IceQueen

A ja dám štyri, aby ste vedeli! Je fakt, že začiatky sú náročné, trápnosť prevažuje nad vtipom a priznám sa, pôvodne som chcela skončiť po prvej epizóde. No čuduj sa svete, ja som sa zapozerala a začala sa celkom dobre baviť. Každá jedna scéna si robí prdel zo všetkého, čo sa úplne tradične vyskytuje vo filmoch a seriáloch akčných, z lekárskeho prostredia, thrilleroch, kriminálkach a tak ďalej a tak podobne a vlastne hocikde. Nielen maličkosti, ktorých nezmyselnosť bežne filmu tolerujeme a vôbec sa nad nimi nepozastavujeme, ale aj všetky možné klišáky sú tu hnané ad absurdum. Treba si však všímať aj niektoré detaily. Kto sa vyžíva v trápnohumore, zvláda jemnú dávku infantilného blbnutia a hlavne bude správne naladený, nebude nadávať, asi. A aby toho nebolo málo, hrajú tam aj viaceré známe obličaje. V zásade je to poriadna kravina, ale keďže máme prostriedky iba na päť hviezd, zaokrúhľujem nahor.

V byte teplo, že by aj čert klimošku zapnúť chcel a mne pri niektorých scénach mráz po chrbte behal. Hotový Talentovaný pán Giemza. Mladý Maciej Musiałowski to zvládol parádne.

Obe umelkyne vyzerajú ako luxusné spoločníčky a pristane im to, čo im z celého srdca prajem. Moje hetero oko poteší aj ženská krása. Problém je v tom, že sa snažia byť tak strašne sexy, až sú smiešne. Celý klip prakticky presúložia s nábytkom, stenami a neviditeľnými entitami, obchytkávajú sami seba aj jedna druhú navzájom, pričom prvá mečí a druhá bečí. Dievčence a niektoré ich songy mám celkom rada, ale dať takéto dva hlasy do duetu je záhul pre sluchový aparát.

Zatiaľ, čo som si čítala názory, myšlienky a postoje k filmu, na mňa zo všadiaľ vyskakovalo len Ritchie, Ritchie, ritchieovka... V duchu príslovia "nemala baba roboty, obšívala vechte", som si teda dala tú námahu a za pomoci výpočtovej techniky, v komentároch spočítala frekvenciu výskytu dotknutého termínu a jeho odvodenín (Guyov ani Gayov som nerátala). Pri 555 komentároch je súčasný stav takmer 500 kusov. Na základe zozbieraných dát si dovolím tvrdiť, že ani Ježiš počas priameho prenosu z druhého príchodu by ho na ČSFD v číslach netromfol... No a k filmu? Luxusná ritchieovka s luxusným obsadením od vzkrieseného Ritchieho.

Povedzme si pravdu, počúvať sa to nedá, ale na tie jemne ojazdené, zručne garážované béčkové sexy samice sa pánom určite dobre pozerá.

Vo svojej podstate film o láske a hľadaní spriaznenej duše, akurát na penetráciu sa používajú iné nástroje.

Dokonalé rande žánrovo nepatrí do kategórie mnou vyhľadávanej zábavy, ale musím sa priznať, že na tomto som strávila pohodový kúsok večera. Vôbec mi nevadilo, že dej bol jednoduchý, jasne nalinkovaný a že ani koniec nemal šancu prekvapiť. Niekedy si do obývačky treba pustiť aj trochu tej čistej romantiky nezaťaženej realitou všedných dní. Nech mi nikto nerozpráva, že mladý Centineo nie je nejaký Ruffalov levoboček.

Film je určený maloletým, ktorých už nezaujímajú svety čarodejníkov a medzidruhové párenie upírov s vlkolakmi a chcú si vychutnať romantiku z relatívne reálneho sveta. Ja, ako veľkoletá očividne nie som ideálny divák, čo sa odráža aj na, z môjho pohľadu, zhovievavom hodnotení.

Začnem tým, že Marcella je proste agresívna überpizda s periodicky sa objavujúcimi výpadkami, záchvatmi paniky a halucináciami. Aký lepší dar môže scénarista dostať, ako starý dobrý blackout, keď nevie čo s načatou situáciou? To, že je plnohodnotne nepríčetná je jedna vec, ale ona nemá žiadny problém porušovať zákony a nemám na mysli taký ten roztomilý druh záškodníctva, s akým sa stretávame u iných, ľahko renegátnych hrdinov. Nikto to nerieši a nikdy sa to nevráti, aby jej to napľulo do tváre inak, ako v podobe spomínaných mentálnych porúch. Tá osoba vo mne budila odpor, vlastne ako takmer všetky postavy. Prípady síce boli zaujímavé, ale z každého vymanufaktúrovať 8 dielov muselo dať mnoho tvrdej práce. V závere len toľko, že keby v Marcelle nebola Marcella, za tie štyri by to asi bolo.

Som na pochybách, či neudeliť aj štvrtú hviezdicu (alebo použijem spoilerový terminus technicus!.. pentagram), lebo na nápaditý horor s prekvapivou pointou a nie kompletne lobotomizovanými postavami nie je v týchto ťažkých časoch jednoduché naraziť. Nespomínam si, že by som niekedy videla film, pri ktorom v závere človek rozmýšľa, či sa všetko na dobré obrátilo alebo vlastne ani nie.