Topco

Novinárska vec, ktorá má gule! Áno, herecké výkony (najmä v menších, vedľajších úlohách) sú trošku plastické a patetické (nezabúdajme však, že sme v roku ´31), ale v hl. úlohe to ťahá tradične vynikajúci, mladý Robinson a čerešničkou je parádne ulísna rola pre Borisa Karloffa. Príbeh má radu emotívne vypätých momentov i kamera strúha nápadité uhly. Zabudnutý film, nečakaná spokojnosť. PS: liquido26, ďakujem za tip :)

(Malý) Film o (malom) filme podľa Noého. Za mňa dobre, rozhodne väčší zásah než manieristický a repetetívny Climax. Peklíčko na jednom pľaci. Naplno využitá mágia Charlotte Gainsbourg, cinefilské odkazy, psychedelické finále a ďalšie nezabudnuteľné záverečné titulky.

Sympatická noirová dráma z talianskej komunity v San Franciscu. Tony Curtis je ako (do jednej rodiny!) infiltrovaný policajt Joe Martini výborný a dobre sú obsadené aj vedľajšie úlohy: machovský Mexičan Gilbert Roland je skvelý, no zároveň škoda, že taký de Corsia hrá druhé husle. Aj napriek naivnej love-story má príbeh uveriteľné konflikty, dilemy a v závere aj emócie, čo podčiarkuje i hudba. PS: nečakal som, že Curtis mi po Sidneym Falcovi (Sweet Smell of Success) bude ešte niekedy sympatický. 3,5*

Taliansky noir s prvkami neo-realizmu (scény s dievčatkom nemôžu nepripomenúť Zlodejov bicyklov), ktorý má gule od začiatku do konca. Výborná, vťahujúca kamera, uveriteľné civilné tváre, bezvýchodiskovosť, smutné kulisy povojnového Ríma. Spokojnosť. Američania mali heist Asfaltová džungľa (1950), Taliani zasa tento after-heist.

Neskorý britský noir, kde Stanley Baker hrá policajného detektíva, oháknutého do typicky amerického noirového outfitu, vyšetrujúceho vraždu mladého dievčaťa. Film má atmosferický úvod aj záver a tu už spomínaný výrazný džezový soundtrack (čo IMHO súvisí s nástupom neo-noiru a mne nevadi); postavy a príbeh sú však chladné ako psí čumák. Škoda, malo to väčší potenciál. PS: Baker mi po výborných Hell Drivers (1957) znova pripomínal Steva Martina :-)

Slabučké aj na škatuľku hodinového Bčka. Príbeh totálne schématický a bez momentu prekvapenia: z väznice sa vracajúci kriminálnik – pomsta – zrada šéfa – posledná práca – vidina úteku. Rovnako nemá čo ponúknuť ani fádny vizuál, ktorý má 2-3 nočné scény, aj to sú neprehľadné. Týchto noirov vznikli za dve dekády tony, drvivá väčšina z nich je však lepšia než toto. Ak už je totiž lacný príbeh, ťahá pílku aspoň pulpový vizuál. Tu sa nekoná ani jedno. Navyše, starnúci noiroví herci mali rozhodne lepšie úlohy pár rokov pred tým: ako Dane Clark (Whiplash, Moonrise), tak i William Talman (The Racket, The Hitch-hiker).

Vzhľadom na Fleischerove meno som naozaj dúfal, že to nebude napokon až také zlé. Žiaľ, komentáre tunajších noiristov neklamali. Počiatočnými doku-prvkami som sa síce preniesol (tie neboli kameňom úrazu), no celý ďalší schematický príbeh nudil: útek kriminálnika z rúk polície – pokračovanie v nelegálnych aktivitách (falšovaní bankoviek) – podraz medzi gangami – infiltrácia. Obsah nevytrhla z biedy ani forma, aj keď potešili časté tiene žalúzií a 2-3 scény s lampami či úzkymi chodbami, kt. pripomenuli majstra Johna Altona. To je však málo na dobrý noir. Kým je na scéne Lloyd Bridges (výborný ksicht do noiru), je to pozerateľné, inak je to fádna nuda a defilé prehrávaných výkonov vo vedľajších úlohách. Od režiséra skvelých, vyštylizovaných noirových Bčiek (Bodyguard, Follow Me Quietly, neskôr Narrow Margin) a navyše z obdobia vrcholiaceho noirového cyklu, je to sklamanie. Fádny príbeh, teatrálni herci, ťarbavá réžia.

Nie márny noir, ktorý by sa mohol zaradiť na chvost cyklu boxerských noirov (trošku ďalej za pecky ako Body and Soul a The Set-Up). Tento minoritný box-noir tak obsahuje viaceré subžánrové konvencie, dnes už klišé: zostrihy tréningov (švihadlo, hruška), prvých zápasov a prvých úspechov. Ako to už býva, box je na druhej koľaji, žiaľ v tomto prípade aj uveriteľná charakterová premena... a v centre diania je iná motivácia – získanie ženy. Scenár má viaceré naivné momenty: maľujúci boxer (resp. horkokrvný maliar, z ktorého sa stane profi boxer), náhodné nájdenie svojej stratenej milej v NY, bojovanie o jej „slobodu“. Herecky je to celkom presné: Clark hrá to, čo vždy; Z. Scott je ako odpudivý záporák na vozíčku veľmi trefný a Smith, ktorú noiristi poznajú z menších rolí v bogartovkách (Konflikt, Dve pani Carrollové) je tu skôr na okrasu. Záverom, jednohubka určená len skalným noiristom; ja som sa nenudil. 3,5*

Frank Lovejoy nie je práve kľúčovým mužom filmu noir, hráva skôr druhé (ak nie tretie) husle, ale jeho výkon mi stále príde sympatický (The Sound of Fury, The System, Shack Out on 101). Bolo tomu tak aj v tomto Bčku, kde hrá kriminálnika – nefalšovaného „tough guya“, z ktorého sa stane donášač (finger man) pre políciu. Noiristov nemôže nepotešiť voicer-over, ktorým sa k nám prihovára hneď v úvode a ani vizuál nie je márny: pozornosť na seba neraz strhne nápaditá tieňohra, vrátane súboja jeden na jedného. PS: vo vedľajšej úlohe potešil sám o sebe desivý zjav Timothy Carey. 3,5*

Od nemej éry (Sunrise, Zrodenie národa) a klasického Hollywoodu (Odviate vetrom, Občan Kane, film noir) cez Nový Hollywood (Scorsese, Coppola, Polanski) až po koniec 80tych rokov. Témy: čb materiál verzus farba a odveká otázka, či príbeh lepšie rozprávajú dialógy alebo kamera (jej uhly a nasvietenie). Spokojnosť.