confuoco

Podľa môjho názoru najvydarenejší film z Grodeckeho "pražskej trilógie" (tvorí ju ešte o rok starší dokument Andělé nejsou anděle a o dva roky mladší hraný snímok Mandragora). SPOILER: Nečakaná nadstavba bežného svedectvá zaznamenávajúceho dokumentu sa objavuje v polovici filmu, v podobe neuveriteľnej postavy Rouska (pražskému podsvetiu v tej dobe známy ako pasák Krysa). Samozrejme sú všetky superlatívy myslené v rámci dokumentárnych kvalít - samotná látka je otrasná, plná hnusu a beznádeje. Krátko pred koncom filmu divák počúva myšlienky protagonistov o láske, ktoré depresívnemu vyzneniu dokumentu na chvíľu prinesú pozitívny závan, avšak záver snímku ponechaný iba hudbe (Slzy tvý mámy - pre mňa už navždy spojená s týmto snímkom) dáva tušiť, že pre týchto "motýlkov" je už bohužiaľ príliš neskoro...

Mandragora je halucinogénna rastlina, ktorá podľa jednej z legiend vyrastá z mužskej krvi a semena. Všetky tieto esencie sú zastúpené aj v Grodeckeho hranom filme, ktorým zavŕšil svoju "pražskú" trilógiu. Film je nakrútený s nehercami, z veľkej časti skutočnými prostitútmi (Davida Šveca je možné vidieť v Grodeckeho o dva roky staršom dokumente Telo bez duše, rovnako ako skutočné predlohy Krysu a Mareka z filmu). Polodokumentárny charakter snímku a amatérske výkony sú zároveň jeho silnou stránkou i slabinou - na jednej strane vysoká autenticita (podľa svedectiev priamych účastníkov ide o reálne situácie, príbehy a lokality), na druhej strane sú v oblasti filmárskeho remesla jeho nedostatky nepriehľadnuteľné, čo je asi škoda, pretože samotný pribeh je veľmi silný. Za hodnotnejšiu však považujem už spomínanú dokumentárnu dvojičku tohto filmu.

Plnokrvná televízna melodráma s výsostne slovenskou (spočiatku uhorskou) látkou, natočená na námet trilógie spisovateľky Hany Zelinovej. Láska, sex, intrigy a smrť (veľa smrti) v ságe zemianskych rodov turčianskej stolice. Výpravný seriál sa blýska atraktivitou kostýmov, exteriérov aj interiérov, a výbornej hudby Svetozára Stračinu. Dejovo sa pohybuje na hranici pútavého historického románu a braku zo ženskej červenej knižnice, a chvíľami to pojme oboje. Napriek tomu sa tvorcom podarilo uchopiť určitú magickosť a osudovosť príbehu, vďaka čomu vie osloviť širšie spektrum divákov a býva v slovenskej televízii pravidelne reprízovaný. Prvé štyri časti sú vydarené, piatu a šiestu drží trochu motív Hájnalky, záverečná epizóda so silným politickým podtextom však pôsobí zmätene a dejovo nehodnoverne, konanie postáv miestami nelogicky. Nemohol som sa ubrániť dojmu, že posledná časť bola natočená akoby nasilu a pôsobí ako z iného seriálu. Škoda takéhoto sklamania v závere inak vydarenej série. Čo sa týka obsadenia, ide o lexikón hviezd slovenského (a z časti českého) herectva, najmä v mužských postavách. Výkony , ktoré ma zaujali: Radek Brzobohatý (dabovaný Štefanom Kvietikom - role si v inej postave neskôr v seriáli vymenili), Vladimír Müller v dvojúlohe , Emília Vášáryová, Richard Stanke, Zora Kolínska a ďalší.