USA,
1993, 195 min
Réžia:
Steven SpielbergScenár:
Steven ZaillianKamera:
Janusz KamińskiHudba:
John WilliamsHrajú:
Liam Neeson, Ben Kingsley, Ralph Fiennes, Caroline Goodall, Jonathan Sagall, Embeth Davidtz, Małgorzata Gebel, Mark Ivanir, Andrzej Seweryn (viac)VOD (3)
Obsahy(2)
Poľský Krakov 1939. Židovská obec je vystavená stále sa zvyšujúcemu tlaku zo strany nacistov. Do tejto situácie vstupuje neúspešný obchodník Oskar Schindler, člen nacistickej strany, veľký zvodca a muž, ktorý cíti, že by na vojnovom utrpení mohol veľmi dobre zarobiť. Lacná pracovná sila v židovskom ghette zaisťuje jeho továrne na smaltované riady obrovské zisky. Lenže Tretia ríša má s jeho zamestnancami úplne iné úmysly, v nákladných vagónoch ich chce poslať do Osvienčimu. Sám Schindler možno netušil, kedy v týchto neľudských opatreniach prestal vnímať ohrozenie svojho podnikania, a kedy začal o „svojich“ židov bojovať kvôli vlastnému svedomiu. (Cinemart SK)
(viac)Zaujímavosti (144)
- Billy Wilder se podílel na první verzi scénáře. Na počátku své kariéry se také chtěl pokusit o podobné téma, ale upustil od něj. (Kulmon)
- Ralph Fiennes kvůli roli velitele koncentračního tábora Kraków-Plaszów ztloustl o 13 kilogramů díky popíjení piva Guinness. Spielberg ho do filmu obsadil kvůli jeho „zlé sexualitě“. (Kulmon)
- Scéna so skutočnými preživšími, ktorí navštívili hrob Oskara Schindlera (Liam Neeson), nebola v scenári a prišiel s ňou počas natáčania až režisér Steven Spielberg. Nájdenie a zhromaždenie preživších v krátkom čase bolo výzvou. (WalterIK7)
- Začiatok uvádza rodinu, ktorá dodržiava šabat. Keď farba zo začiatku filmu bledne, objavuje sa dym, ktorý symbolizuje horiace telá v Auschwitz. Na konci pri pohľade na sviečky získava oheň znovu vrelosť, kedy Schindler (Liam Neeson) dovoľuje svojim robotníkom dodržiavať šabat. Pre Spielberga to predstavovalo "spravodlivý ligot farby a iskru nádeje". (Raccoon.city)
- V scéne, kedy je geto zlikvidované Nacistami, spieva detský zbor ľudovú pesničku "Ojfn pripečik". Táto pesnička bola často Spielbergovou babičkou Becky spievaná jej vnúčatám. (Raccoon.city)
- Film bol kritizovaný niektorými historikmi (predovšetkým v Poľsku a Česku), že najmä jeho druhá polovica prekrucuje historické fakty napr. záchranná misia v Osvienčime, nezmyselné tvrdenie, že v továrni v Brněnci sa žiaden vojenský materiál nevyrobil, precitlivelá scéna lúčenia sa s väzňami a podobne. (Raccoon.city)
- V jednom okamihu vidia ľudia idúci v transportoch do koncentračných táborov pri trati chlapca, ktorý ich varoval výrečným gestom (rukou si akoby podrezal krk). Čo on mohol vedieť o židovskej otázke, asi zostane záhadou, však postava chlapca je autentická a bola použitá na základe výpovede jedného z preživších (Abraháma Bombay), prezentovaná vo francúzskom dokumentárnom filme Shoah z polovice 80. rokov. (Raccoon.city)
- Postava Ralpha Fiennesa (Amon Göth) sa objaví až v 52 minúte filmu. (WalterIK7)
- Režisér Steven Spielberg navštívil v Krakove múzeum na ulici Pomorska 2, ktoré bolo pôvodne základňou Gestapa, a tiež vilu Amona Götha (Ralph Fiennes) na adrese Wiktora Heltmana 22. (Raccoon.city)
- V skutočnosti Oskar Schindler (Liam Neeson) počas vojny napísal sedem zoznamov, ale existujú už iba štyri. Dva z nich sú v Yad Vashem v Izraeli, jeden je v US Holocaust Museum vo Washingtone D.C. a jeden v súkromnej zbierke, ktorej majiteľ ho chcel vydražiť cez eBay v roku 2013, no neúspešne. Film sa vzťahuje na prvé dva zoznamy vytvorené v roku 1944, inak známe ako "Zoznamy života". Nasledujúcich päť zoznamov boli aktualizácie prvých dvoch, ktoré zahŕňali mená viac ako 1000 Židov. (Raccoon.city)
- Vo väčšine krajín hrá na konci filmu pieseň „Jerusalem of Gold“. Keď bol film uvedený v Izraeli, diváci sa usmievali, lebo pieseň bola napísaná krátko pred Šesťdennou vojnou medzi Izraelom a arabskými krajinami v roku 1967 ako pop song, a tak pre túto krajinu pieseň nahradili skladbou „Eli Eli“, ktorú napísala židovská poetka a výsadkárka, pochádzajúca z Maďarska, Hannah Sennesh, počas druhej svetovej vojny. (Raccoon.city)
- Oskar Schindler (Liam Neeson) používal vo filme automobil Horch 951 Pullman-Cabriolet by Gläser, ale v knihe to bol Adler limousine. (Raccoon.city)
- Juraj Herz sa vyjadril, že mu Steven Spielberg ukradol scénu z filmu Zastihla mě noc (1985). Ide o scénu, kde sa ženy sprchujú v tábore. (kacer4)
- John Williams bol po prvej projekcii filmom ohromený. Cítil, že skladať hudbu bude veľmi náročné. Preto Spielbergovi povedal: „Musíš nájsť lepšieho skladateľa pre tento film, než som ja." Spielberg mu na to odpovedal: „Ja viem, ale všetci sú už mŕtvi." (Kubrickon)
- Výpovede svedkov holokaustu sa zbierali 8 rokov v 64 krajinách v rámci činnosti nadácie založené z peňazí, ktoré film zarobil. (DarkSaint)