Reklama

Reklama

Karel Hašler

Karel Hašler

nar. 31.10.1879
Zlíchov, Praha, Čechy, Rakúsko-Uhorsko

zom. 22.12.1941 (62 rokov)
koncentrační tábor Mauthausen, Nemecká ríša

Zaujímavosti (16)

  • S brněnskou Němkou Lotte Jurd měl syna Thomase, který se narodil po jeho smrti. Lotte se se svým synem v roce 1949 přestěhovala do Austrálie. O této neznámé části života písničkáře pojednává dokument Písničkář, který nezemřel (2007). (sator)
  • Nahrávka jeho kupletu "Kam pak na nás, bolševíci" bola vôbec prvou gramofónovou platňou natočenou v mladej ČSR. Niekedy okolo roku 1920 ju vydala gramofónová firma Odeon. (Šuplík)

Bylo nás pět - Pokoj lidem dobré vůle (1994)

  • V hospodě můžeme slyšet píseň „Hoši od Zborova“. Skladba byla vydána i na gramofonové desce spolu se skladbou „My jsme hoši od pěchoty“. Hudbu k oběma písním složil Karel Hašler a nahrál Dol. Dauberův salonní orchestr. O výrobu těchto desek se postarala firma Gramophone Co. v Ústí n. Labem spolu s firmou „His master's voice“. (Dymnik)

Hordubalové (1937)

  • Natáčení filmu provázela poměrně dusná atmosféra, a to hlavně kvůli sporům mezi Karlem Čapkem a Karlem Hašlerem. Karel Čapek se rovněž dostal do sporu o podobu filmu s Milošem Havlem, kdy Čapek Havlovi dokonce řekl, že je trouba. Na základě toho nechal Havel film po premiéře v půlce týdne stáhnout, čímž film zcela propadl. Do kin se znovu dostal až později. (sarianna)

Ať žije nebožtík (1935)

  • Ve scéně, ve které se Petr Suk (Hugo Haas) schovává před svým strýcem (Karel Hašler) za závěsem v pokoji Alice Machové (Adina Mandlová), nasadí Haas v roli Suka po svém odhalení hlas herce Jaroslava Vojty, o kterém Haas v soukromí v dobrém šířil vtipné historky, což mu sám Vojta vyčetl (spíše přátelsky) o mnoho let později při jejich setkání ve Vídni, kde Haas žil po návratu z Hollywoodu a kam herec Vojta zavítal s dalšími českými umělci pracovně. (Luxocculta)

Jánošík (1935)

  • Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Ak som už pri Hašlerovi, nedá mi nespomenúť na naše stretnutie v Bratislave, keď sa chystalo nakrúcanie filmu Jánošík v réžii Martina Friča a v hlavnej úlohe s Paľom Bielikom. Do Bratislavy prišli vtedy Karel Hašler, Jiří Mahen, podľa jeho divadelnej hry sa mal film nakrúcať, a Karel Plicka ako poradca. Prechádzali sme sa starým mestom - Vydricou, kde hľadali pre film súce exteriéry. Najviac sa im pozdávali staré zemianske domy na Žižkovej ulici. Hašlerovi nesmierne imponovalo, že ho tunajší ľudia poznali, ba aj oslovovali, spomínajúc, v akom filme ho videli. Mahen bol mlčanlivý a ustavične si poťahoval zo svojej cigárky a Karel Plicka kráčal mlčky so svojím 'verným fotoaparátom'." (Šuplík)

Srdce za písničku (1933)

  • Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "17. júna 1933 sa ozvala listom spoločnosť Slaviafilm a oznamovala mi, že 'v měsíci září t. r. vydáme český film Srdce za písničku v režii Karla Hašlera, přičemž jsme Vám rezervovali hlavní úlohu'. Libreto mi poslali, ale obsah sa mi nepáčil a účasť som odmietol." (Šuplík)

Tonka Šibenice (1930)

  • Film byl natočen jako němý, později byl ozvučen ve Francii v ateliérech Gaumont. Zároveň byly pořízeny verze v německém (Der Galgentoni) a francouzském (Tonischka) jazyce. V Národním filmovém archivu existuje pouze francouzská verze s distribučním názvem Tonischka, z české verze se dochovalo pouze 15,0 m prologu, v němž Karel Hašler zpívá píseň „Hradčany krásné“. [Zdroj: filmovyprehled.cz] (sator)

Saxofon Suzi (1928)

  • Film provázely novinové titulky "Anny to dokázala", které vyprovokovaly Karla Hašlera ke složení stejnojmenného foxtrotu, který vydal vlastním nákladem v edici Hašlerovy písničky čís. 192. (NinadeL)

Batalion (1927)

  • Putyka Batalion, jež byla domovským přístavem Dr. Uhera (Karel Hašler), stávala přibližně v místech, kde je dnes náměstí Franze Kafky, před pražským magistrátem, popisné číslo 16/1 v Praze 1. Podle svědectví byly v hospodě jen sudy s kořalkou a police s lahvemi a jinak nic. Historii nálevny té nejhorší úrovně sepsal novinář Karel Kukla a pod názvem „Batalion“ ji vydal v roce 1929. (sator)

Eduard Ingriš

  • Ako dirigent divadelného orchestra debutoval vo veku 23 rokov na scéne smíchovskej Arény - najväčšieho a najznámejšieho podniku tohto typu - v populárnej operete Rudolfa Frimla "Katinka", ktorú vtedy režíroval Karel Hašler. V hlavnej úlohe vystúpila obľúbená subreta Nina Ninon. V priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov Ingriš dirigoval prakticky vo všetkých operetných divadlách Prahy a ako hosť aj v iných mestách, vrátane Národného divadla v Brne. (Šuplík)

Rudolf Friml

  • Jeho skladby byly velice oblíbené. Svědčí o tom i to, že jejich notové zápisy s českými texty vyšly v edici Hašlerových písniček. Jednou z nich je i skladba „Allahův den“ („Allahs holiday“). Jedná se o píseň z operety „Katinka“ s českým textem právě Karla Hašlera. Vydalo ji Nakladatelství Hašlerových písniček pod číslem K.194 H. a o tisk se postaral První čsl. průmysl pro rytí a tisk not Emanuela Starého v Praze na Smíchově. (Dymnik)

Scenárista

Skladateľ

Herec

Producent

Filmy
1935

Jánošík

Režisér

Filmy
1936

Irčin románek

1933

Srdce za písničku

Krátkometrážny
1937

Jarní písnička

1916

České hrady a zámky

Hosť

Reklama

Reklama