Najlepšie roky mladosti

V našich končinách neveľmi známa talianska rodinná sága mapujúca - optikou jednotlivých členov rodiny Caratiovcov - najvýznamnejšie udalosti talianskych dejín druhej polovice 20. storočia vrátane prechodu do nového milénia (1966-2003) a vlastne aj tamojšiu spoločnosť ako takú. Musím sa priznať, že hoc som to vzhľadom na enormnú stopáž (dielo sa dá považovať i za akýsi šesťhodinový film, nakoľko v takej podobe bol i uvádzaný na filmových festivaloch) dlhú dobu odkladal, keď už som sa konečne odhodlal, "zhltol" som to v podstate bez prestávky, na jeden ťah. Príbehovo veľmi pútavé, atmosfericky príjemné, emotívne, miestami melancholické a pritom tak obyčajné, bežné, ľudské. Možno práve to je najsilnejšou stránkou tohto projektu (spoločne s už spomínaným zachytením zásadných dejinných bodov). Jednotlivé postavy sú ľudské, sympatické, plné nádejí, ich chovania sú vo všetkých situáciach primerané resp. nikdy nie prehnané, nádeje na lepší život plne oprávnené a teda nejde inak, než im ustavične fandiť a priať. V podstate nemám čo by som vytkol (ak tak jedine, že by som si prial viac prekrásnej Giorgie, ktorá si ma svojimi očami a zložitosťou povahy v prvej štvrtine priam podmanila), z mojej strany to bola vyložene láska na prvý pohľad, ktorú si akiste čoskoro zopakujem a budem sa ju snažiť odporúčať vždy keď to pôjde, nech sa jej dostane zaslúženej pozornosti. Nuž a povzbudený tým, aký dojem vo mne tento projekt zanechal, sa čoskoro konečne odhodlám i na Bertolucciho Novecento, ktoré takisto mám dlhodobo v hľadáčiku a tiež ma vždy odrádzala tá obrovská stopáž. 100% (07.12.2017)

Napriek tomu, že som nasadol na tento nenápadný Talianský vláčik až na 3. tej zastávke a ušlo mi teda toho asi veľa, bol som naozaj prekvapený výkonom turbíny poháňanej výbornými hereckými výkonmi, ktorá hnala tento film v ústrety mne prekvapivého "to be continued", pretože až tu som bol prvý krát oboznámený s mojím údelom čakať týždeň na koniec. Aj keď by ani nevadilo, keby tento diel bol prezentovaný ako celovečerný snímok. Predbežne teda 3,5* (22.06.2007)

Rodinná sága, ktorá prekonala latku svojho žánru. Veľmi dobre napísané a zahrané charaktery, pohybujúce sa na časovo a miestne veľkorysom talianskom hracom pláne. Prvá časť naberá na obrátkach len pomaly, od druhej som však bol prikovaný k obrazovke. Vyvrcholením série bol pre mňa mrazivý Silvester, viac ale neprezradím. (11.12.2012)

Po zhlédnutí jednoho (2.) dílu se neodvážím hvězdičkovat... a na další už se nepodívám. Takže jen slovy: po formální stránce mi to přišlo pramálo nápadité, místy kýčovité; co se týče obsahu: problematické bylo hlavně celkové ladění - pohled na italské dějiny značně levicově zaujatý, jednostranný a sekularizující. Tvůrci se zjevně domnívají, že zlo nekoření v lidských duších, ale v institucích (policie, velké firmy, psychiatrické léčebny atd.) a v jejich představitelích. Už tahle premisa sama však musí pohled na nedávnou historii nutně značně zkreslit. (10.08.2008)

Podobným filmom (rodinným ságam, dojákom všeobecne) celkom úspešne odolávam, ale táto miniséria ma vážne chytila za srdce. Podmanivý príbeh (ktorý zároveň nie je nechutne gýčový alebo mimo realitu) doplnený lekciami z talianskej histórie a skvelou hudbou, sympatické herecké obsadenie, ľubozvučná taliančina... toto všetko dohromady dostalo La meglio gioventù do mojej Top 10. (27.05.2009)