IceQueen

Mám kolegyňu Sisu, ten výraz ja prekladať nepotrebujem a jeho význam veľmi dobre poznám. Na rozdiel od fínskej "armády jedného muža" vám nevrazí kudlu do hlavy, no jej pohľad bolí viac, ak nevrátite knihy. Nejde jej o zlato, ale postavte sa medzi ňu a riaditeľské upomienky a rozpúta sa peklo. Jej hlas sa nesie po budove a vybuchuje v hlavách ako nášľapné míny nastražené náckami. A ak by toto čítala, skončím zavesená dole hlavou v podzemnej časti skladových priestorov. Pre istotu napíšem, že žartujem, len som využila jej meno na účely tohto komentára... Kecám, má zmysel pre humor, budem v poriadku.

Isabelle Fuhrman vyzerá vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch na tridsať a to je problém, keďže hrá, že úspešne hrá desaťročnú. Tentokrát naša sirôtka skončila v novej rodine za zaujímavých okolností. Esther si opäť presekáva, prebodáva, prevražďuje cestu za šťastím a keďže má isté potreby, tradične sa jej nevhodne zapaľujú mini lýtka. Zvrat naozaj zvráti smerovanie dobrodružstiev estónskej trpaslice a sama bude mať čo robiť, aby sa dožila adoptívnej rodiny z jednotky.

Snake Plissken je typický osemdesiatko-deväťdesiatkový hrdina, málomluvný, ale drsný ako pilník na päty. Je celkom sranda sledovať, ako si Carpenter predstavoval rok 2013. L. A. je separé a vozia tam len previnilcov voči morálke, zlodejov, prostitútky a ateistov, proste ako kedysi do USA. Kostýmy sú fajn, také trochu sado-maso, surfuje sa na tsunami, ktorá poslušne neopúšťa svoj kanál, aby nezatopila cestu a lieta sa tam na rogalách. Jednu vec ale mali správne, obete nevydarených plastík vyzerajú ako tie súčasné. Nič závratne inteligentné a vzrušujúce sa tam nedeje, ale je to celkom zábava.

Keď nemáš na teplákovú súpravu značky Adidas, kúp si od Vientamcov na trhu Adiads a nos ju s hrdosťou, naruby, s nohavicami na hlave. Odporúčam nevypínať hneď, dať seriálu šancu ukázať svoje farby. Podľa hodnotení je jasné, že masovo pozitívne prijímaný nebude, ale je to sranda - alkohol, drogy, vtáky (druh nespevavé), zbrane, mŕtvoly, atómovka, akcia a nezničiteľný tím. Proste bežný deň v práci špeciálnej jednotky.

Biblia director's cut.

Tá Indonézia, to je vám skutočne úžasná krajina. K vyšetrovaniu vraždy tam nepotrebujete pitvu a ako expertného! svedka si môžete predvolať chlapíka, ktorý na základe vzhľadu dokáže posúdiť charakter. A čo sme zistili? Vlastne nič. Okrem toho, že otec úbohej nebohej je narcis.

Hlava sa točila, chodilo sa štvornožky po strope a stenách, rozprávalo sa hlbokým, démonickým hlasom, dvere trieskali, všetci vrieskali, posadnutý vyzeral nezdravo, občania lietali vzduchom, a veľa sa modlilo. Nejaká tá svätá báchorka k tomu, čo od exorcistického filmu viac chcieť? No a ako bonus, jeden malý chlapec sa naučil extrémne škaredo rozprávať, u spolužiačok a psychológa bude mať úspech. V žánroch chýba komédia, lebo najviac som sa nasmiala hneď v úvode, keď mi prezradili, že je to podľa skutočnosti. Takže ku ku, otče.

Woody tradične strieľa jednu myšlienku za druhou, dialógy sú rýchle a obsiahle, že ani titulky, čo som zaznamenala aj pri niektorých ďalších jeho filmoch, nestíhajú. Ak neviete vôbec anglicky, veľa vám toho ujde, ak anglicky viete, ujde vám toho ešte viac. Myšlienky na zamyslenie miznú v záplavách slov, začaté vtipy niekedy ostanú nedokončené. Niektoré hlášky sú skvelé, akurát som si ich, žiaľ, nezapamätala. Príbeh je v zásade dosť jednoduchý, Woodyho postava neurotického intelektuála rovnaká, ako ho už poznáme z iných filmov a ostatné viac, či menej mentálne a emocionálne rozorvané. Tentokrát za silnejšie 3*. Vie to aj lepšie. Som rada, že som Manhattan navštívila a ďakujem užívateľovi Real Tom Hardy, že ma pri svojom pátraní po filmových záberoch z New Yorku "zobral so sebou", takto z iného kúta Slovenska.

Začiatok a koniec špičkový, ten zvyšok už nie veľmi. Hneď som vedela, ako to dopadne a ono to dopadlo úplne inak.

Takéto filmy ja milujem. Svojrázne figúrky riešia absurdné problémy neskutočnými spôsobmi a čo dialóg, to drahokam. Atmosféra írskeho ostrova izolovaného prakticky od zvyšku sveta je čarovná, ale viac ako týždeň by som tam nevydržala. Chvíľami komické, niekedy dojemné a nikdy nudné. Všetky postavy sú krásne vykreslené a majstrovsky zahrané. McDonagh si opäť veľmi múdro vybral vynikajúcu dvojicu Colin+Brendan, ktorých si predtým odskúšal už V Bruggách. Mala som v hlave silnejšiu štvorku, ale Colin zahral Pádraica (tie mená a celkovo írsky akcent sú bohovské) tak nádherným spôsobom, že zaokrúhľujem nahor.