Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krimi
  • Akčný
  • Komédia
  • Animovaný

Recenzie (967)

plagát

Calamari Union (1985) 

Totálna klubovina, úlet, bizár. Povesť Akiho najradikálnejšieho filmu je na mieste! 14-členný gang Frankov vyráža do ulíc Helsiniek za akýmsi vyslobodením s cieľom dostať sa na druhú stranu mesta, kde ich čaká vyargumentovane lepší život. Všetko je to tak absurdné a jedinečné zároveň. Je to obsahovo bordel, ale každý tvorca sa hľadá a Aki čoskoro svoj rukopis vycibril do polohy, v akej ho zbožňujeme. Tu máme rock´n´roll a odkazy na Taxikára, gangsterky či noirové osudové ženy.Pre mňa boli navyše okrem čb kamery skrášlením aj starostlivo vyberané lokácie s geniom loci. Za mňa spokojnosť!

plagát

Cesta (1954) 

Existenciálna cesta dvoch kočovných cirkusantov. Kde cesta je sám život, v ktorom je hnev v kontraste s dobrotivosťou, suverénnosť s pokorou, pohŕdanie s láskou. Nehostinné prostredie – spustošená krajina, pusté lúky a špinavé krčmy – je odrazom vnútorného života postáv. Dokonalí herci zachádzajú pod kožu: odpudivý Anthony Quinn, z ktorého cítiť mastnotu a špinu; Giulietta Masina ako postavička akoby z iného sveta prekypuje nevinnosťou a so svojím kukučom je ten najsmutnejší klaun, aké som kedy videl a Richard Basehart (mne známy z amerických/britských noirov) prekvapuje s komickým talentom ako filozofujúci poloblázon a povrazolezec. Aj keď cirkusové postavy zvádzajú k jeho obľúbenému magickému realizmu, Fellini tu naopak inklinuje k neo-realizmu, čo len pridáva na sile jeho výpovede. Motív Nina Roty je pohladením duše...

plagát

Sullivanovy cesty (1941) 

Príjemný klasický Hollywood a nečakane prekombinovaný mix bláznivej komédie, road-movie, romantiky, filmu o filme a väzenského/zajateckého filmu.

plagát

Papierový mesiac (1973) 

Zásah! Nostalgická, retro tragikomédia. Road-movie s ľúbivým, ale nesentimentálnym konceptom „smiech cez slzy“ par excellence. Spolu s Totom zo Cinema Paradiso (1988) najlepší detský výkon vôbec. Mladučká Tatum je jednoducho parádna! Charizma ide z každého výrazu jej tváre. A hláškuje ako životom ostrieľaný, cynický harcovník. Status doteraz stále najmladšej držiteľky Oscara absolútne zaslúžený!

plagát

Tiesňové volanie (2018) 

Intenzívna a minimalistická dánska záležitosť prinášajúca experiment s formou a divákovou predstavivosťou. Jeden priestor, jeden viditeľný aktér a jedna horúca linka. Objektív kamery sa celú minutáž sústredí výhradne na jednu jedinú postavu. Nedeje sa tu pritom toho málo, všetko sa však odohráva výlučne cez telefón a naša imaginácia je jednou z postáv. Ide o one-man show Jacoba Cedergrena!

plagát

Noční jízda (2013) 

Celý čas sa pozeráme na uhrančivého Hardyho, ktorý za volantom absolvuje jeden náročný telefonát za druhým (celkovo až 36), pričom scenár výborne pracuje s dávkovaním informácií. Ostatné postavy nevidíme, iba počujeme ich hlasy (Olivia Colman, Tom Holland). Locke počas cesty postupne prichádza o prácu, manželku i domov. V uzavretom priestore aute sme svedkami všetkých týchto vypätých situácií. Atmosferická konverzačná jazda režírujúceho scenáristu Stevena Knighta (Eastern Promises).

plagát

Všetko je stratené (2013) 

Stroskotanec v oceáne. Jeden muž a jedna loď na otvorenom mori. Naozaj poctivý koncept „one-man“ v kombinácii so survival motívom, čo je najčastejší variant filmov s jedným aktérom. Žiadne vysvetľujúce a odbočujúce flashbacky, žiaden telefón a kontakt s okolitým svetom. Priamočiary príbeh o jednej postave a vôli prežiť. Dej má svoje logické chybičky, no aj napriek nim si užijete 77-ročného (!) Roberta Redforda v úlohe „nášho muža“, ťahajúceho celý film so svojou tichou charizmou, bez jedného dialógu.

plagát

Telefón (1988) 

Snímka môže pôsobiť ako nezostrihaná verzia 80tkového sitcomu, ale práve kvôli Whoopi stojí za pozornosť. Jej emočne pestrý "one-woman" výkon vás miestami možno bude iritovať, ale doceníte ho po záverečnej pointe. Iba 11 minút zdieľa s inými hercami, zvyšných 85 % minutáže to ťahá sama. A so svojím telefónom.

plagát

Miami Expose (1956) 

Staré dobré noirové krimi. Pekné slnečné lokácie, kostýmy aj autá. A dokonca ani ten doku-úvod nevadí, ale navnadí („You should have thought about these statistics, they might have saved your life!“). Príbeh samotný za veľa nestojí, ale celé to drží nad vodou drsný sympoš Lee J. Cobb a svižná minutáž. PS: pobavilo meno starostu Miami – Mr. Christmas (áno, pán Randy Christmas :-). 3,5*

plagát

Double Exposure (1954) 

Gillingov s prehľadom najslabší noir. Triviálny príbeh (detektív je na stope mladej žene, ktorá sa záhadne vyparila a disponuje fotografiami, ktoré môžu objasniť pozadie záhadnej samovraždy bohatej podnikateľky), absolútne fádny, divadelný vizuál (prvý a jediný noirový záber prichádza 15 minút pred koncom) a strojení, umelí herci. Našťastie, malo to hodinu a aspoň hl. predstaviteľ bol ako-tak sympatický. Gilling mal rozhodne lepšie kúsky (Three Steps to the Gallows, Interpol).