nascendi

Toto predstavenie je čistou nostalgiou. Pri prvom zhliadnutí som ho vnímal úplne inak, než ako ho vnímam dnes. Pesničky ostali úžasnými, dej už pokryla patina, ale vtedajší účinok bol nezabudnuteľný. Pre správne pochopenie je treba si pripomenúť v akej dobe, v akom ideologickom a umeleckom prostredí sa zrodilo toto predstavenie. Bol to taký malý zázrak, ktorý sa už pravdepodobne nezopakoval a aj keď áno, tak iba ojedinele. Tak ako sa zázraky konajú.

Veľmi silné tri hviezdičky. Citlivo nakrútený film o chlapcovi, ktorému príroda dopriala nevšedné nadanie, ale súčasne mu na okolitých deťoch i dospelých ukázala, že nič nie je zadarmo. Jodie Foster sa jej prvotina podarila a bolo vidno, že si aj svoj herecký part odohrala s chuťou. Malý Adam jej bol rovnocenným spoluhráčom. Ostatné postavy a ich stvárnenie niekedy zaváňali figúrkovitosťou.

Nevynechám príležitosť pozrieť si pohľad na atentát v dokumente, ktorý som nemal možnosť vidieť. Je naozaj ťažké po toľkých rokoch nájsť na atentáte niečo nové, objavné, šokujúce a ani som to neočakával. Stačilo mi, že sa v dokumente objavujú dobre usporiadané pohľady a názory rôznych svedkov tejto udalosti a preniká doň i údiv nad štátom, ktorý v záujme akejsi "štátnej bezpečnosti" odstraňuje alebo aspoň utajuje všetko, čo sa vládcom nehodí do krámu. Lebo iný dôvod pre ukrytie najdôležitejších dokumentov na 75 rokov nesvedčí o ničom inom, len o tom, že atentát bol pripravený a vykonaný v záujme a na pokyn najvyšších miest. Potom kašlať na taký štát. A smutné je, že takým štátom je v podstate takmer každý iný.

Ten 80 % limit je mojim prekliatím.  Je výrazom mojej pohodlnosti, vďaka ktorej namiesto zodpovedného hľadania a posudzovania, ktorý film stojí za moje pozretie si nechám radiť od väčšiny  užívateľov ČSFD. Tá väčšina mi ponúkla film o klaviristke Júlii.  Nepoznal som režiséra, hercov a po polhodine som zistil, že ide o akýsi experiment, ktorému nerozumiem a ani nemám potrebu mu porozumieť. Takže konštatujem, že film ma nenaštval, ale ani nezaujal a podiel trojkových hodnotení v mojej štatistike utešene rastie, čo ma neteší, ale ani neznepokojuje. Len dúfam, že aj pri súčasnej biede sa mi podarí naďabiť na film, ktorý ma nadchne. Alebo aspoň poteší.

Vo vedomostných súťažiach som celkom dobre zorientovaný a Čo ja viem považujem za závan čerstvého vzduchu do nich. Pôvodný formát, týždenná frekvencia, audiovizuálne ukážky, dvojstovka študentov a mobilná aplikácia, výtvarné riešenie štúdia a charitatívne určenie výhry sú prednosťami súťaže. Najväčšou je Marcel Merčiak, ktorý drží opraty súťaže aj v prípadoch, že sa ako hostia dostanú do súťaže takí neprispôsobiví exoti, akými boli Ďuro Mokrý a Sáva Popovič alebo egocentrická Iveta Malachovská. Otázky sú primerane rôznorodé a tak nehrozí, že väčšina z nich bude príliš ľahkých alebo naopak takých, pri ktorých sú súťažiaci odkázaní iba na tipovanie.

Ako čokoláda zmenila bigotných katolíkov malého mestečka. Film, po zhliadnutí ktorého sa začnete zháňať po štipke chilli, aj keď vám predtým k šálke horúcej čokolády nič nechýbalo. A všetko to spôsobuje kočujúca Juliette Binoche s dcérou.

Od chvíle keď ten ryšavý západný primitív vnikol do izby Nishi, už pokračovanie príbehu nadobudlo zreteľnejšie kontúry. Názor rodiny a komunity, ktorá je uzatvorená do svojich dogiem o cti a o tom, ako sa má správať islamská žena, je viac, ako predstava dospievajúcej dievčiny, akým smerom by sa mal uberať jej život. Konflikty neprestanú, ani keď ju dajú na prevýchovu do rodnej krajiny jej rodičov. A tak uteká a uteká. Ako Iason Bourne. Pre Nórov je príliš pakistanská, pre Pakistancov príliš nórska. Ani z útesu nechce skočiť. Človek bez uspokojivého výsledku rozmýšľa, načo sa trepú do Európy, keď v nej chcú vytvárať pakistanské ostrovčeky. Rodinná a kmeňová spolupatričnosť je v nás ukotvená desiatky tisíc rokov a pokiaľ k nám niekto prichádza bez ochoty splynúť s našim kmeňom, nemôže sa čudovať, že nie je vítaný.

Niekedy neuvážene zabŕdnem do šedej zóny s nádejou, že tam objavím nejaké skvelé dielko, ktoré z nepochopiteľných príčin ostalo zatiaľ neobjavené. Doterajšie výsledky však spochybňujú moje počínanie, lebo som na nič také nenarazil. Aj táto romantická dráma ma nedokázala zaujať. Ústrednú dvojicu nepovažujem za vhodne vybranú, pretože medzi nimi iskra preskočí iba preto, že je tak napísané v scenári. Príbeh je banálny, ničím neozvláštnený a tvorcovia nevyužili ani jediný rozumný krok, ktorý by zvýšil príťažlivosť ich výtvoru - neskrátili ho aspoň o 20 minút. A tak si myslím, že malá pozornosť, ktorú užívatelia venujú tomuto filmu, má svoje racionálne jadro.

Na Gilberta Grapea som sa tešil a nebol som sklamaný. Veľmi dobrý scenár, množstvo dejových línií a tiež aj podnetov na zamyslenie by možno vyznelo nazmar, ak by nebolo podporené bravúrnym hereckým výkonom Leonarda DiCapria a zaujímavými hereckými kreáciami Johnnyho Deppa a Juliette Lewis. Lasse Halströma som pri jeho predchádzajúcich filmoch trochu prehliadal. Ale pustiť sa ohmatávania hraníc, po ktoré má siahať príbuzenská spolupatričnosť, aby neničila život tým, ktorí nezištne pomáhajú, dávajúc na misku váh svoj vlastný nenaplnený život, to je téma hodná majstra a mne osobne blízka. Rád som videl tento film a nie je vylúčené, že mu pri repríze pridám jednu nestabilnú hviezdičku.

Pri sledovaní filmov ako je Georgia začínam pochybovať o sebe. Netuším o čom ten film bol, pre koho bol nakrútený a čo som mal na ňom oceniť. Pritom Arthur Penn nakrútil skvelú Štvanicu, prelomovú gangsterku Bonnie a Clyde, takže asi v tom to nebude. Tieto filmy prirovnávam k čriepkom, ktoré nie je možné poskladať do zmysluplnej mozaiky. A pokiaľ to niekto dokáže, tak mu gratulujem.