meave

Možno preto 5*, že som našla, čo ani sám básnik nevedel, že tam je. Pre mňa to bola vzorka spoločnosti. A náš strach z utrpenia, čo všetko sme schopní urobiť pre zdanie - či už dokonalosti, alebo vlastnej autority. A ako sa niekam trepeme, aj keď vieme, že nás tam nechcú a že je tam sra*iek po kolená. Ale my si musíme ušpiniť aj vlastné topánky a keď sme v tom až po krk, tak by sme fňukali. K tomu skvelá hudba a skvostné exteriery nezabudnuteľnej matky prírody...mňam

Klasická steelovka - romanticko-pateticko-smutno-exemplárny príbeh o hróóóznom neštastí a úúúžasnom konci. Štýl rozprávania obalený v cukre a mede ešte zhoršuje časový nesúlad, ktorý je hlavne v závere príbehu veľmi nápadný. Pre mňa je to neúcta tvorcov k intelektu diváka. Alebo potom chýba jasná visačka - výhradne pre žienky domáce s IQ pod hladinou mora. /vopred sa ospravedlňujem všetkým zasiahnutým - na svete je miesto pre každého/

„Každý z nás má niekde v sebe vlastný švih. S tým sa rodíme. Nemôžme sa to naučiť. Môžeme si naň iba spomenúť.“ – vysvetľoval Will Smith v nezabudnuteľnej roli vyrovnaného nosiča palíc. Ešte nikdy sa mi tak nepáčil. Rozprávanie s kúzlom starých pondusoviek ešte umocnené dobou a hudbou zanechalo vo mne príjemný pocit, že každý z nás môže napokon nájsť sám seba. Že nezáleží na tom, kde sa stratíme. Vždy je nádej. Krásna Charlize a hladajúci Damon v réžii Roberta Redforda tú mi nádej ponúkli a ja som ju z vďakou prijala.

Výborné. Obyčajní ľudia sa stretli na území nikoho medzi líniami. Snažia sa prežiť situáciu. Nechcú nám navravieť, že nechceli bojovať. Ani že sú lepší. Chcú sa odtiaľ iba dostať. Film ukazuje absolútnu bezzubosť OSN a mierových misií. K tomu pridali ešte najsilnejšiu zbraň hromadného ničenia – médiá, ktoré dokážu „urobiť“ hrdinstvo takmer z čohokoľvek a zároveň ho zabiť ešte prv, než sa ho dopustíte. Nikto sa vám nesnaží vysvetliť, kto je lepší, kto má pravdu. Nedočkáte sa žiadneho vydierania ani urputnej snahy vyžmýkať z vás slzu. Možno sa aj zasmejete:"Čo vzdycháš?/Čítam. Hrozné čo sa deje v Rwande!" A všetko ostatné, čo som sem chcela dopísať je v komentári od Faye.

Strihom mi to trošku pripomenulo Ľúbi ma, neľúbi ma. Pár dôležitých stutočností z minulosti sa strieda s prítomnosťou, v ktorej Josh hľadá lásku svojho života. V ceste mu stojí iba jedna prekážka. Zase láska. Spolu z obdobím sa striedajú aj pohľady jednotlivých zainteresovaných, aby sa nakoniec všetky časti príbehu stretli v jednom celku. Emočne bola hlavne druhá polovica dostatočne vypätá, ale samotná zápletka nebola až taká „thrillerová“. Život nám prinesie množstvo podobných situácií, ktoré napokon pre náš nezáujem zaniknú vo víre ďalších udalostí, aby nám ich neskôr zase niečo pripomenulo. Alebo aj nie

Paródia na americký spôsob riešenia svetového mieru a boj proti terorizmu. Nanešťastie poňatá prvoplánovo a priehľadne. Chýba jej nadhľad a priestor pre zábavu inteligentného diváka. Uťahovanie si z Hollywoodu a nadávky zužujú okruh "užasnutých a nadšených" na pubertálnu mládež a posúvajú brisknosť tohto dielka občas až k nude. A žiaľbohu, ani tie trefné vtipy to nevytiahli na viac ako 3*

Tento film, účelovo jednoduchou formou, zobrazuje partnerské vzťahy. V celej nahote, bez príkras, romantiky a okolkov. Na plátne sa nám nepáči, aké je to chladné a emočne vykostené, ale takí sme. Keď o niekoho nestojíš, je jednoduché ako facka sa tak chovat..rovnako ako keď miluješ. Pretože strach a žiarlivosť ťa dokopú k absolútnemu egoizmu, k bezohľadnosti. Presne ako túžba niečo mať. Nechcem sa ukázat ako cynik, ale kto z nás ešte nikdy nezabil aspoň kúsok svojho blížneho? Hoci náhodou? Kto je bez viny? Nech hodí kameňom. A kto nie, získal možnosť pozrieť sa na seba očami toho druhého.

Dýchol na mňa žiaľ. Smútok, ktorý zo sebou nesie samota. Strata najbližších je najhoršia, keď nám miznú pred očami a ostáva z nich torzo. Nemáme už kľúče k pochopeniu ani silu na jeho hľadanie. Ostáva nám iba destilát toho najdôležitejšieho, čo sme spolu prežili, aby sme vydržali do konca a nestratili zbytky spolupatričnosti, ktoré nás viažu. Herecky výborne zvládnutý pohľad na Alzheimerovu chorobu. Nemôžem nedať štyri - za pohnutie, ktoré vo mne tento film vyvolal.

Musím priznať, že kniha sa mi páčila viac než film. Príbeh o týranej žene, ktorá sa snaží uniknúť nie je ničím zvláštny a napätie, ktoré je pri čítaní rozložené pomerne rovnomerne sa vo filme drobí. Napriek tomu slušný priemer.

Stýko Pes čo lieta na ušiach :)