Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krimi
  • Akčný
  • Komédia
  • Animovaný

Recenzie (967)

plagát

Night Without Sleep (1952) 

Nečakane milý a dlho aj zaujímavý noir o týpkovi s alkoholickým blackoutom, ktorý sa počas opice snaží rozpamätať na minulú noc. Jeden z flashbackov bol však neúmerne dlhý a trošku narušil tempo a strácal som záujem... ale potom dokázal späť vtiahnuť do príbehu. Potešila Linda Darnell a jej pekná tvárička, lebo veľmi tu nemala čo hrať. PS: Škoda, že Baker nedokázal so žiadnym svojim noirom vykročiť z priemeru. Aj keď blízko k tomu mali najmä jeho britské veci (The October Man, Tiger in the Smoke).

plagát

Drahokam (2019) 

Dialógový uragán, nervná atmosféra „všetko sa posralo“ a životná rola pre Adama Sandlera. Film, po ktorom budete mať pocit, že ste spálili kalórie.

plagát

Black Tuesday (1954) 

Útek z väznice meniaci sa v rukojemnícku drámu. Tento interiérový noir zachraňuje Robinson (ktorý pripomenie svojho ikonického Rocca z Key Larga) a kamera Stanleyho Corteza (Magnificent Ambersons, Secret Beyond the Door, The Night of the Hunter). Noirová jednohubka na jedno pozretie. S útekom z väzenia a následným sa skrývaním odporúčam radšej inú chlapskú záležitosť - Crashout (1955).

plagát

New York Confidential (1955) 

Príliš štúdiová a príliš konverzačná vec. Ak by mala 70 minút a nie 90, možno by spomínané prívlastky ani nevadili. Herecky je to príjemné (Conte, Crawford, Mazurki) a občas poteší zaujímavý uhol kamery (najčastejšie nadhľad), v sumáre však ide od Rousea o najslabší noirový kúsok.

plagát

Port of New York (1949) 

Doku-prvky (boží hlas, dvojexpozície z terénu) neprekážali, naopak, neraz posúvali príbeh ďalej. Pochváliť treba najmä peknú noirovú kameru: prácu so žalúziami a lampami, netradičné kompozície so snímaním cez predmety, tieňohru, častý detail hodín. Výborná je tiež práca s NY lokáciami. Ak ste noirista, ktorý dokáže oželieť príbeh v prospech vizuálnej stránky, je toto noir pre vás.

plagát

Mank (2020) 

Fincher je späť a zároveň nie je. V prípade nového Finchera totiž badať paralelu s ostatným Tarantinom. Na režisérove pomery ide o výrazne nedivácky film určený cinefilom, ktorí si aktívne napozerávajú klasický Hollywood 30s-40s. Poznať dobu, fakty a spôsob vtedajšieho nakrúcania je nespornou výhodou. Režisér sa nevrátil ako tvorca, ktorý sa zadefinoval temnými žánrovkami a procedurálnou pitvou času. Mank je jeho vysnívaný projekt, filmový dlh voči zosnulému otcovi, poctou starému Hollywoodu a zároveň Občanovi Kaneovi dodáva kontext. Je to však dielo, ktoré pre plné docenenie patrí do kinosály a nie na monitory či obrazovky. PS: strašne ma bavili vizuálne odkazy na Občana Kanea! PPS: moja recenzia.

plagát

Nightfall (1956) 

Za mňa sa až taká pecka nekoná. 10 rokov po klasike "Out of the Past" by som od jej od režiséra čakal predsa len vycibrenejšiu technickú stránku. Každopádne, ide o veľmi ozvláštňujúci noir, a to vďaka celej rade scén: súboj pri ropných vežiach, útek z módnej prehliadky, prostredie zasnežených hôr vo Wyomingu, snehová fréza + obsadenie Aldo Raya, čoby typovo nie typického noirového hrdinu. Ak si navyše zoberieme, že to vznikalo v produkčne skromných podmienkach, je to veľká spokojnosť.

plagát

Shoot to Kill (1947) 

Po liquido26 toto hodinové Bčko trošku nadhodnotím aj ja. Úderný začiatok, atmosferické svietenie, dostatok zvratov, parádna mastenica jeden na jedného na úzkych schodoch, príjemná minutáž a zaujímavý vizuál: dvojexpozície, tieňohra, low-key nasvietenie tvárí, uhly kamery. 3,5*

plagát

Danger Zone (1951) 

Noirové hodinové Bčko určené len skalným noiristom. Náš hrdina má vtip i charizmu + vo vedľajšej úlohe poteší Tom Neal z kultového Detour (1945). Na druhej strane, škoda, že vizuál nebol viac noirovejší a postavy tasili zbrane ako na strelnici, prípadne rovnako komicky po sebe hádzali veci. Trošku mi to pripomenulo filmového Falcona - Search for Danger (1949), ten bol však lepší.

plagát

Without Honor (1949) 

Je niekoľko dôvodov, prečo vidieť túto komornú, noirovo ladenú vecičku: 1. Odohráva sa v reálnom čase a takmer na jednom mieste (divadelnosť nevadí), 2. Laraine Day ťahá celý svoj výkon prakticky bez replík, 3. Dana Clark je ukážkovo odpudivý a konečne hrá (lebo mám pocit, že vo väčšine amerických a britských noirov má jednu a tú istú polohu – horkokrvníka so zaťatou päsťou), 4. Steinerova hudba a silné finále. 3,5*