maddy

Nehanební bastardi by s Pamiatkarmi tak akurát vytreli podlahu. Clooneyho úmysel bol síce rýdze dobrý, ale pretavil ho do maximálne nudného filmu, v ktorom neexistuje nadväznosť scén, abstinuje nejaké pevné jadro, ktoré by mu dávalo ucelenú koncepciu a absolútne nezvláda diváka presvedčiť, že jeho úmysel, resp. úmysly hlavných hrdinov majú nejaký vyšší „umelecký“ zmysel. Ako by film sám nevedel, čím by vlastne chcel byť, či jemnou komédiou z prostredia 2. svetovej vojny alebo serióznou drámou zaoberajúcou sa umením. Vo výsledku to je tak jeden nesúdržný snímok maximálne zahľadený do seba, ktorý neberie najmenší ohľad na diváka. V literatúre sa na niečo podobné objavuje výstižný výraz „art for art's sake. Nič z prezentovaných činov totiž nemá akýkoľvek dopad, všetko sa deje len pre potešenie filmu samotného a v závere sa úplne míňa účinku aj pokus o emocionálnu rovinu. So žiadnym hrdinom film nestrávi dostatok času, aby sa s ním mohol divák stotožniť a navyše všetci z nich pôsobia len ako karikatúrne postavičky. A tento krát ich nezachránia ani tí famózni herci. Čo jeden to môj dlhoročný obľúbenec (Matt Damon, Cate Blanchett atď.), avšak scenár ich úlohu v príbehu a celkový zámer vopred tak jednoznačne definuje, že ani jeden svojej postave nedokázal „vdýchnuť život“, aby sa s ním mohol divák stotožniť. Clooney v tomto prípade ako režisér a scenárista prehral na plnej čiare, ale prekvapivo si dokázal zachovať dôstojnosť. Monuments Men totiž zďaleka nie je hlúpy film, ani po technickej stránke mu nie je možné čokoľvek vytknúť – kamera, hudba, herecké výkony, dobové prostredie - všetko je na solídnej úrovni, ale čo z toho, keď stále platia všetky negatíva vymenované vyššie. Film navyše nemá akékoľvek tempo, je bez napätia, bez výrazného humoru (asi tak 1-2 scény trvajúce tri sekundy ani nepočítam) a subjektívne sa jednalo o najdlhšie dve hodiny môjho života. Takto by sa mi snáď netiahol ani trinásťhodinový dokument o rýľovaní záhrady. Nabudúce podobný námet do rúk už jedine Tarantinovi. CELKOVO: 2* (4/10)

Nemám vôbec nič proti artovým snímkom a mnoho z nich som si perfektne užil, ale taktiež nepovažujem za art čokoľvek, čo len trochu vybočuje zo zabehnutých filmových štandardov alebo len pôsobí „divne“. Artový film sa automaticky nerovná kvalita a The Double je toho žiarivým príkladom (aj keď v tomto prípade sa jedná len o akýsi pokus o niečo „artovejšie“). The Double si síce berie inšpiráciu všade možne, ale neprináša absolútne nič vlastné. Z poslednej doby najvýraznejšie evokuje surrealistický film Enemy s Jake Gylenhallom od režiséra Denis Villeneuve (Prisoners, Polytechnique). Ale zatiaľ čo Enemy skvelo pracuje s nejasnými symbolmi (pavúk) a dokáže rezonovať ešte aj dlho po dopozeraní, The Double je len pseudo-intelektuálny počin bez akýchkoľvek výraznejších symbolov. Spočiatku sa síce javí ako pomerne originálny a nápaditý snímok, ale veľmi rýchlo vyplynie na povrch, že sa až príliš okato inšpiruje u iných, či už spisovateľoch (Kafka, Murakami) alebo doslovne režisérskych kolegov (Burton, Gilliam). Na samotnej inšpirácii by nebolo nič zlé, keby ju režisér dokázal efektne skĺbiť s vlastnou víziou. The Double je však len nasilu pozérsky a neefektne preštylizovaný film. Darí sa mu síce vybudovať zaujímavý, bližšie (časovo, ani dobovo) neurčený industriálny svet, aj príjemnú schizofrenickú, až neurotickú atmosféru (doslovne pripomenie Brazil od Terryho Gilliama), ktorú doprevádza zaujímavo volený, znepokojivý mix orientálno-industriálnej hudby budujúci podivnú náladu celého snímku, ale čo z toho, keď filmu chýba akákoľvek výrazná emócia alebo sympatia ku ktorejkoľvek postave (alebo aspoň aj tá „nesympatia“, ale takto nevzbudzuje absolútne žiadne pocity). Herci síce odvádzajú precíznu prácu – po dlhom čase ma Jesse Eisenberg neotravoval a presvedčil, že dokáže odohrať aj inú postavu ako len tisíc-a-jednu variáciu na ukecaného Zuckerberga zo Social Network; Mia Wasikowska je zárukou kvality už sama o sebe – ale žiadnej z postáv nie je plne rozumieť, pochopiť čo by len jej základnú motiváciu. Napriek tejto kritike som bol odhodlaný udeliť filmu, síce veľmi slabé, ale tie tri hviezdy. Bohužiaľ, na tón filmu som sa chytal asi tak hodinu, doslovne mind-fuckový záver, resp. celá záverečná pol hodinka mi už vôbec nesadla a skôr otravovala. CELKOVO: 2,5* (5/10) Zaujímavá surrealistická forma s pochmúrnym vizuálom a prapodivnou atmosférou, ale nulovým obsahom, berie inšpiráciu u tých najlepších, ale vykráda viac ako by bolo žiaduce bez akéhokoľvek vlastného vkladu.

Ti Westa nemám rád. Že je dobrým hororovým režisérom má za svoju doterajšiu kariéru nepresvedčil (jediný slušný počin je jeho pocta hororom zo 70. rokov House of Devil, inak má na konte len slabý príspevok vo V/H/S, najamatérskejší počin v ABCs of Death, smiešny InnKeepers a pár ďalších podobne nevýrazných kúskov) a jeho takmer až kultový status v hororových fanúšikovských vodách mi ostáva úplnou záhadou. The Sacrament som vopred odsúdil už len na základe otrasného plagátu (s hlavou „otca“ nad hrobom), ktorý slúžil ako jeho promo a čakal absolútny odpad. O to väčšie prekvapenie nastalo po zhliadnutí filmu. West sa pre tento krát síce rapídne odchýlil od hororu, a u mnohých hororových fandov to tým pádom bude mať so Sacrament veľmi ťažké (plne tomu rozumiem), a servíruje skôr „len“ veľmi znepokojivý thriller, ktorý je ale zároveň za posledné roky jedným z tých z najefektnejších found footage snímkov. Zvolená forma má skutočne svoje opodstatnenie, aj sa výrazne kríži s mockumentom. Po technickej stránke mu nie je čo vytknúť, aj keď mnohým už po tom množstve amatérskych found footage hororov naskakuje husia koža, tak Sacrament je profesionálne zrealizovaný s úplne prehľadnou kamerou a strihom. Sprostredkováva pohľad na udalosti z Jonestownu (vo filme Eden Parish) a Westovi sa darí vystaviť hlavne veľmi znepokojivú atmosféru jednej na prvý pohľad ideálnej spoločnosti, v ktorej útrobách sa však skrýva niečo zlé. Diváka tým konstantne drží v napätí, kedy sa „to“ prevalí na povrch. Prvá hodinka je síce rýdze zoznamovacia a zobrazuje prostredie tohto spoločenstva, ich zvyky, nažívanie, názory, ale napodiv vďaka tomu nepríjemnému pocitu neustáleho ohrozenia vôbec nenudí. Postupne, pomaly, ale efektne graduje a razí si cestu k záverečnému zúčtovaniu, ktoré je síce nanajvýš očakávané, ale svoj účel „šokujúceho momentu“ plní dostatočne. Finálnej polhodinke nechýba dostatočný drive, pár stiesnených scén a aj keď je to ďalšia neprekvapivá, sto krát videná naháňačka postáv s bandou pomätencov, tak tento nedostatok vyvažuje svojou nekompromisnosťou. Nepotrebuje k tomu výrazne gore scény, len niekoľko znepokojivých momentov ako napríklad masová sebevražda, podrezanie vlastného dieťaťa a pod. Sympatické boli aj postavy (takmer polovica osadenstva zo skvelého You're Next, rok 2011), ktoré neviedli len nezmyselné dialógy a v rámci možností aj racionálne uvažovali, no vynikne hlavne úloha „Otca“, kde takmer neznámy Gene Jones dokázal plne vystihnúť tú zákernosť, náruživosť postavy, ktorá dokáže hromadne ľuďom vymývať mozgy. Uznávam, že The Sacrament nebude pre každého a v rámci sektárskych námetov sa jedná viac menej o obyčajný prírastok, ktorý však tento krát na moje veľké prekvapenie dokázal West, čo najefektnejšie spracovať a tromfnúť aj takého Kevina Smitha, ktorý sa o niečo podobné pokúšal vo veľmi chabom Red State. Za to palec rozhodne nahor! CELKOVO: 3,5* (7/10), ale v tomto prípade sa rád prikloním k tomu vyššiemu počtu hviezdičiek.

Je príjemné vidieť, že Joss Whedon si popri povinnostiach spojených s budovaním, resp. teraz už skôr neustálym rozširovaním Marvel Universe, nájde čas na napísanie (In Your Eyes) alebo réžiu (Much Ado About Nothing) aj menších projektov. Bohužiaľ, In Your Eyes by prospelo o niečo detailnejšie prepracovanejšie, takto pôsobí dojmom trocha narýchlo ušitého produktu. Je to síce fajn napísaná, ale nenápadito zrežírovaná romanca. Nápad o dvoch telepaticky prepojených osobách je síce originálny, ale samotný dej je dosť predvídateľný, tuctový, spracovaný bez nápadu a v určitých momentoch aj nepremyslený (odohráva sa to v súčasnom svete, ale postavy namiesto toho, aby predstierali, že počas „telepatickej komunikácie“ aspoň telefonujú – handsfree existuje už niekoľko rokov – tak dopustia, aby ich ľudia brali ako cvokov – v prípade ženy doslovne, v prípade muža to má za následok takmer vyhadzov z práce). Ničím výnimočný záver je v takom prípade už očakávaný. Napriek tomu má film príjemnú feel-good atmosféru, slušné nenútené ľudské dialógy, príjemné tempo a sympatické ústredné duo. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že s výraznejších režisérom sme tu mohli mať celkom originálnu romancu. Takto vznikol len jeden obyčajný, milý, malý film. Ale aj to niekedy postačuje. CELKOVO: 3* (6/10)

Hororovú „indie“ scénu mám celkom rád, objavuje sa v nej ročne síce stovka amatérskych, nevýrazných počinov, ale občas aj nenápadný klenot. Resolution sa k tým klenotom však radiť nebude, neradí sa však ani k tej hŕbe neambiciózneho odpadu. Prirovnania ku Cabin in the Woods, prípadne Evil Dead mi síce prídu značne scestné – spoločné to má jedine dejisko v podobe chaty v lese, ale to by sme už potom mohli nazývať každý film odohrávajúci sa v chate klonom Evil Dead-u, čo mi príde ako dosť chabé pojítko. Resolution je lacný, nezávislý film, ktorý má s hororom len pramálo spoločné, skôr sa jedná o takú mysterióznu drámu kríženú s thrillerom. Doslovne od začiatku do konca je postavený na konverzácii dvoch postáv. Tie sú síce až napodiv sympatické (napriek tomu, že jeden z nich je feťácky pako), ale samotné spracovanie je úplne nevýrazné. Film len jemne načrtne viacero zaujímavých prvkov, ktoré ďalej nijako nevyužíva. Nesie sa ním taká záhadná atmosféra, kde zo začiatku podnecuje divákovu zvedavosť s čím vlastne majú postavy dočinenia a či sa uberie skôr „do nadprirodzena“ alebo k home-invasion, prípadne k nejakému uletenému psychu. Avšak pravdou je, že neponúkne vôbec nič. Samotné rozuzlenie je síce pomerne originálne (aspoň ja si nevybavujem film, kde by som videl niečo takéto), ale mne osobne absolútne nesadlo a celý ten záver s (jemný SPOILER) „Musíme dokončiť film, aby sme sa oslobodili!“ (KONIEC SPOILERU) mi prišiel skôr k smiechu ako by vo mne budil údiv nad nápaditosťou tvorcov. Napriek tomu tie dve hviezdy udelím, prekvapivo ma to neotravovalo tak ako som čakal, postavy boli sympatické, úvodné „tajomno“ vyvolalo určité očakávania a indie scénu mám tiež celkom rád, len škoda toho maximálne nevýrazného spracovania. Resolution to má veľmi ťažké, poteší len úplne minimum hororových fanúšikov, tých ktorí za horor nepovažujú len hromadné jatky a neutíchajúce ľakačky, ale aj z nich len minimálnu časť, zvyšok sa pri ňom zákonite uzíva nudou k smrti. CELKOVO: 2* (4/10)

Dokument o skupine, ktorá ma nezaujíma a štýle hudby house (chcel som napísať tanečnej, ale to by ma skalní fanúšikovia asi zlynčovali), ktorá mi absolútne nič nehovorí. Vôbec sa nečudujem, pokiaľ sa pri čítaní tohto komentáru bude niekto pýtať „Prečo to vlastne pozeral?“ No, občas si človek skráti čakanie, aj takýmto dokumentom, možno dúfajúc, že ho tá hudba nakoniec tiež osloví. Nestalo sa, ale to neznamená, že Swedish House Mafiu akokoľvek zatracujem. Sto ľudí, sto hudobných chutí ... len v tomto prípade mi je ťažko hodnotiť. Veľkolepé zábery z koncertov potešili (aj keď nikdy úplne nepochopím, čo je pútavé pozerať sa na troch DJov za mixážnym pultom, radšej volím koncert klasického interpréta), chlapcov som trocha spoznal aj z tej druhej strany a pohľad na to ako sa z troch v podstate úplne obyčajných Švédov stali za veľmi krátke obdobie veľké hviezdy, ktoré na takúto popularitu zo začiatku ani neboli pripravení je rozhodne tisíc krát zaujímavejší ako by bol pohľad na umelo vytvorenú kariéru netalentovanej Britney Spears. Pre fanúšikov teda rozhodne pútavé poodhalenie zákulisia, v ktorom sa z časti osvetlí prečo sa rozhodli svoju spoločnú púť ukončiť. Pre všetkých ostatných asi len príliš obyčajný dokument nepojednávajúci o akokoľvek zásadnej udalosti. Udeľovať hodnotenie ako nefanúšik v takomto prípade je takmer až nereálne. Ničím nenadchlo, ale ani absolútne ničím neurazilo. Volím preto neškodnú strednú cestu.

Najhorší found footage za posledné roky! Teda minimálne čo sa týka kino-produkcie, s amatérskymi počinmi „direct-to-video / on-demand“ nezrovnávam, aj keď ani tak by nemal zase až tak silnú konkurenciu. Nedôveryhodné držanie kamery v každej chvíli už pri podobných snímkoch vôbec neriešim, nakoľko ako diváci by sme potom z podobných filmov nič nemali, ale to nič nemení na fakte, že Devil's Due, nielenže neprináša do žánru absolútne nič nové (to som od neho ani len nečakal), on nevie ani pracovať s tým najzákladnejšími hororovými atribútmi. Po úvodnej potýčke nesympatického ústredného páru (hlavne tá tehuľa je na guľku) s rómskymi, pardon los español, spoluobčanmi nenasleduje nič, čo by len vzdialene pripomínalo horor = 20 minút otravných kecov a kňazovi sa počas omše spustí z nosa krv, ďalších 20 minút hlúpych kecov potom sa matke hnusne digitálne pohne počas spánku brucho, ďalších 20 minút diania o ničom a matka vystraší dieťa príbuzných a hrozivo za ním zabuchne dvere a to sú tak za hodinu asi všetky „strašidelné“ scény. Sorry, že som Vám to celé nekompromisne vyspoileroval, ale aspoň som Vám ušetril drahocenný čas, ktorý by ste strácali s týmto, ehm, „hororovým“ prírastkom. Záverečná asi 5 minútovka sa síce snažiť dianie trocha zintenzívniť, ale jednak je neprehľadná, chaotická a navyše som bol po predošlých minútach už tak otupený, že ma absolútne nezaujímalo čo sa deje. Akurát sa tam boja euro (€) symbolu (v tom mal film pravdu, Európska Únia je strašná! ale to nám zdeliť asi nechcel, takto sofistikovaných tvorcov za kamerou asi nemá). Jednoducho začiatok nuda, prostriedok ešte väčšia nuda a finále zase nuda. Aj napriek pomerne striedmej 85 minútovej stopáži neskutočne nudí ako už dlho nič. Ak si niekto myslel, že toto dokáže v dnešnej dome niekoho postrašiť tak sa nad demenciou tvorcov radšej ani nezamýšľam. A to že na takéto niečo boli potrební dvaja režiséri je už totálne fiasko. Matta Bettinelli-Olpina a Tylera Gilletta už k filmom nikdy viac nepustiť. Pritom ten námet o antikristovi nevyzeral až tak márne. Snímky s podobným námetom tu už dávnejšie neboli a posledné kvalitné už vôbec nie (naposledy snáď Rosemary's Baby v 60. rokoch minulého storočia). Ale asi je s filmom niečo veľmi zle, keď najpútavejšia je na ňom marketingová kampaň s devil-dieťaťom na ulici, ktorá nemá s výslednou kvalitou filmu aj tak nič spoločné. Avšak Devils Due má jednu výhodu, aspoň pri ňom všetci odporcovia docenia „kvality“ série Paranormal Activity (áno, nebojím sa priznať, že prvý a tretí diel ma slušne pobavili), lebo oproti Devil's Due vyzerá ktorýkoľvek diel tejto série ako nepretržitou akciou nabitá jazda. Devil's Due vyzerá tak akurát ako dokument zo života prvorodičky a v tom prípade je možno aj funkčný (vzhľadom na pohlavie komentujúceho nie je možné overiť platnosť tohto tvrdenia), ako horor však totálne stupídne. CELKOVO: 0,5* (1/10) ...aj tá jedna hviezda len z milosti, pretože v databáze CSFD sa nájdu ešte aj odpadové found footage horory.

Nie je to temné, zvrátené, vizuálne nápadité, ani herecky vyšperkované ako American Horror Story 3: Coven, ale ani tak hlúpe a naivné ako kedysi Charmed. Je to jednoducho len také nijaké, obyčajné, nenápadité. Analógiu hľadám niekde pri minuloročnom Draculovi, ale ten mal aspoň výborného, charizmatického Jonathana Rhys-Meyersa, ktorý seriál ťahal o úroveň vyššie a prvú sériu som vydržal aspoň celú dopozerať. Salem má akurát ex-osadenstvo z Nikity (Xander Berkley, Shane West) a minimálne druhý menovaný dobrým hercom asi nikdy nebude (vystačí si už tretí seriál s jedným naštvaným výrazom). Viem, že to je ešte len začiatok prvej sezóny, ale pri súčasnej záplave seriálových klenotov ako True Detective, Fargo, Hannibal a pod. sa s takýmto niečím neoplatí strácať čas. Nuda, nič, šeď. S navyše dosť lacnými televíznymi kulisami a predvídateľnou story. A tých pár zvrátenejších, ale evidentne digitálnych scén dnes už do varu nikoho neprivedie. Od tohto som čakal rozhodne viac. Ďalej nesledujem.

Welcome to Australia, cocksucker! Hm, vôbec nič som si od toho nesľuboval a nakoniec celkom príjemné prekvapenie. Zatiaľ, čo prvý Wolf Creek bol taký tuctový, nevýrazný prírastok do subžánru exploitation, ktorý sa držal pomerne na uzde. Wolf Creek 2 smeruje rovno na DVD/Bluray a On-Demand, takže na nejakú korektnosť kašle a zo žánru žmýka doslovne maximum. A to niekedy plne stačí. Na žáner pomerne objemná stopáž síce vzbudzovala obavy, ale Greg McLean túto drsnú jazdu tento krát rozbieha už od prvých minút a prekvapivo nepoľaví až do samotného záveru. Pritvrdzuje na psychickom a fyzickom terore, viac sa pohráva so šokujúcimi gore scénkami (odrezaný penis) a celkovo vytvára veľmi nekompromisnú, krutú, drsnú, špinavú atmosféru so správne šialeným záporákom. Diane občas efektne odľahčí (klokany!), čím však len potvrdzuje až takú zvrátenosť celého snímku. Celkovo sa mu darí sprostredkovať, čo najintenzívnejší divácky zážitok s výbornou gradáciou napätia a v slušnom tempe s dostatočným body-countom. A aj keď je to len tisíc krát omieľaný koncept, tak naháňanie vraha VS obetí v pútavej austrálskej prírode sa nikdy neopakuje, neustále rôzne variuje (púšť, dom, auto) a postupne presúva z jednej postavy na druhú, čím si drží aj určitý moment prekvapenia, keďže zo začiatku nie je až tak úplne jasné kto sa dožije záveru. Musím síce uznať, že je to len „tupá“ vyvražďovačka, ktorá je občas až príliš prestrelená (scéna s kamiónom), na logiku sa je pri nej potrebné úplne vykašľať (vrah po sebe nijako nezahladzuje stopy, postavy sa občas chovajú ako úplní tupci bez pudu sebazáchovy, po celej Austrálii sa snáď nevyskytuje jediný človek okrem potenciálnych obetí vrah a pod.), a aj snaha o „Based on Actual Events“ je v tomto prípade zbytočne vynútená, taktiež ako nedôveryhodný záver, ale pre určitú cieľovú skupinu hororových divákov, do ktorej tiež spadám, veľmi výživný prírastok. S výnimkou tejto skupiny to asi málo kto docení, ale takto to už býva v podstate so všetkými exploitation. Priznám sa, že väčšinu času som bol rozhodnutý udeliť veľmi solídne tri hviezdy a viac ani omylom, keďže v úvodnej pasáži ma postavy Nemky svojím chovaním priam iritovala a fakt neverím, že takto sa dokáže ktokoľvek chovať pokiaľ mu ide o vlastný život, ale záverečné zúčtovanie s mladíkom v podzemí, ktoré je správne úchylné a konverzačné hra „about Aussie History“ svojím sarkastickým podtónom pridali toho pomyselného pol bodíka k dobru a preto bez problémov zaokrúhľujem smerom nahor. CELKOVO: 3,5* (7/10) : Jeden z mála hororových sequelov, ktoré sú omnoho lepšie ako originál. Celý čas som mal navyše na mysli remakové verzie I Spit On Your Grave 1 a 2, ktorú sú na tom v sérii na vlas rovnako ako Wolf Creek 1 a 2. Teda hlavne I Spit On Your Grave 2, s ktorým si Wolf Creek 2 môže podať ruku.

Najnedôveryhodnejší a najzmätenejší found footage. Neviem, či som videl iný film ako spomína tých prvých šesť komentárov, ktoré hovoria takmer o „najstrašidelnejšom found footage za posledné roky“ alebo som už po tých stovkách amatérskych found footage hororoch natoľko otupený, že ma niečo podobné ako je Mr. Jones nedokáže absolútne ničím zaujať. Síce musím uznať, že Mr. Jones má aspoň z časti celkom originálnu premisu o pátraní po akomsi kvázi umelcovi Mr. Jonesovi (nejedná sa len o x-té otrepané pobehovanie po dome, v ktorom straší), celkom sympatické ústredné duo postáv a aj slušnú technickú stránku (o nejaký amatérsky found footage ako jeho tisíc príbuzných sa v tomto prípade nejedná), ale čo z toho, keď v tom filme sa NIČ NEDEJE! Už úvodný pokus o akýsi „umelecký found footage“ (znie to síce odpudivo, ale neviem ako inak to pomenovať) s monológom hlavnej postavy o úteku od civilizácie so zábermi ako z National Geographic mi prišiel prinajmenšom zvláštny, ak nie v takomto type hororu až trápny. Následne sa film pokúša o niečo nové a namiesto klasických záberov kamery z prednej strany má kamera obojstranný objektív a tak zároveň sprostredkováva zábery aj na tvár postavy. O čo sa však týmto režisér snažil mi ostáva záhadou, pretože namiesto záberov na dianie v priestore sa pohľad neustále a neuveriteľne otravne prepína na tváre účastníkov. Divák si tak vôbec neužije celkom pútavé prostredie Jonesovho domu s množstvom strašiakov. Navyše sa tým vytráca akákoľvek atmosféra alebo aspoň pokus o jej budovanie. Jednoducho veľmi zlý spôsob natáčania, ktorý navyše podtrhuje aj nedôveryhodnosť celého diania, keď sa postavy bez problémov natáčajú ešte aj keď spia! (preboha, to mi chce niekto povedať, že toto by robil profesionálny kameraman, ktorý sa navyše vyberie s priateľkou do odľahlého domu, pretože si chce užiť chvíľu bez civilizácie?! Načo preboha?). A práve tá určitá neistá, zvrátená, tajomnom zahalená atmosféra mala byť jeho základom, pretože o strachu sa tu nedá hovoriť v žiadnom prípade. Prvých 50 minút sa vo filme vyslovene nič nedeje okrem asi jednej ľakačky, keď vták v noci narazí do okna a celý ten pokus budovania mytológie s alegóriou na súčasné moderné umenie (tajomné diela Mr. Jonesa) mi prišiel neskutočne chabý. Záverečná tretina sa následne zvrhne až do akého fantazmagorického úletu, ktorý nedáva vôbec zmysel. Snaží sa divákovi pomotať hlavu a pôsobiť neuveriteľne sofistikovane, ale vo výsledku je to len márny pokus o „niečo viac“, ktorý je však len hlúpy a nanajvýš účelový. Vo výsledku tak nestrašidelné, nezmyselné, neatmosférické. Až sa čudujem sám sebe, že sa neustále na tie nekonečne found footage nechám nahovoriť. Možno nie až taká úplná bieda ako posledné kúsky, ktoré som videl (Alien Abduction, Devil's Due ...), ale stále vôbec žiadna sláva. CELKOVO: 2* (4/10)