Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krimi
  • Western

Recenzie (2 174)

plagát

Private Hell 36 (1954) 

Veľmi vydarený noir, ktorý nerieši len krádež peňazí a chytanie páchateľa, ale aj zaujímavú psychologickú skúšku čestnosti policajtov, ktorým sa naskytne príležitosť si prilepšiť. A ešte to vylepší aj (na túto dobu) zaujímavý a veľmi originálny zvrat pred koncom, ktorým sa líši od priemerných zástupcov tohto žánru. Cochran a Duff v hlavných úlohách to zvládli výborne, aj keď za väčšie hviezdy pokladám Idu a Dorothy, no tie dostali len málo priestoru.

plagát

Tři mušketýři (1953) 

Klasické spracovanie slávnej Dumasovej klasiky, ktoré nemá veľmi čím zaujať, snáď len Bourvilom v úlohe Plancheta. Na druhú stranu, dosť nepodarené je obsadenie dArtagnana, miesto mladíka je tu prestarnutý seladón, ktorý vyzerá na 45, ani zvyšní mušketieri nie sú nič extra. Celkovo priemer.

plagát

Brooklynský klub vrahů (1967) 

Konečne je Cotton vo farbe a hneď to lepšie vyzerá. K takýmto jednoduchým jednohubkám sa nehodí čiernobiele prevedenie. Aj príbeh sa mi zdal tentoraz lepší, nebolo tu toľko logických dier ako v predošlých a celkom zamotané to bolo, takže to držalo diváka celkom v napätí. Solídny priemer.

plagát

Germinal (1993) 

Skoršie spracovania známeho Zolovho diela som nevidel, ani knihu som nečítal, ale tento film ma dostal. Silný príbeh chudobnej  komunity baníkov, kde musia fárať celé rodiny, aby mali aspoň na chlieb. Atmosféra je veľmi autentická, tú špinu z baníkov priam cítite, aj erotické scény sú v tomto duchu, podanie je drsné, nič neprikrášľuje, ide až na dreň. Silno to na mňa zapôsobilo, takéto filmy mám rád. K tomu perfektní Depardieu a Miou Miou. K plnému hodnoteniu chýba málo.

plagát

Predávkovanie (2022) 

Olivier Marchal má svoj typický štýl, podľa ktorého ľahko spoznáte jeho filmy. Aj keď sú témy jeho filmov dosť na jedno kopyto - policajti, zloduchovia, nejaké tie drogy, prestrelky... väčšinou majú solídny príbeh, akciu na úrovni a majú dobrý spád, takže nuda nehrozí. Jediným mínusom je občas konanie niektorých postáv, ale nie je to až také hrozné, aby to vyslovene vadilo, no odradí ma to dať štvrtú hviezdičku. Ale fajn, rád si pozriem ďalšie jeho filmy. 70%

plagát

Billy Kid (1989) (TV film) 

Myslím, že najslabšie spracovanie krátkeho života Billyho Kida. Dej je uťahaný, nemá spád, akcie je minimum a Val Kilmer je tu o ničom. Je umenie pri tom nezaspať.

plagát

Drive a Crooked Road (1954) 

Režisér Richard Quine natočil tento film v štýle a atmosfére filmu noir, v ktorom sa prelína napätie, kriminálny príbeh a romantická línia. Výkon Mickeyho Rooneyho je úžasný a jeho postava ponúka zaujímavý kontrast medzi jeho technickými schopnosťami a jeho nešikovnosťou v ľudskej interakcii. Hoci film "Drive a Crooked Road" má svoje nedostatky, ako napríklad občasné prehnané melodramatické momenty, poskytuje príjemné filmové zážitky pre fanúšikov žánru filmu noir a milovníkov starších filmov. Celkovo je to zaujímavý kriminálny príbeh s prekvapivými zvratmi a fajn atmosférou.

plagát

Gangster (1993) 

Milujem gangsterky, ale pri pohľade na obsadenie som tušil, že toto bude veľká bieda a C-čko ako vyšité. No akcia, teda prestrelky so samopalmi boli fajn, aj dosť krvavé, príbeh, herci a všetko ostatné už bolo presne také, aké som čakal. Videl som viacero filmov o Lucianovi a Schultzovi, takže toto mi dosť často pripadalo ako paródia, aj keď ani tie ostatné filmy neboli žiadne skvosty.

plagát

Vrahovia poriadku (1971) 

Príbehy o zhnitom systéme, ktorý si vie rôznymi prostriedkami nakloniť spravodlivosť na svoju stranu mi dvíhajú žlč ako v reálnom živote, tak aj vo filme. Škoda, že filmu chýbalo väčšie tempo a dosť mi vadil Brel v hlavnej úlohe. S jeho výzorom by sa hodil skôr do úlohy kriminálnička v cele, než do úlohy spravodlivého sudcu. Mne by tu celkom pasoval napríklad Yves Montand, no ten by to tu asi aj viac rozprúdil. Naopak, obsadenie trojice obžalovaných bolo presné, Lonsdale sa do úloh slizákov narodil. Z filmového hľadiska poteší aj záver, ktorý by v Hollywoode nemal šancu na úspech, no v talianskych a francúzskych filmoch podobného typu nie je ničím neobvyklým.

plagát

V zajatí snehu (2017) 

Prvé faux pas je obsadenie Hartnetta do hlavnej úlohy chalana, ktorý mal byť minimálne o 10 rokov mladší, tomu zodpovedá aj to, že jeho matku hrá o 10 rokov staršia Mira Sorvino. Filmy podľa skutočných udalostí mám rád, zvyčajne sú napínavejšie ako tie vymyslené, no tu bolo toho napätia minimum. S hlavným hrdinom som príliš nesympatizoval, ani mu nedržal palce, veď bolo od začiatku jasné, ako to dopadne a celé to vyzeralo, ako by si chcel niekto natočiť svojho Revenanta, ale za prvé nemal peniaze, poriadnych hercov ani príbeh a tak to dopadlo podpriemerne.