IceQueen

Rozhodla som sa vytesniť všetky tie debilné scény s Ferrellom a pri hodnotení ich nebrať do úvahy. Určite treba vidieť originál, nie zostrihanú a nadabovanú verziu, ktorá je o poznanie menej vtipná (aspoň podľa mňa).

Druhý Fright night som videla ako prvý v poradí a patrí medzi moje najobľúbenejšie filmy. Možno je to preto, že bol môj prvý... (kvázi) horor, pri ktorom som neutiekla z izby, prípadne z kina (vtedy ma desili aj Ghostbusters, hlavne tá pani z knižnice - ja o mnoho rokov neskôr - v úvode). Kombinácia hororu a komédie zrejme prelomila kliatbu a dnes už z izby nezdrhám a nezakrývam si zraky. Len tak na okraj, Fiedelovu ústrednú pieseň "Come to me" milujem.-------- Po čase som opäť neodolala a pustila si Fright Night 2. Približne po stý krát. Človek si vychutnáva aj rozkošné detailíky, ktoré pri prvej projekcii nemá ako vnímať, keďže sa sústredí na hlavnú dejovú linku. Musím zdôrazniť, že Fiedelova hudba je dielom génia a každý jeden zvuk je bezchybne umiestnený na svoje miesto. Škoda, že neexistuje oficiálny soundtrack. Mnohí sa sťažujú, že vtip sa oproti jednotke nevyskytuje v takej vysokej miere, ale mne pripadá komediálna väčšina filmu, dokonca aj v tých nechutných momentoch.

Tento film nie je o logike, tak ju v ňom nehľadajte.