confuoco

Romanca á la Almodóvar - tak iná, tak bizarná,...tak krásna. Podľa mňa jeho najlepší film.

Krásna symbióza umeleckého filmu a dokumentu, v ktorom absentuje komentár (s malou výnimkou v úvode). Mikrokozmos vám dá oveľa viac než nejaké suché prírodopisné vedomosti. Jedinečné zábery založené na paralelách medzi každodennými starosťami a radosťami ľudí a hmyzu, sú doplnené hudbou akoby z iného sveta. Uznávam, že určitú časť ľudí môže film nudiť, ale pre mňa ako človeka ktorého od detstva fascinovala príroda a rôzne formy života, ide o jeden najinšpiratívnejších a najobjavnejších snímkov vôbec.

Zdanlivo veľmi vzdialené žánre, ako muzikál s jeho ľahšou múzou a historická životopisná dráma boli v Evite skĺbené tak dobre, ako si len viem predstaviť, so zachovaním atribútov oboch. Asi žiadny film som nevidel viackrát než tento, a nemalú úlohu v tom hrá (bez zveličovania) geniálna hudba Andrew Lloyd Webbera a libreto Tima Ricea.

Skvelá adaptácia rovnako skvelej (krátkej, zato brilantnej) prózy Michaela Cunninghama. Skvelá réžia Stephena Daldryho a v neposlednom rade skvelá hudba Phillipa Glassa. Tento film sa ťažko popisuje, pretože veľmi dobre reflektuje život v jeho mnohovrstevnatosti, nejednoznačnosti a prchavosti minút a hodín, z ktorých sa skladá každý náš deň, vrátane toho prelomového, ktorý zažívajú tri hrdinky snímku. Ich predstaviteľky ponúkajú skutočný herecký koncert, pričom najmä Julianne Moore ostala rozhodnutím akademikov trochu neprávom v tieni Nicol Kidman. Hoci je to film o dlhom a pomalom umieraní (fyzickom, či psychickom), zanechal vo mne vznešené a harmonické pocity. Je totiž aj o láske a o tom, že človek môže žiť v ťažkej beznádeji a pritom zachytitˇ záblesky hlbokého naplnenia, pretože vždy je tu niečo, čo má pre neho v danej chvíli veľkú hodnotu a zmysel- či už je to dielo svetovej literatúry, kytica kvetov alebo (zdanie môže klamať) obyčajná torta. Filmový klenot.

Možno najvydarenejšia súhra komédie a drámy, akú som videl. Film plný sentimentu, ktorý však od žánru sentimentálnej melodrámy bezpečne delia minimálne dva prvky - farebne vykreslené, neodolateľným spôsobom nedokonalé charaktery a humor, nie vždy iba láskavý. Úžasný film, ktorý sa dotýka tých najpodstatnejších vecí v živote.

Fenomén. Tento rumunský, nebojím sa povedať thriller, so štyrmi hercami a dejom, ktorý sa dá prerozprávať v štyroch vetách, svojou atmosférou a napätím hravo strčí do vačku väčšinu amerických veľkorozpočtových konkurentov. Jeho zdrvujúci dopad je navyše podporený ukotvením v realite doby nie tak dávno minulej (i nám, mladším divákom z bývalého východného bloku sú stále dôverne známe minimálne sivé, bezútešné kulisy). Cristian Mungiu je veľmi talentovaný režisér, čo potvrdzuje obrovská koncentrácia, s ktorou príbeh predkladá divákovi. Anamaria Marinca ukazuje tak autentický herecký výkon, aký si je vôbec možné predstaviť, a statická "nemá" scéna, v ktorej ju sledujeme počas rodinnej oslavy, by sa mala dostať do učebníc kinematografie. Film je natoľko kompaktný a zvládnutý, že ho bez váhania musím zaradiť medzi to najlepšie a najpôsobivejšie, čo som kedy videl. Upozornenie: aj najdeprimujúcejšie.