marlon

Všetky silné momenty tohto ináč dobrodružného zážitku výrazne zatieňuje neskutočne primitívny záver, tak typický pre americký showbiznis. No ale čím vhodnejším by mohla byť krmená vyžratá a degenerovaná americká civilizácia?

Prvý postsovietsky ruský film, ktorý dokázal reálne bez príkras a pátosu (toť prekvapenie najväčšie!) priblížiť jedno z vojenských dobrodružstiev hrdej ruskej armády. Príbeh (žánrovo multispektrálny, lavirujúci na pomedzí vojnovej drámy a dobrodružného akčňáku) sa síce k nie veľmi úspešnej vojne v Čečne viaže len nepriamo, napriek tomu odkazov na jej podstatu je tu viac než dosť. Tragikomické postihnutie samotného konfliktu je unikátne, maximálne trefné a uštipačné. Ponúka množstvo dokladov absurdity a odhaľuje špinavé tajomstvá druhej čečenskej vojny. Korupcia a totálny neporiadok v radoch ruskej armády? Nezáujem ruských autorít o osudy "ruských synov"? Tak to tu fakt ešte nebolo! Boj jedinca na strane dobra (netradičná obdoba ruského Ramba) dominuje vojensko-politickému stretu dvoch protivníkov a tým je všetko čo vidíme divákovi ďaleko bližšie a prirodzenejšie. Polodokumentárna správa, postavená výlučne na retrospektívnej výpovedi hlavného hrdinu, konfrontuje diváka s tvrdou realitou na Kaukaze nečakaným využívaním všetkých dostupných "pák". Okrem vizuálne veľmi dobre zvládnutých a stimulujúcich filmových scén (teda až na niekoľko tých akčných) je to najmä "pod kožu sa zadierajúce" hovorené slovo. Pýta sa medzi ruskú vojnovú klasiku!

"Ak niekoho učíte nenávidieť svojho brata ... učíte ho pristupovať k ostatným nie ako k spoluobčanom, ale ako k nepriateľom ... až sa navzájom na seba dívame ako na cudzincov, ktorí spoločne zdieľajú mesto, ale nie spoločnosť a ktorých spája len miesto bydliska, nie spoločný záujem. Učíme sa spoločným obavám a spoločnej túžbe udržiavať si od ostatných odstup ... miesto toho aby sme mali na pamäti, že tí, ktorí s nami žijú sú naši bratia". Krátka anotácia preslovu Bobbyho Kennedyho, ku ktorému sa v roku 1968 s nádejou upierali oči celej Ameriky, napĺňa osudy hrdinov tohto eposu a je varovným výkričníkom pre budúcnosť nášho sveta nebezpečne infikovaného vzájomnou intoleranciou a ľahostajnosťou.

Bezbrehá vykrádačka bez štipky súdnosti!

Film atakoval divákovu vlastnú predstavivosť, aby sa mu nakoniec vysmial do ksichtu. Prekombinovaná a prešpekulovaná krimidráma z atraktívneho vojenského prostredia, v ktorej nič nesedí - pointou počnúc a výkonmi pánov hercov končiac. Škoda, nápad to bol veľmi slušný.

Za mojich stredoškolských čias sa lyžiarsky zájazd organizoval v prvom ročníku. Po týždennom pobyte v Tatrách tri spolužiačky s prekvapením zistili, že sú v tom. A z kamosov to nespáchal nik.

Tak sme sa predsa len dočkali. Po nudnej a nekonečnej sérii o legendárnom šašovi ohaňajúcim sa trápnym humorom a ešte trápnejším dôvtipom, otŕčajúcim sa vo vykalkulovaných akciách, konečne prichádza niekto, kto dáva menu James Bond dôstojnosť a patričnú úroveň. Craigova drsná elegancia ma na rozdiel od jeho snobskejších predchodcov reálnejšie kontúry a i keď drsný agent už neoplýva humorom a berie všetko akosi vážne, ponúka nám omnoho stráviteľnejší štýl. Srší sviežosťou a zdravým sebavedemím, fádnosť nahradila rýchla bourneovská akčnosť a plnokrvná mužská razancia. Po vzore americkej vlny o zraniteľnom hrdinovi máme naviac možnosť oboznámiť sa s mužom z mäsa a kostí, ktorý cíti!

Strata času!

O čom to vlastne bolo? O ničom! Nejaké chabé záblesky sa síce sem tam objavili, ale ináč zúfalo trápne.

Tak na tomto si mohli feministky zgustnúť! Ale tá Demi sa nie a nie naučiť hrať!