Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krimi
  • Western

Recenzie (2 162)

plagát

REC (2007) 

Prvé dve obete to ešte bolo zaujímavé, pretože to bolo nečakané, tie ďalšie už bolo len také varenie z vody, žiadne napätie, úplne predvídateľné, kto bude ďalšia obeť. Logika minimálna, aj keď to asi v zombie filmoch je normálka. U niektorých sa vírus prejaví po dobrej hodine-dvoch, u ďalších behom minúty, proste tak, ako to tvorcom vyhovovalo, aby to malo stupňované tempo...

plagát

Rocketman (2019) 

Až moc sa tu rozpitváva psychológia a Eltonove vzťahy s rodičmi (Freud by mal radosť), čím zostáva príliš málo priestoru na jeho životný príbeh, ktorý tu je zhrnutý zhruba do pol hodinky - prvý hit, koncerty, platne, drogy, alkohol - 20 rokov z rýchlika. Inak celkom nuda, aj keď Egerton je fantastický. And where the fuck is "Candle in the Wind"?

plagát

Vtedy v Hollywoode (2019) 

Neviem, či si tento film užijú aj ľudia, ktorí nie sú aspoň sčasti takými filmovými fanatikmi ako je Quentin. Pre nich môžu byť úvodné dve hodiny trošku nuda plná neznámych ľudí z oblasti filmu a užijú si až ten typický tarantinovský záver. Bežnému divákovi môžu niečo hovoriť mená ako Polanski a Steve McQueen, no to je asi tak všetko. Osud Sharon Tate v našich končinách asi nie je až tak všeobecne známy, takže ju, ani spojitosť s bandou hippies, ktorú vedie istý Charlie, asi veľa ľudí nepochopí. Takisto asi veľa ľudí nespozná Brucea Lee, lebo už keď zaujal postoj spojený s typickým zvukovým efektom, tak sa smialo celé kino a zrejme ho pokladalo len za nejakého bezvýznamného chvastajúceho sa babráka, ktorého nakope aj stará babka. Dopomohol k tomu aj Tarantino, ktorý ho tu dosť zhodil, na to, že vyrastal na kung-fu mlátičkách. Už vôbec nebude mať bežný divák poňatie, kto to boli John Sturges, Sergio Corbucci, Sam Wanamaker a iné spomínané mená. Zopár mien a názvov filmov ani mne nič nehovorilo, no väčšina z nich preto, že neboli reálne. Quentin perfektne mystifikuje, že človek stráca prehľad, čo je pravda a čo jeho výmysel, ale všetky tie filmové plagáty a vysvietené nápisy ma dokonale vtiahli do reálnej atmosféry Hollywoodu konca 60-tych rokov. Až tak, že ma ten záver totálne odfajčil, pritom čo iné by sa dalo od Tarantina čakať? Proste som takéto vyvrcholenie nečakal a preto som si ho ani adekvátne neužil. Ale za to, že som sa nechal nachytať, si môžem sám a nebudem za to strhávať hviezdičku na ďalšom dokonalom počine maniaka z videopožičovne. Aj keď pár scén by sa našlo, bez ktorých sa film obišiel.

plagát

MOST! - Episode 5 (2019) (epizóda) 

Zatiaľ najlepšia časť, konečne začína zábava. Romales jedou :)

plagát

Luna Papa (1999) 

Veľmi príjemná komédia s fajn hereckým osadenstvom, škoda len toho záveru s padajúcimi kravami a lietajúcimi strechami.

plagát

Pohwa sogeuro (2010) 

Vizuálne, ako to je u Kórejčanov zvykom, to bolo skvelé. No tej melodrámy tam je na môj vkus až príliš. Množstvo spomalených záberov, "dojemné" dopisy matke, konflikt hlavných predstaviteľov, z ktorých sa neskôr stanú najlepší priatelia... A ten záver to už bola čistá soap opera. Neskutočné hrdinstvo a sebaobetovanie všetkých juhokórejských študentov, nechýba scéna na rambovský spôsob... Všetko na efekt, reálnejšie pôsobia aj marvellovky.

plagát

John Wick 3 (2019) 

Dve časti boli tak akurát, trojka nám už nič nové neponúkne (ak nerátame zakomponovanie psov a koňov). Áno, strieľačky sú stále efektné a krvavé, no už som pri nich zíval a nudil sa, asi sa mi omrzeli. Sledovať dookola to isté začne postupne nudiť, nech to vyzerá akokoľvek pekne. Navyše v bojových scénach už 50-nik Keanu pôsobí trochu unavene a neobratne, Dacascos by si ho namazal na chleba, ak by mu to scenár dovolil. Aj to špeciálne komando bolo na smiech, najlepšie vycvičení muži a správali sa tak isto ako všetky tie predošlé ovečky idúce na porážku, akurát že mali nepriestrelné vesty, žiadna invencia z ich strany. Hodil by sa nejaký counter v rohu, na ktorom by naskakoval počet mŕtvych, sledovať meniace sa čísla by bolo zaujímavejšie, ako sledovať padajúce postavičky.

plagát

Útěk z Hašimy (2017) 

Plné klišé a nezmyslov, no aj úžasných scén. Hlavne pri záverečnom bojovom masakri som chrochtal blahom.

plagát

Môj strýko (1958) 

Zaujímavejšie ako Prázdniny p.H., no len sa mi potvrdilo, že proti Tatiho humoru som úplne imúnny. Opäť ani jedna scéna, ktorá by čo i len vyvolala úsmev. Ale domácnosť plná technických vychytávok bola skvelá, na 50te roky až sci-fi :)