Topco

Malá, humorne odľahčená britská krimi s atraktívnym námetom aj obsadením či menom režiséra... ale výsledok rozpačitý. Malo to nádych neo-noiru (voice-over, nejednoznačný hrdina, ktorý napriek viacerým zásadám nemá problém napr. zahýnať priateľke; záhadná žena zvádzajúca hrdinu a dávajúca návrh zúčastniť sa zločinu), ale od režiséra takej cool pecky akou je Get Carter (1971), som však rozhodne čakal lepší výsledok. Povrchne spracovaný príbeh, bez nápadu a napätia, s navyše nezaujímavými vedľajšími postavami. Nechalo ma to úplne chladným.

Fuu, ako pre noirového fandu veľký boj... Áno, máme tu plejádu drsných a cynických hlášok, kamera servíruje jeden nezvyčajný klaustrofobický rakurz za druhým, zo špinavých kanálov sa neustále valí para, a to všetko vidíme cez ponurý modrý filter... ale celé je to veľmi silené a chýba tu tá najzákladnejšia noirová esencia – prirodzená atmosféra. Slovom, príklad toho, keď chce inak bežný akčný film až veľmi moc vyzerať ako noir, no chýba mu to pravé korenie. Oproti avantgardnej neo-noirovej pecke Point Blank (1967) je to naozaj len slabý čaj...

Nebolo to vôbec zlé! Príbehovo slabšie, ale inak presný cast (z ktorého prekvapivo víťazí Sting!) + palec hore aj za Deakinsovu kameru a džezový soundtrack, ktoré vytvárajú dobrú noir atmošku. Pomalá, britská jazzy neo-noirovka. 3,5

Policajná dráma s výborne budovanými charaktermi (ktoré pripomenú osvedčené noirové archetypy: skazený, oportunistický policajt verzus poctivá, stará škola, neváhajúca prekročiť hranice zákona, ak je to potrebné), ktorá pripomenie Melvillea a staré dobré časy francúzskej neo-noirovej kriminálky.

Zamotaná neo-noirovka vo vodách lepšieho priemeru. Alebo ak chceme byť presní, "semi-retro-"noirovka :) s fajn atmosférou rokov 70tych. V jednej línii jasne pokukujúca po Scorsesem: jednozáberovka s voice-overom z luxusného hotela odkazuje na GoodFellas a vstup do Copacabany.

Tak toto bolo naozaj veľmi, veľmi zlé. Po 30 minútach som vypol (čo bežne nerobím). Zúfalé herecké..."výkony"?!, konštantne hlúpe dialógy a hlúpe správanie sa postáv. Čo malo vyzerať drsne, pôsobilo karikatúrne... čo malo byť vtipné, bolo trápne. Seriózny fail...

„Krásna, tajuplná žena. Nezačínajú tak snáď všetky filmy noir?“ pýta sa jedna z vedľajších postáv. Áno, v tejto modernej dánskej variácii na film noir je tých čiernych komponentov dosť: nelineárny dej, komentár hlavnej postavy (cynické intro nemôže nepripomenúť Sunset Blvd.), typický noirový antihrdina (utekajúci od tepla domova... k nejakému vzrušeniu) a zápletka s amnéziou a ukradnutou/zamenenou identitou. Festivalový noirík.

Vydarený debut s noirovým námetom pracuje a dáva si záležať na hravom vizuále (snové sekvencie, klipovitý strih). Londýnsky gangster Gal (Winstone) si užíva spokojného kriminálneho dôchodku v luxusnej vile s bazénom v Španielsku. Dovolenkové leháro však trvá len dovtedy, kým ho nedobehne temná minulosť v podobe psychopatického zabijaka Dona (psychopatický a na Oscara nominovaný Ben Kingsley). Ten prichádza s ponukou na posledný džob jeho kariéry – lúpež diamantov. Gal je pevne rozhodnutý, že do toho nejde, ale Donovi sa proste „nie“ nehovorí...

Mix noirovej detektívky, gotickej romance a freudovského noiru s nádychom Wellesa a Hitchcocka. Finále bolo skutočne (nechcene) komické, inak celkom miilý Hollywood v celej svojej naivite. PS: Odkaz na Sorry,Wrong Number v TV potešil :)

Podraz pri lúpeži, zmena identity skrz plastickú chirurgiu (známa už z Dark Passage,1947), šanca na nový život, napokon však neprekonateľná túžba po pomste a nemožnosť sa zbaviť nálepky zločinca a začať na novo. Malo to našliapnuté na štýlovú žánrovku s presným obsadeným, no žiaľ, vo výsledku najmä kvôli scenáru (príliš rýchly prechod od polepšenia k pomste) ide len o priemerný neonoir.