Přeběhlík

Jedná se o válečné drama, ve kterém se sice nebojuje až krev stydne v žilách, přesto o válce vypovídá mnohé. A trochu té romantiky spojenou s krásnou hudbou filmu určitě nezazlívám. Kdy jindy potkat osudovou lásku, než ve vyhrocené době, v níž jde člověku o život. První díl je poutavější a napínavější než druhý, nicméně celkově mě příběh o německém dezertérovi do řad Rudé armády zaujal natolik, že si ho budu ještě dlouho pamatovat. (80%) (06.06.2021)

Má to až príliš romantickú či naivnú líniu. Naozaj by sa v roku 1944 Poľka okamžite zamilovala do Nemca? Skôr by ho rovno podrezala. A pri tej všetkej atmosfére nedôveru, ktorá vtedy panovala, by akokoľvek k sebe naklonených mladých ľudí len ta nenapadlo ako prvé šukať v obilí a ešte si tam hluku neďalekej streľby dokonca spievať. Nie to ešte vojaka Wehrmachtu a partizánku. Na tomto filme nevidím nič skutočné, ale ako romantická vojnová dráma obstojí. To, že boli aj dobrí Nemci, to je samozrejmé, v každej armáde sa nájdu ochotní prisluhovači aj nedobrovoľní vykonávači vôle nadriadeného. Silnejší záver mi posunul hodnotenie vyššie, ale aj tak sa pýtam, nezaslúžilo si to ešte jednu časť kľudne aj mimo knihy? (07.10.2020)

Autor predlohy Siegfried Lenz bol členom NSDAP, dezertér Kriegsmarine a internovaný v US zajateckom tábore. To vyšlo najavo až v roku 2007. Ale už v roku 1951 si začal sypať popol na hlavu a napísal tento paškvil. Knihu vydali až po jeho smrti. Keby som nevedel že film je z roku 2020 zaradil by som viac ako polovicu filmu do propagandy Honekerovej DDR. V druhej časti sa zameriame na zločiny ČA strieľajúcich nemeckých vojakov a poľských partizánov, ak sa podarí aj členov NSDAP. Nechýba ani nástup STASI vyškolených sovietskymi súdruhmi z NKVD. A happy end nakoniec. Rok 1959, hospodársky zázrak BRD, nový domček, VW Chrobák pred garážou, TV , šampanské a šťastná manželka a detičky. Čo iné si môže ešte dvojnásoný prebehlík Proska želať? No predsa opustiť toto všetko a prebehnúť tretí krát, teraz k Polke Wande. Film o zrade, bezcharakternosti a ďalší make up histórie tentokrát v nemeckej réžii. (17.09.2020)

Iba nedávno (len včera pri komentári k filme Ržev) som sa posťažoval, že som dlho nevidel kvalitný vojnový film. Konečne som ho videl. Pre porovnanie včerajší Ržev je taký typický zástupca ruských vojnových filmov z poslednej doby. Fajn bitevné scény, príbeh nič moc a všetko zabíja ruský prehnaný heroizmus. Nemecký pohľad je mi 100x bližší a keďže na filme spolupracovali i Poliaci vedel som, že budem spokojný. Zdá sa, že malé seriály valcujú vojnové kinofilmy. Kto videl Bird song, Unsere mutter, unsere Vater , dá mi za pravdu. Der Uberlaufer je presne z tohto súdka. Film má o čom rozprávať, herci majú čo hrať, hudba je nádherná , emócie fungujú...u mňa veľká spokojnosť. Film uspokojí i divákov, ktorí vojnové filmy nemusia, dej totiž zobrazuje obdobie 1944 až 1959 ak sa nemýlim a pomerne veľkú časť zaberie i romantika, ktorá nielen že nevadí, ale film na kvalite dvíha o level vyššie. Zopár chýb sa nájde, ani ja som nepochopil prečo Wanda niesla bombu do vlaku, ktorý je o pár metrov podmínovaný, ale atmosféra mnohé nedostatky vykryla. Záver "prosím nechoď" je nádherný. Ja si dám reprízu určite. 90%. (26.07.2020)

Asi jsem viděla úplně jiný filmový příběh než většina zde diskutujících. Život samozřejmě přináší i absurdní situace, které se dají jen těžko vymyslet. Tohle ale bylo pro mě poněkud silné kafe. Romantická dějová linka byla zbytečná. Očekávala jsem kvalitní válečný film, ale nedostala ho. Dokoukala jsem díky mé vrozené zvědavosti. Jednu hvězdu dávám tvůrcům za odvahu tento film natočit. (07.06.2021)