POMO

V rámci filmografie Lucia Fulciho, sprzenej zopár shitovými horormi, ktorého ho paradoxne najviac „preslávili“ (a uvrhli do tieňa béčkového brakmejkra), sú Dvere do ticha nadpriemernou ukážkou jeho talentu vo vytváraní atmosféry a práce s kamerou a výpravou. V tomto prípade hlavne exteriérmi. Škoda, že pointa je jasná prakticky od úvodných titulkov a v poslednej tretine sa film začína vliecť. Veľa toho ale kompenzuje obstojný John Savage, z ktorého kamera prakticky nespustí oko.

Uhraničivá fantasmagória, ktorá súčasne nadchýňa majstrovskou pocitovou réžiou Neila Jordana i ubíja panenskou nevinnosťou svojho príbehu, protichodne zamotanou do otravného spletenca troch vzájomne sa prelínajúcich dejových línií. Úžasný a boľavý zážitok v jednom, a určite film, akých už veľa neuvidíte. Krásna výprava, sympatické cameo Terenca Stampa.

Jediné, čo tomuto filmu trochu podráža kolená, je nejasné zasadenie do doby, v ktorej sa odohráva. Aby dianie v ňom nevyznelo na dnešné pomery nerálne a prehnane, je podfarebný herrmannovsky znejúcou hudbou a zasadený akože do približne povojnového obdobia. Kostýmy, účesy a chovanie mnohých postáv, a tiež technická forma jeho sfilmovania ale odpovedajú súčasnosti, aby bol zasa príťažlivý aj pre súčasného (vnímavého) teenage diváka, pre ktorého sa može stať filmom jeho života… Keď si však túto dobovú rozorvanosť odmyslíme, stáva sa Ondskan emocionálne silnou, perfektne nakrútenou (krásna kamera), obsadenou i zahranou drámou, ktorá si i po formálnej stránke v ničom nezadá s tým najlepším z Hollywoodu.

Obsahovo blbina s nefunkčnou pointou. Ale srší z nej toľká zamilovanosť tvorcov do grindhousu, kameramanskej práce Roberta Rodrigueza a hlavne záujem vypiplať každý, hoci len niekoľko sekundový efektný záber, že vás ako nadšenecká amatérska pocta Tarantinovi a Rodriguezovi nemôže nechať chladnými. Pochvalu si tiež zaslúžia dobre vybraný rozprávač, a vizáž a "zhovadilo komické" hlasy hlavných postáv. Jan Votýpka je šialenec v tom najlepšom zmysle slova. Moje tri hviezdičky sú kompromisom medzi dvojhviezdičkovým obsahom a štvorhviezdičkvým konceptom.

"You just got killed by a Daewoo Lanos, motherfucker!" - jediná hláška, ktorá ma nahlas rozosmiala. Na apatowskú produkciu prekvapivo nevtipná záležitosť. A nie preto, že by som nechápal huličský humor, ani preto, že by Rogenovi a Francovi nesvedčali v ústach jointy a McBrideovi v rukách brokovnica; ale preto, lebo tento scenár je do slova a do písmena jeden kŕčovitý pôrod.

Nenápadný indie opus. Jednoduchý, jasný, čistý, stojaci na jedinej veci – Mickeym Rourkovi. Darren Aronofsky si je vedomý toho, že všetko ostatné je iba Rourkove okolie a tak mu vydlážďuje chodník bez akýchkoľvek režijných vychytávok a scenáristických nápadov (všetko sme to už videli) a pohodlne sa vezie na jeho postave. A celý štáb prespáva v Randyho karavane, pretože na toto im nikto nemohol dať normálny rozpočet. Pekný, skromný film, ktorý mohol byť vynikajúcim stredometrážnym počinom.

Atmosféricky bohatý, miestami zvláštne nakrútený horor (ťažko povedať či dobre alebo zle - proste ináč, po svojom) s podmanivým voice-overom hlavnej predstaviteľky, ktorý film otvára a uzatvára. Ale totálne K.O. mu dávajú tupé pohľady hercov, nelogika a dementné dialógy.

Spočiatku originálny, pútavý a sexuálne dráždivý thriller. Neskôr halucinogénny trip do mysle hlavnej postavy. A nakoniec nie práve originálna psychologická dráma o fínskom Normanovi Batesovi. Veľmi dobre nakrútený i zahraný film, ktorý sa mi ale vzdialil práve zvratmi, ktorými ma chcel prekvapiť a šokovať.

Audiovizuálna opera pohybu, ktorá ma vzrušila a zaujala asi tak, ako neotitulkovaný dialóg dvoch Číňaňov, nehybne sediacich za kuchynským stolom.

Majstrovsky vysústružený, ale príliš rovno a PRÍLIŠ DLHO do cieľa letiaci šíp. Navyše vyrobený z ingrediencií, ktoré už dávno poznáme. Benjamin Button ma pohladil po srdci kúzelnou prvou tretinou, plnou úprimnej láskavosti a úchvatných trikov, ktoré tu z digitálneho Brada Pitta robia lepšieho herca, než akým je neskôr ten reálny. Ale zvyšok je tak trochu naťahovaná vata, ktorá buď nemá moc čo ponúknuť, alebo ponúka to, čo Benjaminov príbeh nepotrebuje. Celkovo pekný film, ale nie film roka. Na takýto sladký mainstream je Davida Finchera škoda. Paradoxne jeho najmenej zaujímavé a diskutovateľné dielo.