Alžbetin dvor

Domnívám se, že tento televizní seriál zachovává všechny přednosti kvalitní tvorby a má smysl pro detail postav se zvláštní osudovostí. Nemluvě o tom, že v něm slovenská krajina v celé šíří půvabu jen září. A jako by ten exteriér pro dramatický děj byl přímo stvořen. Režisér Andrej Letrrich měl velký dar, že uměl vždy vsadit na herce, přesněji na skvělé herce, kteří umějí či uměli udržet pozornost seriálu v historickém pojetí v míře svrchované a budiž jim za to dík. Přesto, že čas bývá někdy neúprosný kritik, tak poutavé literární návraty do televizních adaptací uplynulé doby jsou pro mne vkusnou a přitažlivou zábavou. Ještě dodám, že spisovatelka Hana Zelinová uměla opravdu nádherně a živě vytvořit ve své fantazii příběhy plné dramatických zvratů. (03.08.2010)

Nádherná rodinná sága rodu Fabiciovcov. Je pravda, že oproti knihe je celkový dej upravený (celé dianie sa sústredilo na Alžbetin dvor, pričom z kníh sa tu odohráva len dej prvej), ale vynikajúce herecké výkony výkvetu vtedajšej hereckej školy, podmanivá hudba a bravúrne napísaný scenár robia z tejto minisérie skutočný skvost. (21.06.2007)

Suverénne najlepší seriál pochádzajúci zo slovenského prostredia, kde sa vystriedali všetky možné slovenské aj české herecké hviezdy, na ktoré dnešní pseudoherci môžu skutočne len čumieť a učiť sa. Stačí si len porovnať mená ako Dočolomanský, Jamrich, Müller a mohli by sme tu vymenovať ďalšie desiatky z tejto série, s dnešnými mladými nádejami ako Maštalír, Koleník alebo Kemka. A tom som týchto pánov spomenul len preto, že sú to výhercovia slovenskej ankety OTO v katégorii najlepší herec. To je zrkadlo dnešnej úrovne. Alžbetin dvor je famózna kniha spracovaná do legendárneho filmového spracovania. Herecké výkony spolu s perfektným dejom plného zvratov a nečakaného vývoja je ozdobou našej kinematografie. (17.06.2016)

Plnokrvná televízna melodráma s výsostne slovenskou (spočiatku uhorskou) látkou, natočená na námet trilógie spisovateľky Hany Zelinovej. Láska, sex, intrigy a smrť (veľa smrti) v ságe zemianskych rodov turčianskej stolice. Výpravný seriál sa blýska atraktivitou kostýmov, exteriérov aj interiérov, a výbornej hudby Svetozára Stračinu. Dejovo sa pohybuje na hranici pútavého historického románu a braku zo ženskej červenej knižnice, a chvíľami to pojme oboje. Napriek tomu sa tvorcom podarilo uchopiť určitú magickosť a osudovosť príbehu, vďaka čomu vie osloviť širšie spektrum divákov a býva v slovenskej televízii pravidelne reprízovaný. Prvé štyri časti sú vydarené, piatu a šiestu drží trochu motív Hájnalky, záverečná epizóda so silným politickým podtextom však pôsobí zmätene a dejovo nehodnoverne, konanie postáv miestami nelogicky. Nemohol som sa ubrániť dojmu, že posledná časť bola natočená akoby nasilu a pôsobí ako z iného seriálu. Škoda takéhoto sklamania v závere inak vydarenej série. Čo sa týka obsadenia, ide o lexikón hviezd slovenského (a z časti českého) herectva, najmä v mužských postavách. Výkony , ktoré ma zaujali: Radek Brzobohatý (dabovaný Štefanom Kvietikom - role si v inej postave neskôr v seriáli vymenili), Vladimír Müller v dvojúlohe , Emília Vášáryová, Richard Stanke, Zora Kolínska a ďalší. (22.09.2016)

Matne si pamätám, že keď som Alžbetin dvor ešte ako malý fagan neviem koľko rokov dozadu videl prvýkrát, bol som z toho svojim spôsobom nadšený (páčila sa mi najmä, s ohľadom na vtedajší vek, veľmi pútavá temná symbolika prekliatia celého rodu či s tým spojené tragické zahynutia potomkov atď. - a neviem prečo, no scéna s narazením hlavou o konár stromu počas jazdy na koni mi zostala vrytá v pamäti po celý ten čas), a teda som bol patrične zvedavý, aký dojem to vo mne zanechá teraz, o nejaké tie rôčiky neskôr. Pochopiteľne som to už tentoraz vnímal z trošku iného uhlu pohľadu, nebol som už až natoľko paf z onoho príbehu (hoc je svojim spôsobom nepochybne krásny - ak budem mať niekedy viac času, dozaista si zoženiem i knižnú predlohu od Hany Zelinovej) či zasadenia príbehu do pomerne neokukanej zemanskej doby 19. storočia, no začal som si všímať aj akýsi širší kontext, a teda aj faktory ako sú formálne zvládnutie, réžia, kamera, výprava, herecké výkony a podobne. Na moje prekvapenie ma sága fabiciovského rodu opäť poľahky dokázala do značnej miery zaujať, a tým pádom to u mňa na základe subjektívneho dojmu mierne i zľahčilo (respektíve otupilo) nejaké tie občasné nedokonalosti, ktorým sa tento projekt nevyhol. Treba však uznať, že na (česko)slovenské pomery je to stále chválihodný nadpriemer, remeselne veľmi dobre zvládnutý počin, ktorý - narozdiel od niektorých iných - "nepochoval" ani zub času (ba čo naopak, pridalo mu to na akomsi honosne pôsobiacom statuse). Rovnako honosne sa vynímalo i herecké obsadenie, keďže sa tu vystrieda veľké množstvo z domácich hereckých elít starších i mladších (Brzobohatý, Müller, Vášaryová, Kvietik, Kramár, Kolínska, Dočolomanský, Jamrich a mnoho ďalších), pričom takéto niečo by už v súčasnosti bolo asi prakticky nezrealizovateľné. Čo by som ale vytkol a čo viacmenej ako jediné z negatív stojí za výraznejšiu zmienku, je istý kvalitatívny pokles, ku ktorému došlo v záverečných dvoch častiach, kedy to už akosi začalo pomaličky strácať dych a aj onen ťažko popísateľný šmrnc. No skrátka Alžbetinmu dvoru oveľa viac svedčí zasadenie do 19. storočia, a teda do čias habsburskej stavovskej monarchie, zemanstvo, než skok o niekoľko generácií vpred k udalostiam 20. storočia na pomedzí prvej, respektíve druhej svetovej vojny (i keď chápem, že vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu u nás bolo vhodné sfilmovať i túto kvalitatívne znateľne slabšiu, avšak ideologicky o to "zásadnejšiu" časť Zelinovej ságy o fabiciovskom rode). Pokiaľ by tvorcovia zostali len pri pôvodných štyroch dieloch, nebál by som sa tomu udeliť i plný počet, avšak takto zostávam "iba" na lepších štyroch s vedomím, že si to o nejaké tie rôčky s radosťou celé zopakujem. 85% (29.05.2017)