, už mám čiastočnú odpoveď na otázku, ktorú som si položil pri prvom diele série o Hornblowerovi. Zaujímalo ma kam bude smerovať kvalita a príťažlivosť ďalších dielov. Po zhliadnutí Dôstojníckych skúšok s ľútosťou konštatujem, že kvalita aj príťažlivosť upadá a výsledkom je časť televízneho seriálu bez prekvapení.. Časť predností z prvého dielu sa podarilo preniesť aj do nasledujúceho, ale nič nové, objavné sa neukázalo. Takže zasa tri hviezdičky, tentoraz slabšie. A nie som si istý, či prejavím záujem sledovať ďalšie diely série.

Silné tri hviezdičky som prvej časti filmovej série o britskom námornom dôstojníkovi dal najmä preto, že tento žáner sa nachádza viac-menej na okraji môjho záujmu. V každom prípade to bol príťažlivý film s presnou typológiou postáv, dobrými hereckými výkonmi a starostlivo pripravenými dobovými reáliami. Že trpel obvyklým nešvárom filmov tohto žánru (dobrí sú príliš dobrí a zlí príliš zlí), je možné pričítať na vrub už literárnej predlohe. V každom prípade ma zaujíma kam bude smerovať úroveň ďalších dielov série.

Pomerne dlho som rozmýšľal, či si tento polodokument zaslúži štyri hviezdičky a nakoniec som bol za dobráka. Tibet je drsná krajina a iné, ako drsné príbehy, by boli neuveriteľné. Preto sa mi páčili scény zbavené idiotských civilizačných nánosov, lebo iba principiálne postoje môžu zaistiť prospech jednej alebo druhej strane. Opäť som postrehol niekoľko poznámok na tému "aj oni predávali kože", ktoré ignorujú prostý fakt, že išlo o nikým nepodporovaných dobrovoľníkov, ktorí riskovali svoje zdravie a životy, aby ich zopár chytrákov (vrátane čínskych úradov) v konečnom dôsledku zaradilo hneď vedľa pytliakov. Lebo my sme zvyknutí iba na nejaké demonštrácie a vylepovanie plagátov grínpisákmi, ktoré nikomu neublíži a ničomu nepomôže. A na rastúci počet divákov, ktorí si zapamätajú iba scénu s tekutým pieskom, prehodenie nôh v Základnom inštinkte a 50 vajec vo Frajerovi Lukeovi.

Od samotného začiatku filmu som mal pocit, že došlo k omylu v jeho žánrovom zaradení. Na komédii by sa mal človek aspoň usmievať, keď už nie smiať až rehotať. Mne sa to však podarilo iba raz a to na poslednej vete, ktorá vo filme zaznie. Netvrdím, že český preklad názvu nesie v sebe pridanú hodnotu vyjadrujúc aj jeho kvalitu. Naopak som rád, že mi potvrdil moju neschopnosť smiať sa na typickom anglickom suchom humore. Pravda, ak sa dá tento film považovať za jeho predstaviteľa.

Celkom príjemný film, ktorý som si bez nudy aj bez nadšenia pozrel a mal som dojem, že horšie to už nebude. Ale bolo. Stačilo si pozrieť tú záplavu hviezdičiek a čítať obdivné komentáre, v ktorých sa to hemžilo prirovnaniami a menami, ktorým som dosiaľ neprišiel na chuť a hneď som tušil, že som zrelý na výrobu protiprúdu v bazénoch. Dočítal som sa, že to bola komédia a márne som sa pokúšal rozpomenúť sa, či som sa aspoň raz zasmial. Dočítal som sa o skvelých hereckých výkonoch, len som ich nejako prehliadol. Willovi Ferrellovi som dokonca neveril, ani že je nekompromisným daňovým audítorom, ani stereotypne žijúcim osamelým mužom, ktorý má zrazu problém a nevie si s ním rady. Súhlasiť však môžem s tým, že začiatok filmu navodil správnu zvedavosť až napätie, ako sa to bude ďalej vyvíjať a v takom prípade sa patrí príbeh vhodne zakončiť. Traduje sa, že aj v Jánošíkovi museli pre amerických divákov upraviť koniec. Po skončení tohto filmu mi bolo jasné, že Jánošíkom to neskončilo.

Horúce strely predstavujú podľa môjho názoru takmer dokonalú paródiu. Neriešim, či je lepšia jednotka alebo dvojka, nezaoberám sa ich porovnávaním s Bláznivou strelou. Iba sa bavím. Dobre a takmer nepretržito napriek tomu, že film už vidím štvrtý, či piaty krát. Skvelá je kombinácia vizuálnych a slovných gagov. S mojou slabosťou pre klasické filmové grotesky som obzvlášť vďačným divákom ich modernejších pokračovateľov. Divákom, ktorý úprimne nechápe tých, ktorí Top Gun hodnotia vyššie, ako Hot Shots!