Topco

Minoritný britský B-noir z prímorského mestečka v Brightone. Žiaľ, s veľmi triviálnou zápletkou a základným konfliktom. V centre diania sú pašované diamanty ukryté v medvedíkovi patriacemu dievčatku, ktoré bez svojho plyšového spoločníka nedokáže vydržať ani jednu noc. Od režiséra z jeho britskej tvorby jednoznačne radšej odporúčam malú pecku – Hell Drivers (1957).

Cinefilský dokument – slovami jedného zo strihačov – o tom, že za to, čo robí film filmom, môže strih. Máme tu trošku histórie (Francúzov, sovietsku montážnu školu), ale väčšinu minutáže sa k nám prihovárajú strihači a režiséri a na pretras prídu scény z Križníka Potemkina, Breathless, Bonnie a Clyde, Easy Rider, Čeľustí, Zúriaceho býka, Apokalypsy, Body Heat, Terminátora 2, Základného inštinktu či Cold Mountain. Rád si to zopakujem.

Zápletka s platonicky zamilovaným chlapcom mi spočiatku nesedela, ale napokon som sa s variáciou noirovej schémy (kde dospelého muža nahradil chlapec) stotožnil a užil si skvele nakrútené a zostrihané londýnske finále v sutinách opusteného objektu. Zaujímavý britský príspevok do „detského noiru“ (The Window, Shadow on the Wall).

Pre mňa dlho zabudnutý Premingerov film. V rámci jeho noirovej tvorby najmenej nápadný, pritom veľmi obstojný kúsok. Atmosféra, herci a dávkovanie informácií. Spokojnosť.

Seniorský mix Mementa, road-movie a revenge filmu so zaujímavým presahom.

Britská Laura? Za mňa menšie sklamanie. Viaceré zdroje prirovnávajú Bedeliu k Premingerovej noirovej veľklake. Od Laury má však riadne ďaleko: ako herecky, tak naračne, atmosférou i vizuálom (všetky zložky oplývajú fádnosťou a príbehu chýba dramatický náboj). Filmy snáď spája len motív portrétu titulnej predstaviteľky a meno autorky predlôh Very Caspary. PS: Zaujali ma akurát krátke flashbacky riešené nápaditými vertikálnymi prechodmi a občasná práca so zrkadlami.

Pointu a naračnú „fintu“ som prekukol doslova po minúte a inak ma to veľmi nebavilo. Lloyd Bridges je dobrá tvár do noiru, ale inak tento kúsok zaváňal rýdzou priemernosťou a nebavil ma. Aj keď finále v prázdnom divadle pobavilo. *2,5

Dlhé dekády stratený britský noir. Vyzdvihnúť musím pekné orámovanie s príchodom a odchodom vlaku a dobrú atmosféru prímorského mestečka (útesy, more, zábavný park pri pláži ako spoločenské centrum). Príbeh o chlapíkovi, ktorý po vojne príde za ženou a nájde ju mŕtvu, nie je nijak strhujúci, naopak je trochu zmätočný, ale atmosféra a záporácka dvojka to kompenzujú. Z hercov si najviac pozornosti berie tradične výborný Peter Lorre, ktorý predvádza emočne pestrý výkon, vrátane fyzického finále. 3,5*

Gangsterka, ktorá je tak trochu v tieni Zjazvenej tvári či Scorseseho opusov, je poctou typickým noirovým skrachovancom. Carlito (tradične geniálny Al Pacino), legenda v drogových kšeftoch, sa po 5 rokoch vracia z väzenia a je odhodlaný začať odznova. Minulosť a hlavne jeho zmysel pre česť a priateľstvo mu však v tom zväzujú ruky. Ďalšia žánrová variácia na tému, aká ťažká až nemožná je cesta späť, ak už raz prejdete na druhú stranu. Okrem fatalizmu tu noirové prvky zastupuje retrospektíva podporená skvelým voice-overom, ktorý nesie prvky sebareflexie, cynizmu a osudovosti („Vidíte, nevyhľadávam to. Ono si ma to vždy nájde samo. A keď pred tým bežím, beží to za mnou.“). De Palma je tvorca s výrazným štýlovým cítením a servíruje tu tak nejednu krásne štylizovanú nočnú scénu, ktorej dominuje dážď, hmla či para z kanálov. Tie pravé noirové, atmosférické esencie.

Psychológ manipuluje s pacientom, ktorého mu zverí žena, po ktorej tajne túži, aby sa zbavil svojej bývalej ženy. Zápletky s hypnózou poznáme z viacerých 40´s amerických noirov (High Wall, Whirpool, The Amazing Mr. X). V prípade tohto neskoršieho britského noiru žiaľ absentuje noirový vizuál, príbeh je výsostne predvídateľný a herci nevýrazní. Slabšia jednohubka na jedno pozretie. 2,5*