maddy

Štandardne zrežírované (Rupert Wyatt vie udržať konzistentné tempo), fajn zahrané (Mark Wahlberg má charizma na rozdávanie), ale podpriemerne napísané. Hlavným problémom tu je totiž chabý scenár, z ktorého bohužiaľ dobrý film nevydoluje ani Wyatt s Wahlbergom a tak to tu lepšie dopadnúť ani nemohlo. Titulná postava „gamblera“ totiž ani nie je tak patologickým hráčom ako debilom, ktorý neovláda ani základy hrania. Namiesto toho, aby hral čo najviac a čo najčastejšie, lebo to ako závislák na hazardných hrách potrebuje, tak jeho hra prebieha spôsobom, že všetko vsadí na jedno číslo, vyhrá, potom vsadí všetko znova na to isté číslo a všetko prehrá. Po hre je tak do dvoch minút. Žiadne rozdelenie výhry na viaceré ťahy, žiadne rozdelenie rizika, žiadna neustála potreba hrania. Jednoducho len jedna hra štýlom všetko alebo nič a je po „zábave“. No on sa nielen počas hier, ale počas celého filmu chová ako skôr ako prvotriedny idiot než ako univerzitný profesor závislý na hazarde. A vôbec, celkovo mám „veľmi rád“ tých Amíkov s bohatými mamičkami, ktorí žijú sami v luxusnom niekoľko izbovom dome a pred domom im parkuje červené fáro, ale mám ich ľutovať a počúvať ich reči o tom ako sú na mizine, bez peňazí a ešte aj niekomu dlžia štvrť milióna! Čo tak predať byt, dom, auto a nasťahovať sa dočasne do garsónky, kde síce nebude žiť v luxuse, ale aspoň mať pokojný spánok?! To asi neprepadá do úvahy. Film by tak chcel byť „gamblerskou sondou“ do života zbohatlíka, ale namiesto toho je neskutočne odtrhnutý od reality a celý ten pokus o zobrazenie seba-deštrukcie hlavnej postavy je maximálne povrchný. K tomu hŕstka vedľajších postáv (mamička, študentka), ktoré v prvej polovici zdatne sekundujú hlavnej postave a pôsobia, že na ňu môžu mať podstatný vplyv, no v druhej polovici sú odpratané z deja, aby sa v ňom už viac nevyskytli. A aj tí gangsteri skôr než by budili strach pôsobia ako „dobrí tatkovia“, ktorí znova požičajú aj niekomu kto im už dlhuje 250 000€, ktoré bude mať očividne z učiteľského platu problém splatiť a ešte mu radia ako zo šlamastiky formou ďalšieho hazardovanie von. Celé to pôsobí tak prikrášlene, že počínanie Gamblera nemá žiaden emocionálny dopad a jeho osud je divákovi akurát tak ukradnutý. Aby som len nekritizoval, tak Mark Wahlberg to slušne tiahne a jeho monologické výstupy počas prednášok sú celkom štýlové, Wyatt na režisérskej stoličke má stále remeslo v malíčku a dokáže aj z takejto látky natočiť celkom svižne odsýpajúci film, počas tých dvoch scéna „gamblovania“ cítiť aj kúsok napätie (ale to vyplýva skôr zo spôsobu hrania a toho, či Gamlber všetko prehrá alebo nie). Akurát je dosť problém pokiaľ film s názvom Gambler má najlepšie časti tie, ktoré sa odohrávajú v školských laviciach, než tie v kasíne. Od Ruperta Wyatta by som čakal rozhodne viac, ale na to ako slabá látka Gambler je sa s tým popasoval celkom znesiteľne. Akurát tu chýba zmysluplný príbeh, zmysluplné konanie postáv alebo niečo navyše čo by strhlo, akákoľvek zaujímavejšia scéna alebo situácia. Vo výsledku je to akurát štandardne natočený film, ktorý ani nemohol byť s podobne chabým scenárom ničím viac. Neviem čo viedlo Wyatta práve k tejto voľbe. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Jedna z najlepších rolí Jennifer Aniston v postave cynickej, ale hlavne životom zlomenej ženy trpiacej chronickou bolesťou. Podobné melancholicky ladené drámy majú tendenciu skĺznuť k obyčajnej citovej vydieračke. Cake, napriek zvolenej téme, nijako nevydiera, ba naopak ešte sa filmu podarilo vyhnúť množstvom klišé spojených s takouto látkou. Avšak keby k tomu niekto napísal aj slušný scenár mohol tu byť zaujímavý film. Bohužiaľ všetky motívy tak nejako vyplynú úplne do prázdna, ani jeden nie je poriadne rozpracovaný a okrem postavy Jennifer Aniston sú tu všetci ostatní pomerne nepodstatní. Postava (ex-)manžela a jedna odbočka s ním zbytočná, rovnako ako postava Sama Worthington, ktorá sa javí pre dej prínosná, no v druhej polovici je namiesto rozvíjania ústredného vzťahu odprataná na druhú koľaj a film sa venuje nepodstatným, krátkym odbočkám ako napríklad ten s postavou teenagerky, ktorá napečie titulný „cake“, ale pre samotný príbeh nemá význam. A čo sa týka halucinácií s Annou Kendrick tie než by umocňovali psychický stav, v ktorom sa hlavná hrdinka nachádza, skôr pôsobia absurdne. Vo výsledku to tak ako dráma nijako nestrhne, zo začiatku sa síce tvári pomerne tajomne, aby nakoniec mohol byť výsledok nanajvýš očakávaný. Tá pol hodinka s filmom síce nijako neurazí a Aniston s jej sarkastickou postavou to celé hravo utiahne, ale Cake rozhodne nie je žiadnou zásadnou „Oscarovkou“. CELKOVO: 3* (6/10)

Neuveriteľná scenáristická hračka zaujímavo sa pohrávajúca so seriálovými konvenciami a schopnosťou diváka porozumieť filmovému rozprávaniu. Do The Frame som išiel bez akejkoľvek predchádzajúcej znalosti, či už traileru, obsahu alebo aspoň predošlej režisérovej tvory a nakoniec sa z toho vykľul jeden z najoriginálnejších filmov za veľmi dlhú dobu. Zo začiatku to síce vyzerá ako B-éčková krimi/dráma/romanca/thriller, ktorá ničím neoslní, ale postupne sa mení na jeden z najzaujímavejšie napísaných mystery/fantasy filmov, ktorý začne chrliť jeden skutočne netradičný nápad za druhým. Jamin Winans plne dokazuje svoj talent a to, že k natočeniu pútavého filmu nie je potrebný vysoký rozpočet, ani prvotriedne CGI, ale stačí šikovný scenár a hlavne nápad. Alebo kde inde ste už videli herca „bojovať“ s obrazom filmu, resp. zábermi kamery? Pár múch sa síce nájde a smerujú hlavne k mierne prestrelenej dĺžkei, aj keď tempo filmu je príjemne konzistentné a v podstate baví po celý čas, no predsa len by stačilo maximálne tých 100 minút, a taktiež aj samotný záver už trocha smeruje k predvídateľnému vyústeniu vďaka jeho zbytočnému naťahovaniu, ale nič z toho výrazne nekazí výsledný dojem. Vo výsledku netradičný snímok a filmový oriešok, ktorý je radosť lúskať, pretože filozoficky sa v ňom skrýva rovnaký mindfuck ako kedysi v Matrixe. CELKOVO: 3,5* (7/10)

Vysoké ambície, ale až príliš štandardný výsledok, tak by sa dal v krátkosti označiť Fortitude. Vysoký rozpočet je na ňom vidieť, má krásny vizuál a podarila sa aj atmosféra, kde zasnežené prostredie Islandu budí príjemne mrazivé pocity, ale problém je ten, že atmosféra robí v tomto prípade polovicu práce a samotný scenár je zbytočne naťahovaný, s veľkou dávkou príbehovej vaty a tak miestami, aby v divákovi rozvíjal záujem o rozlúsknutie tej mysterióznej (vírus), ako aj kriminálnej zápletky (vraždy) akurát tak mierne nudí a vo výsledku neprináša nič zaujímavé. Postavy sú síce dobre vykreslené a pomalé tempo sa k tomu vyslovene hodí, no celé to nikam nespeje. Je to škoda, pretože toto malo šancu byť skutočnou seriálovou peckou odohrávajúcou sa v pútavom prostredí, no zatiaľ to na ďalší britský klenot nevyzerá. Skôr len na obstojný priemer, ktorý síce absolútne ničím neurazí, ale celý čas je u neho cítiť, že by to šlo lepšie. Otázne je, či sa u toho oplatí stráviť osem hodín života. CELKOVO: Season 1 = 3* (6/10)

A toto bolo čo? Tá lacná, zrnitá kamera, s ktorej obrazom film vyzerá, že si ho niekto natočil sám doma v obývačke (čo evidentne vôbec nie je ďaleko od pravdy) by sa ešte dala akceptovať, ale ono je to celé tak neskutočne o ničom, že až. Ani romantika, ani dráma, ani komédia, nič. Ale tak čo aj čakať od „sfilmovanej poézie“. Jediné čo ako tak držalo pozornosť bol údiv nad tým komu a ako sa preboha do niečoho podobného podarilo dostať toľko známych hercov typu James Franco, Mila Kunis alebo Jessica Chastain. V tomto by jeden čakal hercov z radu komparzistov a nie podobné mená. Buď musia mať s režisérmi viac ako blízky vzťah alebo na nich vedia nejaké poriadnu zákernosť, že ich dostali do podobného „ultra-low-cost-budget filmu“. Vo výsledku to však nie je ani festivalový snímok, ani žiaden art, jednoducho nič. A navyše to bol snáď ten najdlhší film aký som videl. Má síce len veľmi skromných 70 minút, ale subjektívne som mal pocit, že tá nezáživnosť sa tiahne pomaly 8 hodín.

Russel Crowe sa na staré kolená postavil aj za kameru a naservíroval „vojnovú drámu“, ktorá sa síce tvári veľkolepo, ale skôr než vojnovou drámou je gýčovitou romantickou rozprávkou o austrálskom farmárovi, ktorý sa vydá hľadať svojich troch synov, ktorí padli kdesi v bitke počas prvej svetovej vojny. Nie každý je však druhý Eastwood a tak je výsledok značne rozpačitý. To, že je film skôr komorným príbehom než tou vojnovou drámou by nebol najmenší problém. Problém je ten, že samotný Russel Crowe nemal jednoznačnú víziu čo chce vlastne natočiť a tak film pôsobí, že sám nevie do akého žánru chce nakoniec spadať. Osudová dráma sa tak skoro mení na naivnú romancu s dosť zvláštne použitými flashbackmi do minulosti na fronte. Po príbehovej stránke však ani v jednom momente neprekvapí a od začiatku ide po osi čírej predvídateľnosti. Neviem, či je to chyba knižnej predlohy alebo scenára, prípadne obidvoch, ale samotný príbeh nie je nijako nosný a scenár plný len tých najobohranejších dramatických klišé. Navyše natočené bez nápadu, bez skutočne silnej emócie alebo jedinej vypätej scény. Podporené nezaujímavým televíznym lookom, kde je jednoducho vidieť značné podfinancovanie a nepomohla tomu ani kamera Andrewa Lesnieho (kameraman Pána Prsteňov alebo Hobbita), ktorý musí v mnohých scénach len improvizovať, aby nepôsobili veľmi lacno (viď napríklad piesočná búrka v úvode) a nemôže si dovoliť ani žiadne veľkolepejšie zábery na tureckú prírodu. Po hereckej stránke prekvapivo veľmi slušné, Russel Crowe je herecká istota, no aj taká Olga Kurylenko alebo Jai Courtney dokazujú, že vedie podať charakterné výkony. Akurát sa tu pohybujú v gýčovitej, naivnej story plnej klišé a zbytočne presladených scén (v podstate všetky návraty do hotela), ktorá nijako nestrhne a po chvíli už ani nebaví. Síce som sa tešil, ale nakoniec musím konštatovať, že Russel Crowe sa vo svojom režijnom debute nijako nepredviedol a natočil len priemernú, nezaujímavú rutinu, ktorá síce ničím neurazí, ale ani absolútne ničím nezaujme. Snáď nabudúce, Russel! CELKOVO: 2,5* (5/10)

Upírska romanca/dráma mixnutá westernovou atmosféru a natočená čiernobielo a v perzštine? Na artovej scéne tento rok asi nič podivnejšie nevzniklo, ale obávam sa, že v tomto prípade bude skôr Director Walks Home Alone at Night, pretože po projekcii tohto filmu ju asi ťažko bude prenasledovať stádo oddaných fanúšikov. Tu sa očividne niekto chcel inšpirovať Jarmuschom (Only Lovers Left Alive), ale na toho mu ešte chýba veľa režijných skúsenosti a na debut to bol až príliš odvážny počin. Takže zatiaľ čo je Jarmusch elektrizujúci, vťahujúci, hĺbavý je Amirpourovej A Girl Walks Home Alone at Night len nezáživný, obsahovo dutý a o ničom film. Miestami síce formálne zaujímavý, ale nijako inovatívny a len mechanicky na seba vŕši motívy príznačné pre indie scénu. Je to taký „art for art's sake“ utopený v sebe samom, zahľadený do vlastnej prázdnoty. Póza pri ktorej som mal v prvej polovici pocit, že hľadá samú seba a postupne by mohla mať nejaký zmysel, pridanú hodnotu. Bohužiaľ nemá a druhá polovica pokračuje v monotónnosti a už len svojou formou ubíja. Tu totiž niekto chcel až príliš vypočítavo natočiť nezávislý klubový hit a táto prvoplánová snaha je prehliadnuteľná od úplne počiatku. CELKOVO: 2* (4/10)

I'm sorry, ale mne sa tá „severská pochmúrnosť“ už trochu prejedá. Stále je to síce poctivo odvedená práca, ale za posledné roky tu boli desiatky podobných kriminálok. The Absent One je tak podobný napríklad Milénium trilógii alebo na vlas rovnaký s prvou minuloročnou kriminálkou z oddelenia Q s názvom The Keeper of Lost Causes. Jednoducho len štandardná krimi, ktorá ničím výrazne neprekvapí a celé to pátranie tak nejako vyplynie úplne do prázdna bez jediného momentu kedy by bol divák napätý alebo kedy by ho mrazilo. Navyše aj tie postavy dvoch detektívov sa mi po druhý krát zdali maximálne opozerané, keďže to v podstate len variuje udalosti a konflikty z taktiež nijako zvlášť výrazného The Keeper of Lost Causes. Kriminálny priemer, ktorý keby nenatočili Severania tak sa nad ním nikto zvlášť nepozastavuje. Tretie pátranie tohto tímu si už asi nechám ujsť. CELKOVO: 3* (6/10)

Ten film pôsobí ako keď psíček s mačičkou piekli tortu .... a vznikol z toho rozprávkový guláš bez jednoznačnej chuti. Začiatok je ešte nádejný, kombinácia niekoľkých známych rozprávok (Popoluška, Červená Čiapočka, Zlatovláska a pod.) do jedného príbehu sa javí ako pútavý námet a vďaka slušnej výprave sa na Into the Woods aj celkom dobre pozerá. Postupne to však stráca akýkoľvek „kúzelný nádych“ alebo atmosféru, príbeh sa začne nezmyselne motať sám v sebe, nikam nesmerovať a pesničky znejú neustále na jedno kopyto, bez jedinej chytľavej, zapamätaniahodnej melódie, čo je u muzikálu podstatný problém. Druhá polovica je už vyslovene zdĺhavá, kde sa len neustále opakujú monotónne hudobné výstupy postáv a film sa zasekne v stereotypnom prostrední lesa (viď napríklad naťahovaná scéna s obrom, kde sa pol hodiny nedeje nič iné okrem toho, že sa postavy skrývajú alebo dohadujú). Navyše sa Into the Woods nevie rozhodnúť, čím chce vlastne byť. Chvíľu pôsobí ako nechcená paródia (scéna dvoch princov trhajúcich si košele a spievajúcich u vodopádu), chvíľu ako infantilná rozprávka a chvíľu ako film pre dospelých (keď rozprávkové postavy začnú v druhej polovici umierať alebo bez mihnutia oka riešia, že Janka Hraška obrovi obetujú). Problémom je, že deti u toho dve hodiny nevydržia, pretože tu nie je ani jedna veselá pesnička alebo hravý príbeh a na dospelý film to je až príliš málo ambiciózne a občas podivne úchylné (napr. postava vlka Johnnyho Deppa, ktorá hraničí až s pedofilom). Väčšinou kvitujem tieto moderné, trikmi hýriace spracovania rozprávkových klasík, ale v tomto prípade akoby sa Rob Marshall nevedel rozhodnúť pre koho mal byť film vlastne určený a tak natočil podivný mix, ktorý plne neocení ani jedna skupina divákov. Ako divadelná hra môže Inte the Woods bez problémov fungovať, ako film to je však len prapodivný mišmaš s peknou výpravou a prvotriednymi hercami, ale ktorý nijako zvlášť nebaví. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Na CW celkom znesiteľné, aj keď vytvoriť niečo ako je iZombie muselo byť vo svojej podstate veľmi jednoduché. Zoberiem ktorúkoľvek kriminálnu sériu (žeby napríklad Veronica Mars?), z hlavnej vyšetrovateľky urobím zombíka veď tí sú teraz predsa „in“, ale žiadneho krvilačného, ale čo najviac cool a moderného, hlavne nech sa to páči teenagerom, prihodím prvoplánové popkultúrne odkazy na Romera a Night of the Living Dead, to je predsa klasika, vizuál stačí priemerný, veď načo plytvať dolármi a hľa, hit je na svete! No áno, aj nie. Stále je to totiž CW a tak tu ambície siahajúce vyššie ako po odľahčenú teen zábavku nikto nemal – viď napríklad taký útok zombies na lodi, ktorý sa utne po troch sekundách. Napriek tomu je oproti iným seriálom stanice (Vampire Diaries, Originals ...) iZombie celkom znesiteľná blbůstka. Má sympatickú hlavnú hrdinku, aj vedľajšie postavy, občas slušné hlášky a ten nápad so žraním mozgov a vyšetrovaním vrážd je sám o sebe tak uletený, že minimálne v úvode baví sledovať, čo v tom tvorcovia ešte vymyslia (aj keď sa obávam, že v rukáve toho veľa nemajú, pretože nápady začínajú dochádza už v pilote). Hlavným problémom je kriminálna rovina, ktorá pôsobí priveľmi cheesy a kde vyšetrovanie aj s odhalením páchateľa ponúka tie najobohranejšie a najopotrebovanejšie scenáristické postupy. Pokiaľ chce krimi seriál riešiť takéto naivné prípady tak sa obávam, že čoskoro nebude stačiť ani tá zombie v hlavnej úlohe. Pokiaľ však na iZombie občas, ale skutočne len občas v TV natrafím, tak si zopár epizód pozriem, ale sledovať niečo podobné každý týždeň nie je najmenší dôvod. To by som musel byť tiež zombie, aby som u toho strávil dobrovoľne desať, dvadsať a viac hodín života. A to píšem ako veľký zombie-fan ... aj keď iZombie nemá so samotným zombie-(sub)žánrom ako takým absolútne nič spoločné, to sa chce len zviesť na populárnom trende. PILOT: 2,5* (5/10)