Dale

Dejovo, herecky aj emocionálne slabšie ako Dallas Buyers Club.

To, čo robí tento film nadpriemerným, je skvelý herecký výkon hlavnej predstaviteľky. Stačí, že len nahodí ten svoj neprítomný úsmev a je vám jasné, že je úplne mimo. Bola taká presvedčivá, že ma väčšinu filmu mrazilo z toho, že by raz malo niečo také postihnúť mňa.

Podpriemerná romanťárna, kde všetky 3 vtipné momenty zaobstará pes, s nepríliš sympatickým hlavným hrdinom a ešte nesympatickejšou jeho vyvolenou.

Herci sú výborní, no je to celé až príliš psycho a dosť nudné psycho.

Už mi miestami tento seriál začína pripomínať telenovelu. Najmä také okamihy, keď pribehne za Poirotom svedok vraždy, že pozná meno vraha a miesto toho, aby hneď povedala o koho ide, tak rozpráva z cesty a tesne pred tým, ako už má vysloviť to meno, tak je zavraždená. To sa nestalo v tomto seriáli prvý krát, síce možno za to môže samotná Agatha, no dalo by sa to sfilmovať zaujímavejšie a menej predvídateľnejšie. Inak klasický seriálový Poirot, kde meno vraha poznáte pár minút po vražde, takže sa len nudíte do okamihu, kedy to s grandióznosťou sebe vlastnou vychŕli tento slávny detektív na svoje obecenstvo. Práve pri takýchto častiach, ktoré majú aj filmovú podobu, je zrejmé, o koľko je horší tento seriál. Na film sa nechytá a nielen kvôli hercom.

Nemám rád jazz a už vôbec nie nejaké bubnovanie, takže som do tohto filmu išiel, aj napriek skvelým ohlasom, s obavami. Ale ten film ma dostal, aj keď hlavnú zásluhu na tom má Simmons, je priam démonický.

Veľmi zvláštne zostrihaný film, vďaka čomu nemá žiadnu celistvosť, len vidíme, že sa niečo stane a netušíme, ako k tomu došlo, čo tomu predchádzalo. Akoby to bol len zostrih krátkych scénok, väčšinou vrážd, no občas aj podstatne nudnejších, či už rozhovorov alebo hranie basketbalu. Je to totálne bez atmosféry, postavy postupne do bandy pribúdajú, neskôr ubúdajú, neviete o nich nič a tak strácate prehľad, kto je kto, no je to jedno, lebo žiadna postava okrem tej úvodnej štvorky sa tu dlho neohreje. Film o podsvetí musí mať trošku viac, ako len prestrelky, aj to nie nejako extra natočené. V úvode to vyzeralo, že aspoň Kitano bude svojou charizmou ťahať tento film, no postupne sa vytratí do úzadia a zjaví sa až v závere a aj tak som mu ten jeho poker face veľmi nežral. Pre mňa chladný a nudný film, ktorý mi toho o yakuze veľa nepovedal.

Keď príde na akciu, je to skvelá podívaná, Corey Yuen sa nezaprie. No mimo tých troch akčných masakrov to je veľká nuda a kráča to akosi odnikiaľ nikam.

Vyzerá to, ako by scenáristu inšpirovalo Marečku, podejte mi pero. Mladí si píšu zamilované listy, omylom sa dostanú k ich rodičom, chodiacim do večernej školy, ktorí si myslia, že to patrí im a taškařice sa môže začať. Zábava ako v Marečkovi to nie je, ale je to taká priemerná romantická komédia, ktorá neurazí.

Boxerských filmov sa natočilo dosť, takže je pochopiteľné, že Southpaw sa drží zabehnutej šablóny a nechýba typické klišé takýchto filmov, ALE - po technickej stránke je to zvládnuté na jedničku (tú krv kvapkajúcu z tváre doslova cítite), - herci sú excelentní (Gyllenhaal a Whitaker minimálne na nomináciu Academy Awards, no aj Rachel z malého priestoru vyťažila maximum) - má to správne emócie a ja som bol pri finálnom súboji v podobnom napätí ako malá Leila. Pre mňa asi najlepší boxerský film spolu s Raging Bull.