Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krimi
  • Akčný
  • Komédia
  • Animovaný

Recenzie (967)

plagát

House by the River (1950) 

Výborné! Holt, Lang atmosferické gotické noiry vedel!

plagát

Šarlatová ulice (1945) 

Noirová tragédia podľa Fritza Langa. Režisérsky velikán a herecký trojlístok Robinson-Bennett-Duryea po druhýkrát spolu a opäť zásah do čierneho! Treskúci dážď a znervózňujúco blikajúci neón za oknom depresívne tmavej izby – to je ešte prechádzka ružovou záhradou oproti hyenistickému zneužívaniu jedného dobráka zo strany ústrednej dvojice. A ten krutý záver... je aj na noir príliš noir. Depresívny a bezútešný. Btw, už viem odkiaľ v Basic Instinct (1992) mali sekáčik na ľad! PS: po rokoch a opakovanom pozretí idem do plných!

plagát

Na dosah (1986) 

Mlaďas Sean Penn je hlavne zo začiatku veľmi cool a pripomenie Jamesa Deana, Walken presný ako stále celú minutáž! Ale predovšetkým je to film Juana Ruiza Anchíu, ktorý vo svojom ranom počine vzdal obrovskú poctu kameramanskému noirovému kráľovi JOHNOVI ALTONOVI (low-key nasvietenie tvárí, tiene, siluety). Za "altonovskú" kameru dávam +1*!

plagát

Zbohom buď, láska moja (1975) 

Krásne nostalgická a príjemne farebná pocta noirovým 40´s. Veľká spokojnosť. Melancholický džez + tie neóny! Ktoré sme si v starých noirovkách na čb materiáli nemohli naplno užiť. Spolu s Chinatown, L.A. Confidential a The Man Who Wasnt There najlepší retro-noir.

plagát

Dolarová past (1965) 

Na herecký reunion 19 rokov po Gilde som sa veľmi tešil. A nemôžem si pomôcť, ale Ford vyzerá oveľa lepšie než Rita (ktorá je na obrazovke len cca tretinu). Herecky príjemne nostalgické (okrem spomínanej dvojky + Cotten), hudobne šťavnaté (ten neustály džezový podmaz!), kamerovo pekné (noirové podhľady, nadhľady + občasné tiene), možno až príliš čisté... ale príbehom a sčasti i atmoškou výrazne zaostávajúce za 40s či 50s. Taký emočne chladný prechod medzi už skončenou klasickou noir érou a nastupujúcim neo-noirom (ktorý naplno prepukol o dva roky Point Blankom či Samurajom).

plagát

Romeo krváca (1993) 

Oldman je skvelý a jedine on ťahá tento 90tkový neo-noir do vôd lepšieho priemeru. Tento noir totiž obsahuje toľko, až fetišisticky poňatých a neraz samoúčelných prvkov (retrospektíva, voice-over, dážď, práca s mestskými lokáciami - samý most!, kamerové podhľady, neustály melancholický džezový podmaz, spomalené zábery na stropný ventilátor a zvonček, práca so zrkadlom)... až je prepálený. A postava femme fatale neznesiteľná, nepozerateľná. Tu by rozhodne platilo: menej je niekedy viac. Nebyť Oldmana, stratí sa tento kúsok v záplave priemerného stredného prúdu. A myslím, že sa aj stratil... čo by sa minimálne v rámci Garyho filmografie nemalo stať!

plagát

Coco (2017) 

Skutočne skvelo vystavaný scenár s geniálne fungujúcimi postavami naprieč dvoma svetmi. Práve takéto emócie z rodinnej latky som už čakal pri UP, ale to zostalo niekde v 2/3 cesty. Ďalší z vrcholov Pixaru!

plagát

Musíme odsud vypadnout (2013) 

Hutnou atmosférou a nasvietením tmavých scén blízke Coenovcom, scénami násilia zasa Tarantinovi a ústredný milostný trojuholník plný podrazov pripomenie príbehy z pera Jima Thompsona (ktorému film vzdáva poctu dialógom z úvodu „Máme 32 variácií príbehu a zápletku jednu“). Na začiatku subžánru bolo Blood Simple... ale tu sa jedná o vydarený texaský teen-noir.

plagát

Renesancia (2006) 

Čiernobiela animovaná snímka, vznikajúca 6 rokov kombináciou rotoskopie a motion-capture, vyniká nádherne temným, komiksovým vizuálom a futuristickou víziou Paríža! Tvorcom sa zámer – vytvoriť obraz Paríža tak silný a pamätný, aké bolo (upršané, zadymené a znečistené) Los Angeles v Blade Runnerovi – podaril excelentne. Labyrint veľkomesta tu hrá jednu z hlavných rolí. Spolu s Blade Runnerom, Shell in the Ghost a Minority Report obrazovo najkrajší, futuristický noir!