Rod Draka

Dream comes true. Moja najobľúbenejšia pasáž z mojej najobľúbenejšej knihy, môj najobľúbenejší príbeh vôbec (aj v porovnaní so samotnou ASOIAF) sa dočkal seriálovej podoby. Možno je to návratom do sveta, ktorý mi tak veľmi chýbal, ale nebudem skrývať nadšenie. Opäť tá brilantná hudba, ohromujúci vizuál, výborné herecké obsadenie, tešil som sa hlavne na Matta Smitha, ktorý ako Daemon obstál perfektne, a predovšetkým obrovský fanúšikovský zápal tvorcov. Čo tam potom, že z Morského Hada urobili černocha (bohužiaľ kvóty treba naplniť) alebo, že Nekráľovna nemá čierne vlasy po matke (podľa Ohňa a Krvi), alebo, že to bol Laenor a nie Rhaenys, ktorého nárok na veľkej rade bol ten druhý najsilnejší či, že Jaehaerys tam vôbec nebol. Tu to žije predlohou v obrovskom množstve detailov. Železný trón je konečne kopa mečov padlých Aegonových nepriateľov, draky majú svoje pestré tvary a farby, objaví sa tu obrovské množstvo lordov a rytierov, ktorým nemenili mená (narozdiel od GOT), žiadne postavy neboli (aspoň zatiaľ) vypustené (ako pri GOT), mnohé rozhovory narážajú na historické udalosti a má to, to pravé srdce Ohňa a Krvi. To, že nesedia roky a chronológia niektorých udalostí, napríklad turnaj na ktorom Cole porazil Daemona bol na počesť kráľa Viserysa v roku 104 AC a Aemma zomrela v roku 105 AC v ktorom bol aj Kráľotvorca menovaní rytierom kráľovskej gardy, lenže tu to bol rok 112 AC, je daň za to, že táto séria asi pokryje celých 28 rokov od veľkej rady po tanec a konieckoncov aj GOT sa hrala s rokmi, aby neboli postavy Jona či Dany primladé. To, že v adaptovaní fiktívnej histórie nesedí zopár rokov je vlastne jedno, hlavne, že sedia udalosti, ktoré sa v nich stali. Tu dosť pomôže aj zvolený rozprávač, ktorého vítam, len to možno nemusela byť práve Rhaenyra. Každopádne mne priniesla prvá epizóda House of Dragon zimomriavky a obrovské nadšenie, ktoré zahnalo nemenej veľké obavy z toho ako to sprznia. Brilantné. 5* 99% (možno som sa nechal trošku moc uniesť) (05.09.2022)

Trošku studená sprcha. Nemôžem povedať, že by som nespokojný, ale nadšenie opadlo kvôli zbytočným zmenám. Daemon dal Mysarii dračie vajce z vajec uchovaných na Dračom Kameni lebo bola tehotná, keď ho vrátil, Mysaria bola poslaná do Lysu a cestou potratila. Prečo to meniť, keď to nahradili takou sprostosťou ako táto krádež, ktorá bola navyše zbytočná, keďže tu Mysaria nebola tehotná a navyše vraj nemôže mať deti. A to s tým ako je Vhagar Niekde je taktiež dobrá sprostosť, určite by si nenechali najväčšieho a najstrašnejšieho draka na svete len tak Niekde odletieť. A mimo toho všetky tie rozhovory o tom ako sa Viserys musí znovu oženiť boli nekonečné a trochu trápne. Nehovoriac o tom, že Laena bola strašia, Viserys sa ženil znovu v 106 AC a Laena mala 14 a už lietala na práve na Vhagar, tak sa toho snáď dočkáme. To, že z Miláčika Ríše robia Miláčika Sŕdc Fanúšikov mi vôbec nevadí, lebo moje srdce už dávno má, napriek všetkému čo spravila a ako skončila a to, že sa bude viac zapájať mi vôbec nevadí, príjemný odklon, ktorý robí moju druhú najobľúbenejšiu hrdinku histórie Západozemí (po Baele) ešte lepšou. Inač Syrax bola druhá možnosť pre moju prezývku tu na čsfd, ale nakoniec som uprednostnil dračicu dobyvateľovej mladšej sestry, po Baelinej dračici Moondancer, by som sa z dôvodu, že to jasne evokuje niečo iné, volať nechcel. Snáď Stepstones a Rhaenyryne pletky, ktoré by nás mali čakať prinesú opäť návrat k nadšeniu. A všetci čo tvrdia, že to zatiaľ nie je GOT v množstve zrád a vrážd, nech si počkajú na samotný tanec, ktorý urobí z GOT slabý čajík. A dovtedy nasávajte atmosféru rokov mieru a turnajov, v ktorých je najväčším problémom ríše Daemon. 3* 67% (05.09.2022)

Zase som skôr rezervovaný. Pasáž s lovom v Kráľovskom lese sa trochu príliš vlečie a naopak boje na Kameňoch dostali zúfalo málo priestoru. Problematický je aj strih, kde by bolo pre budovanie epizódy podstatne lepšie, ak by sme sa medzi spomenutými lokáciami priebežne presúvali a neboli to samostatné celky, lebo môžu pôsobiť trochu zdĺhavo. Loveckú pasáž považujem za tú lepšiu, krásne spoznávame povahu kráľa Viserysa, začína sa budovať vzťah medzi Rhaenyrou a serom Cristonom a zoznámime sa aj s novými menami, ktoré ešte v príbehu zohrajú nejakú úlohu. Teraz ku kameňom, to, že víťazné ťaženie zmenili na zúfalý útok, asi malo budovať napätie, neúspešne, ale ani to nevadí. Mám však problém so scénou tohoto útoku. Daemonov beh medzi šípmi radšej nechám bez komentára a to, že nás pripravili o parádny duel medzi ním a Crabfeederom, na konci ktorého mu Daemon utne hlavu Temnou Sestrou, im neodpustím. Nedokonalosť CGI považujem skôr za milú, stále je to len televízna produkcia, ale mám pocit, že jeho úroveň v tejto epizóde akosi klesla a asi päť sekúnd z útoku Seasmoka na pirátov mali radšej vypustiť, lebo to pôsobí ako z nejakej starej videohry. No a rozhodnutie, že si Rhaenyra môže vybrať manžela sama, trochu odrezáva cestu k ďalším kľúčovým momentom príbehu. Taký detail, ktorý sám o sebe moc neznamená, ale môže mať zásadný dopad, tak dúfam, že sa z toho vymotajú. Znovu hodnotím priemerom, ale stále sa teším na ďalšie epizódy a myslím, že House of the Dragon sa nemá za čo hanbiť. 3* 68% (25.09.2022)

Ako sa to mohlo všetko tak pokaziť? Teraz nemyslím tento seriál, ale vzťah Rhaenyry s Alicent respektíve so serom Cristonom. Také krásne dni leta to boli, ale nakoniec majú Starkovia vždy pravdu, winter is coming. Opäť parádny diel a ja som opäť nadšený a o to ťažšie sa mi bude čakať na ďalšie. Hlavne tá atmosféra nočného života a bordelov v Kings Landing je úžasná, zatiaľ čo na dvore to hustne a dlho kuté intrigy sa dostávajú na povrch. Rovnako som spokojný s tým akú cestu príbehom zvolili a to, že vlastne neodpovedá žiadnemu zo zdrojov nevadí, lebo vtedajší kronikári neboli dostatočne spoľahlivý a vzhľadom na to, čo vieme o Rhaenyre aj Cristonovy z neskorších období ich života, nie je vylúčené, že to mohlo byť práve takto. Aj keď som zvedavý ako vyriešia Cristonov prechod k zeleným a trochu sa obávam, aby na to nenarazili, tak som rád, že zvolili túto verziu. Drobný problém v príbehu vzniknutý na konci minulého dielu ohľadom Rhaenyrinho budúceho manžela vyriešili elegantne. Rovnako ani z CGI nemám tentokrát žiadny problém, aj keď tu moc takých scén nebolo, hlavne sa kuli intrigy a šukalo, takže pravá Game of Thrones je späť. Len tie časy Rhaenyriných výletov s Daemonom a ich spoločne prehýrených chvíľ mohli byť tak ako v knihe dlhšie a hlavne ma trochu mrzí absencia ich spoločných letov na drakoch. Ale tak nemôžem mať všetko a radšej žiadne draky ako umelé ako minule. Taktiež poteší zoznámenie s neskôr významnými postavami ako stretnutie princeznej so serom Harwinom v nočných uličkách. So začiatku, pri scéne odovzdávania koruny, som bol trochu skeptický, ale zbytočne, lebo House of Dragon sa týmto vrátil na vrchol. 5* 94% (25.09.2022)

Trochu rýchle ukončenie Rhaenyriných mladých rokov a až príliš veľké množstvo významných momentov zliatych do jedného dielu. Najprv chcem spomenúť fenomenálny výkon Milly Alcock, ktorá mi neskutočne prirástla k srdcu, počas všetkých doterajších dielov a povzdychnúť si nad tým, že sa s fantastickým duom Milly a Emily musíme už rozlúčiť. Zaslúžili by si celú sériu a to aj v kontexte výrazného stlačenia udalostí v tomto dieli či celému rýchlemu spádu príbehu počas celej série. Na Kráľotvorcov prechod k zeleným je nakoniec použitá verzia od septona Eustaca, ktorá ako jediná v rozbehnutom príbehu dáva zmysel, ale bol nám odoprený celkom kľúčový románik Rhaenyry a Harwina ešte v tú istú noc. K tomu rytier kráľovskej gardy, ktorého meno je v histórii zatratené, sa tu správal ako žiarlivý blbec a urobil niečo čo by nikdy nespravil ani by mu to neprešlo. Teraz keď sa zamýšľam nad tým, prečo Kráľotvorca zabil sera Joffreyho, tak asi celá verzia príbehu použitá pre House of the Dragon dáva zo všetkých verzií najväčší zmysel. Len sa to malo udiať na turnaji na Driftmarku, kde mal okrem iného aj rozdrviť sera Harwina k zmene jeho prezývky z Breakbones na Brokenbones. Takto na hostine by to určite neurobil. Atmosféra tam však bola úplne démonická, násilie tam doslova praskalo vo vzduchu, ale vyústenie bolo nepravdepodobné. Ďalej Daemonova manželka ešte mala žiť a Daemon ďalej bojovať na kameňoch, opäť je tu neskutočná kondenzácia deja len preto, aby mohli medzi ním a Laenou zaiskriť. A stále mi chýba Vhagar, už sa začínam obávať, že bude až pre Aemonda a to som si bol tak istý, že ju uvidíme skôr, keď Laena hovorila o tom ako jej príde smutná (Vhagar). Ale draky boli, síce len na efekt, ale aj ten prvé stretnutie s Meleys vytvorilo, len mala byť asi väčšia a možno trochu menej generická, lebo to začína vyzerať tak, že máme Caraxesa, Syrax a nejakého generického draka rôzne nafarbeného podľa potreby. Inak sa príbeh drží v správnych koľajach, chute postáv sú decentne vyhradené, ich motívy a ciele sa pomaly odkrývajú a ríša sa začína deliť, len sa to zbehlo až príliš rýchlo. Už zase tak veľa významných momentov do Viserysovej smrti neostáva, tak uvidíme kam sa až dostaneme. Napriek spomenutým chybám prameniacim zo zasadenia viacerých významných momentov prakticky do jedného dňa a vypustenie iných, ide o diel so znovu výborným vizuálom, neskutočne temnou a hustou atmosférou a kľúčovou zmenou rozostavenia na šachovnici. Nadšenie síce skalilo zhustenie deja, ale spokojnosť ostáva a Milly mi bude chýbať. 4* 74% (05.10.2022)

Posledná večera je za nami a nabudúce keď sa čierny a zelený stretnú, už to bude vo vojne. Úroveň dielov v druhej polovici House of the Dragon je oveľa vyrovnanejšia než v prvej a tiež konečne tak vysoká ako pri skorších sériach GOT. Taktiež sa pritvrdilo v tom čo sa zobrazuje, dva diely dozadu sme v zábere vyrezávali jazyky a teraz sme dostali pohľad na umierajúceho kráľa v naozaj zúboženom stave. A zatiaľ čo som v predchádzajúcich dieloch vždy niečo výraznejšie vytkol, naposledy nočný filter, tak tentokrát už nemám čo. Vinikajúci vizuál aj keď sme nevideli draky, atmosféra, ktorá by sa dala krájať a tieň visiaci nad Západozemím rovnako ako tmavé mračná nad scénami tohto dielu. Daemon s Temnou Sestrou sú späť vo forme, zatiaľ čo Viserys ukazuje srdce postavy, ktorá nám bude chýbať. Pri jeho ceste k Železnému trónu som mal zimomriavky na chrbte a slzy na krajíčku. S ďalším časovým posunom dochádza k ďalšiemu preobsadeniu, už poslednému, keďže sme sa dostali na prah Tanca. A s tým nám boli predstavené nové postavy, deti, ktoré si naše princezné urobili. Zatiaľ čo s Aegonom a Viserysom sa stretávame, Jaehaerys a Jaehaera boli len spomenutý, aj keď nie po mene. Tu by som spomenul, že už pár dielov mi tam chýba tretí Alicentin syn Daeron, ktorý ale má byť chovancom lorda Hightowera v Starom Meste, takže jeho absencia nenarúša príbeh a vzhľadom na to, aké všetky bezvýznamné postavy už predstavili, pochybujem, že by takto kľúčovú vynechali a v správnom čase sa aj so svojou kobaltovou dračicou Tessarion dostane na scénu. Práve s postavami detí by som možno videl jediný drobný problém, zatiaľ čo Aegon s Aemondom, hoci to nie sú postavy, ktoré by ste milovali, sú výrazný a charizmatický, čo čierne deti značne postrádajú. K tomu Jace aj dvojičky majú nejako divne vyosené tváre, až som pri večeri rozmýšľal, ako je možné, že nadpozemsky krásny Valyrijci vyzerajú takto, čím nemyslím len troch spomenutých. K voľbe Corlysovho dediča toho v knihe moc nebolo, takže prvá polovica tohto dielu je zaujímavo okorenená intrigami a viacrozmerný konflikt sa vyostruje aj v nečakanej chvíli, v ktorej sa definitívne formujú strany. Milovníci smrtí králov ako aj pôrodov si čoskoro prídu na svoje a čaká nás najväčšia vojna v histórii Západozemí. 5* 90% (14.11.2022)

Kráľ je mŕtvy! Nech žije kráľ, alebo kráľovná? Nadišiel čas, aby si každý v šiestich kráľovstvách, Dorn ešte nie je súčasť ríše, vybral stranu. Všetky postavy sa ukazujú v pravom svetle a na zelenej rade je preliata prvá krv Tanca. Alicent paradoxne ukazuje, že je jediná, ktorá má nejaké srdce, aj keď ich cieľ je spoločný. Aegon sa aj napriek svojej vôli stane kráľom a pompézna korunovácia so symbolmi Targaryenskej moci, Dobyvateľovým valýrskym mečom Blackfyreom a jeho valýrskou korunou s rubínmi, je nevyhnutná, aby ľud videl, že on má väčší nárok ako jeho sestra. Epizódka s hľadaním Aegona bola však trošku dlhá a celý tento interný súboj u zelených aj s jeho vrcholom trochu nepravdepodobný. Asi by bolo lepšie, keby ho proste našli v bordeli, tak ako v knihe. Ale zase sme videli zápasnícke arény s deťmi vo Flea Bottom a nazretím za oponu Aegonovho života sme videli, aký bastard nový kráľ je. Taktiež sa konečne objavili na scéne aj jeho a Helaenine dvojičky. Aemond je stále zaujímavejšia a charizmatickejšia postava a to až do takej miery, že skoro zabúdam ako veľmi ho neznášam. Korunovácia v Dračej Nore je veľkolepá a jej nečakané narušenie pôsobivé, ale neviem či by sa Rhaenys zachovala práve takto, aj keď chápem, čo s ňou pohlo. Milujúca matka, ktorá prišla o deti, nechcela spôsobiť to isté inej milujúcej matke a zaplatí za to životom. Jediné slovo mohlo zabrániť najkrvavejšej vojne v histórii Západozemí, ale samozrejme nemohla ho povedať, lebo by sme prišli o seriál. Každopádne to bola veľkolepá scéna s nádhernou Meleys, ale bohužiaľ v rozpore s predlohou a jej logika sa zľahka vznáša vo vzduchu. Taktiež s nadšením konštatujem, že každý drak je skutočne jedinečný a môžeme sa len tešiť na tie ďalšie. Napriek tomu mám pocit, že určité časti tu trochu drhli a celok vo mne nezanechal nejaký silnejší dojem. 4* 87% (15.11.2022)

Veľkolepé finále zakončené búrkou v Storm’s Ende. Popravde, čakal som, že si tento moment nechajú na pilot druhej série, ale takto zakončuje finále temným rozmerom. Keďže predlohu naozaj notoricky poznám, už od Lukovho príletu do Storm’s Endu som sedel na tŕní a so zovretým srdcom čakal, kedy to príde. Už od tohto momentu sa prísľub blížiacej tragédie vznášal vo vzduchu, stačil jediný pohľad na Vhagar. A samotná búrka je vygradovaná naozaj parádne. Tým sa dostávam k vykresleniu strán. Celú sériu som tvrdil, že seriál stavia čiernych do svetlejšej polohy než kniha, zatiaľ čo zelených vykresľuje najtmavšie ako ide, ale musím prehodnotiť názor. Alicent a hlavne Aemond, ktorý sa stáva možno najlepšou postavou seriálu, sú vykreslený rozhodne v lepšom svetle ako v knihe a stávajú sa komplexnými postavami, ktorým sa dá fandiť. Milovníci pôrodov si očakávane prišli na svoje a tentokrát to bolo naozaj ťaživé. Ďalej by som vyzdvihol atmosféru, ktorá bola naprieč celým dielom elektrizujúca a vypiplaný vizuál úchvatný. Trochu škrípe len scéna, pri ktorej Daemon spieva Vermithorovi, kde podobne ako minule s Meleys zvíťazila snaha vizuálne ohromiť, nad snahou zachovať danej scéne nejaký zmysel. Daemon sa ukazuje v pravom svetle ohnivého psychopata a Rhaenyra si dokáže prekvapivo držať chladnú hlavu a myslieť na dobro ríše, čo je opäť svetlejšie vykreslenie než v knihe. Obaja s Aegonom sa však nevyhnutne stanú otrokmi vlastného postavenia a vojne vedenej v ich menách nemali nikdy šancu zabrániť, o tej rozhodol Viserys, keď menoval Rhaenyru princeznou Dračieho Kameňa a Vhagar len zatĺkla posledný klinec do rakvy. 5* 97% (15.11.2022)