meave

Mne sa tento seriál páčil. Možno iba preto, že Tatry vidím málokedy, ale napriek tomu som si s chuťou pozrela každý ďalší diel. Je to jednoduché rozprávanie, ktoré sa, myslím, ani netlačí medzi vážnejšie žánre. Českých bratov musím poľutovať za šialený dabing - to bol jediný dôvod, prečo som si to na četke nepozrela znovu.

Láska v podobe vysnívaného, intenzívneho kúzla, na ktoré sa upína život hlavných hrdinov ukazuje, že trápenie politických väzňov nebolo vždy iba o týraní a ukradnutej slobode. Pretože kým oni snívajú o slobode, niekto iný sníva o grunte a niekto o láske..na svete je predsa toľko nebies a toľko snov, ako je ľudí samotných. A toto je jeden z nich v skromnej podobe. Príťažlivé.

Neobvyklý príbeh malého Paca, rodiny a morskej panny rozpráva dieťa. Vie, že farba na „la camisa“ určuje, koľko dní sa dožije ďalší. Rodinná česť a pomsta zabíjajú nie len synov, ale i sny a bubúcnosť nasledujúcich generácii vyrastajúcich na nehostinnej zemi spaľovanej slnkom. Zastaví niečo tento kolobeh? Napriek pomalému tempu som sa ani chvíľku nenudila.

„Ak si sužovaný nepriateľskou mocou neustúp. Chráň si miesto dané ti prírodou. Pýtaš sa ktoré to je? Predsa miesto muža.“ , čítal kolegom v zborovni pán profesor prezývaný Vyšší princíp. Učil študenov, že práve morálka je najdôležitejším merítkom našej hodnoty. Život počas druhej svetovej vojny však žmýkal z ľudí všetko do poslednej kvapky. Dobré i zlé. Skutočný príbeh o študentoch, ktorých charaktery nestihol preveriť čas, ale hlavne o odvahe i strachu tých okolo, je výborne natočeným snímkom, ktorý sa vyhol nadbytočnému pátosu a nič nevnucuje..iba sprevádza.

Priatelia z letných táborov sa opäť stretnú na miestach prvých lások, prehier, víťazstiev i sklamaní. Ak máte radi nostalgiu starých čias, peknú prírodu a večne sa opakujúce príbehy obyčajných životov oživené štipkou rožovkastého nádychu, čaká vás príjemne strávený čas. Ak očakávate od filmu akciu či novátorstvo 90-tych rokov, choďte si radšej nakúpiť.

Štyri hviezdičky pre žáner voľne dostupnej ľahkej zábavy. Pekná Angelina s pekným Bradom rozohrali veľmi príjemnú komédiu o manželoch, čo sa dostali do krížku. No a kedže sú obaja dobre vyzbrojený, vojna sa može začať. A my si môžeme užiť zábavu okorenenú hormónami v réžii dobrého humoru. Ozaj som sa bavila: "..to prázdno medzi nami sa zväčšuje každým nevypovedaným slovom. Ako sa to nazýva?" "Manželstvo." Skvelá zábava hlavne pre tých triezvych...zaľúbenci a nešťastne ženatý dajte prednosť niečomu inému.

Príbeh o láske, blízkosti a o tom, ako sa všetko šťastie vypestované zo spoločnej nevôle môže zmeniť na utrpenie. Hranice medzi pocitmi nie sú hrubšie ako vlas. Príbeh pomaly sa vinúci Austráliou sa podobá na krajinu, ktorou nás sprevádzaje krásny, nežný, drsný, vyprahnutý a smutný, veselý a kvitnúci. Presne ako život, keď do neho vpustíme nevyspytateľnú lásku

Skutočne zaujímavý a zvláštny pohľad do vnútra partnerského trojuholníka. Manželia, ktorý sa milujú a ich žena. Vlastne – žena muža. Už počas sledovania filmu s veľmi príjemnou hudbou a atmosférou som sa neubránila úvaham o možnom konci. Viacero teórii vypovedá o tom, že sa podarilo zachovať tvorcom napätie až do konca, ktorý je skutočne netradičný. Stále premýšľam nad tým, či Catherine nepociťovala výčitky voči Nathalie. Ale pociťuje stvoriteľ výčitky za nedokonalý život svojich stvorení, za ich sklamania a túžby? Neviem, kto je obeťou v tomto príbehu, kde každý má svoj smútok. Ale nikto nežije na svete bez toho, aby vrhal tieň a tak pri vzájomnej blízkosti tieni každý každému a zároveň sú si niektorí navzájom slnkami. Veľmi pozoruhodný film.

Príjemný film s dobrými hercami, za ktorými trošku pokrivkáva námet. Je jednoduchý a príliš málo prepracovaný. Chýba mu aj prekvapenia a šokujúcej skutočnosti, ako ma Lolita. Iba tá pravdepodobne zapríčinila, že niekto Lužina sfilmoval. Téma neželanej lásky, ktorá všetko prekoná je totiž už dosť opozeraná a ani netradičný záver na tom nič nezmení. Neočakávajte preto vyrazený dych, ani žiadne prekvapenie. Je to iba príjemná oddychovka.

Veľké sídlisko v kontraste s pár jedincami zvýrazňuje silu hlavnej zápletky ako krvavú škvrnu na bielej plachte. Na oboch stranách šošovky ďalekohľadu, ktorý približuje svety dvoch hlavných hrdinov, zároveň postupne mení lom lúča ich života a približuje ich mieru naivity bližšie k priemeru, sa odohráva iný životný príbeh. Kým niekto je za dvermi svojho paneláku osamelý sám, iní sú osamelí medzi ľuďmi. Dezilúzia je však vrahom všetkých radostí a keď sa stáva obeťou aj nádej, ide do tuhého. Nádherný film o zaláskanosti, osamelosti, mladosti statenej aj skutočnej.