confuoco

Podľa môjho názoru najvydarenejší film z Grodeckeho "pražskej trilógie" (tvorí ju ešte o rok starší dokument Andělé nejsou anděle a o dva roky mladší hraný snímok Mandragora). SPOILER: Nečakaná nadstavba bežného svedectvá zaznamenávajúceho dokumentu sa objavuje v polovici filmu, v podobe neuveriteľnej postavy Rouska (pražskému podsvetiu v tej dobe známy ako pasák Krysa). Samozrejme sú všetky superlatívy myslené v rámci dokumentárnych kvalít - samotná látka je otrasná, plná hnusu a beznádeje. Krátko pred koncom filmu divák počúva myšlienky protagonistov o láske, ktoré depresívnemu vyzneniu dokumentu na chvíľu prinesú pozitívny závan, avšak záver snímku ponechaný iba hudbe (Slzy tvý mámy - pre mňa už navždy spojená s týmto snímkom) dáva tušiť, že pre týchto "motýlkov" je už bohužiaľ príliš neskoro...

Mandragora je halucinogénna rastlina, ktorá podľa jednej z legiend vyrastá z mužskej krvi a semena. Všetky tieto esencie sú zastúpené aj v Grodeckeho hranom filme, ktorým zavŕšil svoju "pražskú" trilógiu. Film je nakrútený s nehercami, z veľkej časti skutočnými prostitútmi (Davida Šveca je možné vidieť v Grodeckeho o dva roky staršom dokumente Telo bez duše, rovnako ako skutočné predlohy Krysu a Mareka z filmu). Polodokumentárny charakter snímku a amatérske výkony sú zároveň jeho silnou stránkou i slabinou - na jednej strane vysoká autenticita (podľa svedectiev priamych účastníkov ide o reálne situácie, príbehy a lokality), na druhej strane sú v oblasti filmárskeho remesla jeho nedostatky nepriehľadnuteľné, čo je asi škoda, pretože samotný pribeh je veľmi silný. Za hodnotnejšiu však považujem už spomínanú dokumentárnu dvojičku tohto filmu.

Plnokrvná televízna melodráma s výsostne slovenskou (spočiatku uhorskou) látkou, natočená na námet trilógie spisovateľky Hany Zelinovej. Láska, sex, intrigy a smrť (veľa smrti) v ságe zemianskych rodov turčianskej stolice. Výpravný seriál sa blýska atraktivitou kostýmov, exteriérov aj interiérov, a výbornej hudby Svetozára Stračinu. Dejovo sa pohybuje na hranici pútavého historického románu a braku zo ženskej červenej knižnice, a chvíľami to pojme oboje. Napriek tomu sa tvorcom podarilo uchopiť určitú magickosť a osudovosť príbehu, vďaka čomu vie osloviť širšie spektrum divákov a býva v slovenskej televízii pravidelne reprízovaný. Prvé štyri časti sú vydarené, piatu a šiestu drží trochu motív Hájnalky, záverečná epizóda so silným politickým podtextom však pôsobí zmätene a dejovo nehodnoverne, konanie postáv miestami nelogicky. Nemohol som sa ubrániť dojmu, že posledná časť bola natočená akoby nasilu a pôsobí ako z iného seriálu. Škoda takéhoto sklamania v závere inak vydarenej série. Čo sa týka obsadenia, ide o lexikón hviezd slovenského (a z časti českého) herectva, najmä v mužských postavách. Výkony , ktoré ma zaujali: Radek Brzobohatý (dabovaný Štefanom Kvietikom - role si v inej postave neskôr v seriáli vymenili), Vladimír Müller v dvojúlohe , Emília Vášáryová, Richard Stanke, Zora Kolínska a ďalší.

Európsky seriál zažíva posledné roky svoj zlatý vek. Ďalší silný kúsok, tentokrát južnej proveniencie, ukazuje síce tématiku už mnohokrát spracovanú, ignorovať ho ako "ďalší mafiánsky seriál" by bolo ale chybou. Od podobne zameraných diel ho odlišuje nielen vysoká dávka naturálnosti a autenticity, ale aj pôsobivý audiovizuálny koncept. Seriál sa rozbieha trochu pomalšie, ale nikdy nenudí a najsilnejší motív si necháva na záver, od 9. časti. Milovníci Talianska môžu byť trochu zaskočení: z "bella Napoli" neuvidíte jedinú pamiatku, zato si užijete nespočetné zábery na neaopolské predmestia, bezútešné, absurdne poskladané bloky panelákov, s gýčovou sochou Panny Márie uprostred. Tu obyvatelia žijú v inom, alternatívnom svete, kde neplatia bežné pravidlá a hodnoty, ale len tie , ktoré udáva Camorra. Mladí chlapci vidia v mafiánoch svoje vzory a tí im veľmi skoro dajú pocítiť, že nemajú na výber ani šancu na iný život (je to len ich dobre premyslená ilúzia alebo realita?). Fanúšikovia happyendov nech sa radšej tomuto seriálu vyhnú; nepodľahnúť pri ňom skepse je skoro nemožné. A ešte poznámka na záver: taliančinu si taktiež neprecvičíte, nakoľko sa postavy medzi sebou rozprávajú v neapolskom dialekte (podľa niektorých lingvistov samostatnom jazyku), takže sa seriál aj v rámci apeninského polostrova vysielal s titulkami.

Seriál bol prvý svojho druhu v tom, že všetky hlavné postavy (s výnimkou mamy Debbie) sú homosexuálne orientované a do tohto uzavretého komunitného kruhu tu prenikajú iba občasné heterosexuálne vstupy...a väčšinou aj tak predstavujú len problém :-). Queer as folk bol po svojom uvedení v Amerike od začiatku vnímaný ako kontroverzný a na rôznych frontoch diskutovaný a kritizovaný a to hlavne z jedného dôvodu - tvorcovia sa vykašlali na politickú korektnosť a nesnažili sa ani vytvoriť pozitívnu propagandu pre LGBT práva. Nečakaný úspech seriálu tkvie (okrem výborného scénaru a príťažlivej výprave) práve v jeho nekompromisne krutej úprimnosti a odhalení aspektov komunity (v tomto prípade je možné tento termín naozaj pokojne použiť) od tých najsympatickejších až po tie najnegatívnejšie a najtemnejšie Nevyhýba sa alkoholu, karierizmu, promiskuite, HIV, zneužívaniu, šikane, násiliu ani drogám, a rovnako ako jedna z hlavných postáv Brian sa drží svojho hesla: "No excuses. No apologies. No regrets." S pribúdajúcimi časťami však po opadnutí šoku náhle zistíte, že sledujete predovšetkým osudy jednotlivých ľudí, ktorí zasa až tak odlišní od väčšiny nie sú - aj oni chcú predovšetkým žiť a milovať.

Tak osviežujúce a relaxačné! Odporúčam každému, kto je unavený konvečnosťou a stereotypmi vo filmoch či živote. Možno mu príde tento snímok do cesty v najvhodnejšom čase, tak ako mne, akoby som sa na púšti napil pramenitej vody. Už len soundtrack od Neila Diamonda je nádherný sám osebe,

Každá dekáda má svoj veľký muzikál a tá práve prebiehajúca ho už našla. Výpravné. veľkolepé a pritom kvalitné aj v intímnosti detailov.

Rodinná sága, ktorá prekonala latku svojho žánru. Veľmi dobre napísané a zahrané charaktery, pohybujúce sa na časovo a miestne veľkorysom talianskom hracom pláne. Prvá časť naberá na obrátkach len pomaly, od druhej som však bol prikovaný k obrazovke. Vyvrcholením série bol pre mňa mrazivý Silvester, viac ale neprezradím.

Jasne vypichnuté posolstvo tohto (v našich zemepisných šírkach nie príliš známeho) filmu nastavuje zrkadlo takmer každej rodine. Skutočne vynikajúca Brenda Blethyn v hlavnej úlohe.

Bez akejkoľvek dehonestácie - na tomto filme je viac než na ktoromkoľvek inom poznať, že ho natočila žena. Život senilnej starenky, ktorá v duchu neustálne privoláva manžela a syna, ktorých zanedbávala kvôli kariére, je síce akceptovateľnou témou pre film, ale ak je touto ženou zhodou okolností Margaret Thacher, stáva sa náhle fádne nezaujímavou, hoci režisérku očividne fascinuje práve (a bohužiaľ asi iba) kontrast medzi silou ktorú preukazovala v jej aktívnych rokoch a slabosťou, ktorá ju premáha v starobe. Film síce zobrazuje ťažiškové momenty z jej profesne aktívneho života, ide ale len o polodokumentárne náhľady, pričom sa režisérka zbabelo vzdala možnosti interpretovať alebo poodhaliť vnútorné motivácie ženy, ktorej nekompormisné rozhodnutia rezonujú (nielen) v britskej spoločnosti aj dvadsať rokov od ukončenia jej politickej kariéry. Po zhliadnutí filmu som musel iba sklamane konštatovať, že som sa o Thacher - političke nedozvedel skoro nič. Ostáva len dúfať, že sa Železná lady ešte v budúcnosti vráti na plátno inak - hoci po Meryl Streep si na tom každá budúca predstaviteľka môže ľahko vylámať zuby.