Richard Harrison

Svalovec Richard Harrison je jedným z plejády amerických hercov, korí sa rozhodli svoju stagnujúcu kariéru naštartovať tým, že na istý čas odídu natáčať do zahraničia. Keď sa takto na konci päťdesiatych rokov rozhodoval, určite netušil, že tam natočí vyše 100 filmov a hollywoodskou hviezdou prvej kategórie nikdy nebude.

Ale poďme pekne po poriadku. Richard Harrison sa narodil 26. mája 1936 v Salt Lake City a ako sedemnásťročný sa presťahoval do mekky filmového priemyslu, do L.A., kde si tohto blonďatého dobre vyzerajúceho mladíka za krátky čas vyhliadli vyhľadávači talentov pracujúci pre hollywoodske štúdiá.

Na filmovom plátne debutoval v roku 1957 vo filme Jeanne Eagels (1957), v hlavnej úlohe s Kim Novak. V tomto, ako i ďalších snímkach stvárňoval Harrison malé úlohy, zväčša atraktívnych mužov v uniformách, tak tomu bolo vo filmoch Kronos (1957) či napríklad South Pacific (1958).

Rok 1961 bol v jeho živote zlomový, najprv sa pri natáčaní verneovky Master of the World (1961) zoznámil s Lorettou Nicholson, dcérou producenta Jamesa H. Nicholsona, o pol roka neskôr si ju vzal za manželku (mal s ňou 3 deti) a napokon sa rozhodol spraviť krok, ktorý poznamenal celú jeho kariéru. Zo zúfalstva nad tým, že sa mu nepodarilo naštartovať kariéru v Hollywoode, rozhodol sa skúsiť šťastie v Európe.

Odchádza do Talianska, kde je práva na vrchole produkcia pseudohistorických filmov a kde potrebujú do hlavných úloh dobre vyzerajúcich svalovcov. A tak podpisuje zmluvu na svoj prvý film žánru peplum (Meč a sandále) – Il gladiatore invincibile (1961). Hoci popularitu svojho krajana Steva Reevesa nikdy nedosiahol, vďaka objemnej muskulatúre sa z neho rýchlo stáva jedna z najväčších hviezd tohto žánru, a tak putoval z jedného filmu do druhého, ako napríklad I sette gladiatori (1962), Perseo l'Invincibile (1963) či La Rivolta dei Pretoriani (1964).

V roku 1964 sa však éra menom peplum končí a Harrison obdarený väčším hereckým talentom ako väčšina hviezd týchto filmov (Ed Fury či Mark Forest) sa postupne úspešne etabluje ako hlavný hrdina dobrodružných filmov (Il Pirata del Diavolo 1963) a westernov. Hlási sa totiž éra spaghetti westernov a on sa objavuje v hlavnej úlohe jedného z prvých – Duello nel Texas (1963). V roku 1964 však robí chybu, ktorá ho dozaista mrzela poriadne dlho, odmietol hlavnú úlohu v pripravovanom filme akéhosi mladého začínajúceho režiséra a odporučil do nej iného, nie príliš známeho herca. Režisérom bol Sergio Leone, filmom Pre hrsť dolárov a hercom Clint Eastwood. Je iróniou osudu, že neskôr účinkuje v dlhej rade napodobenín práve tohoto filmu (Centomila Dollari per Ringo – 1965, El Rojo – 1967 či Anche nel West c'era una Volta Dio – 1968).

V šesťdesiatych rokoch sa stal taktiež konkurentom Jamesa Bonda ako agent 077. V porovnaní s agentom 007 však táto séria nebola príliš divácky atraktívna a tak vznikli len dva diely (Le spie uccidono a Beirut – 1965 a A 077, sfida ai killers – 1966). Pravda je krutá, bez štedrého rozpočtu, originality a účasti talentovaných hercov nemal agent 077 žiadnu nádej na úspech. Okrem toho stvárnil hlavné úlohy aj v iných špionážnych filmoch ako Duello nel Mondo (1966) alebo Colpo Maestro al Servizio di Sua Maestà Britannica (1967).

Začiatok sedemdesiatych rokov sa u Richarda Harrisona niesol v znamení westernu (napr. Reverendo Colt, 1971) a takmer bezrozpočtových vojnových filmov (Leopardi di Churchill, 1970). V roku 1972 sa po prvýkrát predstavuje na režisérskej stoličke, je spolurežisérom westernovej komédie Due Fratelli in un Posto Chiamato Trinità, kopirujúcej „Trinity“ filmy slávneho dua Terrence Hill/Bud Spencer.

Situácia v Taliansku sa pre Harrisona stáva čoraz zložitejšou, westernov ubúda, westernovým komédiám sa darí ešte horšie a hereckých príležitosti je čoraz menej. Tom núti herca začať cestovať po svete. Prvý takýto výlet ho v roku 1972 privádza do Turecka, kde vzniká taliansko-turecká koprodukcia Babanin Arkadasi/L'Amico del Padrino/The Godfather's Friend, v roku 1974 zas cestuje do Argentíny, kde natáča komediálny muzikál Un Viaje de Locos a v roku 1975 dokonca do Hong Kongu, kde natáča hneď dvojicu filmov, Marco Polo a Boxer Rebellion. Oba boli prijaté u divákov pozitívne a Richard Harrison si na nich mohol začať budovať svoju ázijskú kariéru.

Namiesto toho sa však vracia do Talianska, kde berie všetko, čo mu ponúknu. A tak hrá vo filmoch Z-kategórie, akými boli napr. snímky režiséra Luigiho Batzella Kaput Lager - Gli ultimi giorni delle SS (1977) alebo Strategia per una Missione di Morte (1979). V roku 1979 účinkuje Harrison aj v juhoslovanskom vojnovom filme Pakleni Otok. V tomto období, v roku 1978 sa znovu žení s Mariou Francescou Pomentale, s ktorou žije dodnes a majú spolu jedno dieťa.

Rok 1980 znamená ďalší prepad úrovne jeho filmov, účinkuje vo filme s prvkami pornografie Orgasmo Nero režiséra Joe D´Amata, kde dej, ako je to zvykom u tohto režiséra, slúži len ako prepojenie množstva erotických scén. Samotný herec neprejavoval v tomto období žiadne známky nadšenia z toho, akým smerom sa mu uberá jeho herecká kariéra. Vyslobodením bola ponuka od producenta Dicka Randalla prísť do Hong Kongu a natočiť film The Gymtaka Killer, ktorý však ani zďaleka nedosiahol kvalitu jeho predošlých hongkonských kúskov.

V roku 1982 sa presúva na Filipíny, kde sa v tom čase natáča jeden film za druhým. Harrison podpíše zmluvu so spoločnosťou Silver Star vedenou K.Y. Limom a natáča niekoľko nízkorozpočtových snímok žánru exploitation. Filmy ako Intrusion Cambodia (1982), Hunter's Crossing (1983) alebo Blood Debts (1984) boli natáčané pri minimálnych nákladoch, často bez scenára, s tou istou skupinou hercov a dokonca aj viac filmov naraz. Výsledkom bolo niekoľko ultra lacných akčných filmov zväčša s vietnamskou tématikou, ktoré jeho kariére rozhodne nepomohli.

Ešte stále to však nebolo tak zlé, aby to s jeho kariérou nemohlo byť ešte horšie. V roku 1985 totiž podpísal zmluvu s Josephom Laiom a jeho spoločnosťou IFD Films & Arts na niekoľko ninja filmov. Po vzoru Franca Nera, ktorý ako bývala westernová hviezda zažiaril v roku 1981 v Enter the Ninja, aj Lai hľadal bývalú westernovú hviezdu do úlohy ninju. Kto iný ako Harrison by mohol byť lepšou voľbou, ešte aj fúzy mal podobné ako Nero. Následne zveril réžiu do rúk svojím režisérom ako napr. Godfrey Ho, ktorý natočili množstvo filmového materiálu s hercom a množstvom ninjov v krikľavom oblečení pobehujúcich okolo neho a následne všetok ten materiál premiešali so starším natočeným materiálom zo svojho bohatého archívu a za 3 roky vytvorili veľké množstvo (vyše 20) ninja filmov s Harrisonom v hlavnej úlohe (Ninja Holocaust, 1985, Ninja Commandments, 1987, Ninja the Protector, 1986, Ninja Strike Force, 1988). Ten ostal ohromený, domnieval sa totiž, že podpísal kontrakt na jediný ninja film. Kvalita týchto filmov bola tak podradná, že takmer celkom zničila hercovu reputáciu.

Po svojom dobrodružstve na Východe, sa Harrison vrátil natáčať aj do Ameriky a Európy. Za zmienku stoja dva z raných filmov Freda Olena Raya – Evil Spawn (1987) a Terminal Force (1989), Dark Mission v réžii španielskeho kultového režiséra Jessa Franca či erotický thriller s Moniquou Gabrielle, Angel Eyes (1993). Po tomto filme sa herec na dlhšiu dobu odmlčal, za posledných 20 rokov hral len v romantickej dráme Jerks (2000). Na rok 2015 je však ohlásený jeho comeback, má sa pustiť do natáčania pokračovania filmu Samurai Cop z roku 1991 s názvom Samurai Cop 2: Deadly Vengeance.

radoslav "beso74" besenyi