Le6n

Moto Cestou Necestou bolo veľmi príjemným televízno-cestovateľským objavom (aj keď s odstupom niekoľkých rokov), pričom série s Lišákom a Honzou Révajů ma bavili najviac, takže Vandráci boli jasnou voľbou. Príjemný formát bez dopredu určených mantinelov bavil od prvej minúty po poslednú. Pánom to spolu ladí, vzájomne sa dopĺňajú a divák sa kráľovsky baví. Neviem sa dočkať avízovaného pokračovania!

Po prvom dieli velmi slubny rozbeh. Ma to tiesnivu atmosferu a solidny potencial. Som nadseny, tesim sa na dalsi diel. Okrem hviezdneho Cernobylu ma za posledne roky takto nechytil ziadny serial hned prvou castou...

V poslednej dobe mám čoraz silnejší pocit, že scénaristi sa mstia všetkým, čo sa točia okolo filmov, že sú slávnejší a viac sa o nich hovorí, než o scénaristoch. Ako inak si mám vysvetliť, že títo páni (možno aj dámy, neurazte sa) prepisujú pôvodné (najlepšie literárne) predlohy systémom: všetko inak, horšie a pokiaľ možno stupídnejšie. To podstatné vyškrtneme, dopíšeme nejakú tú banalitu - ale tak okato, aby si to všimol aj tuhý a apatický Lenin v mauzóleu, dôležité je z chlapcov spraviť dievčatá, zo žien mužov, prípadne z modelkovskej superkosti vystrúhat zakomplexovanú buchtu. Predstavujem si to asi tak, ako brainstorming, ktorého sa účastnil David Duchovny čoby Hank z Californication - kopa kreténov v jednej miestnosti sa predbieha, kto tresne väčšiu kravinu a kto ju následne vyšperkuje ad absurdum. Snehuliaka som čítal a spomedzi Holeoviek (ktoré ma teda nijako extra neoslovili, na rozdiel od takého Syna, alebo Krvi na snehu) sa mi páčil asi najviac. Parádna mrazivá severská atmosfréra, dobre vystavaný príbeh vo viacerých časových líniách a postavy, medzi menami ktorých som sa občas strácal (ešteže nám sem neimportujú čínske krimi), ale nakoniec som to zvládol. Fandil som im, dokázal som si ich predstaviť, rozumel som ich konaniu. Vo filme sa žiaľ všetci stali len štatistami, tuším ten ich úžasný policajný systém (paradoxne mi pripadal ako nejaký ďalší zúfalý prevratný pokus slovenského ministerstva vnútra, ktorý za XXX mega má USB a vie prehrať MP3) si zahral viac ako samotná 'mladá brilantná vyšetrovateľka' Katherine Brattová. V primáckom Poldovi si Matáskov mladý kolega všetko píše stylusom do mobilu, ale nórski supermani so sebou ťahajú obludné ruské kalkulačky s predpotopným TouchID prekrytým papierikom, ktoré skrývajú do políc a tajne nimi nahrávajú podozrivých??? Našťastie ten sračkoidný dejový guláš zachránila vizuálne zaujímavá kamera, parádna hudba a prefarbený votrelčí android Dejvid. U mňa viac bodoval zádumčivý, depresívny a melancholický Branaghov Wallander, ktorý si odkrútil štyri trojdielne minisérie. Neviem, či Hole bude mať podobnú šancu... BTW: Prečo plagáty na film Snehuliak majú vizuál prebalov Krvi na snehu? Žeby nejaký skrytý význam? Alebo nebol čas vymyslieť nič originálne (napríklad snehuliaka)?

Prvé upútavky zaujali a tešil som sa na KONEČNE slovenskú nepanelákovú, nesusedskoprípadovú, nečervenovínovú produkciu. V kontexte s množstvom seriálov, ktoré produkuje vedľajšia čeká republika (vo veľmi pestrej žánrovej aj kvalitatívnej skladbe) som dúfal, že 1890 bude minimálne na úrovni Četníkov z Luhačovic. Mýlil som sa. Hneď úvodné scény, ktoré sa u oboch spomínaných seriálov odohrávajú vlakovej stanici, ukázali priepastné rozdiely v ponímaní. U četníkov vidíme obraz ako vystrihnutý zo starých pohľadníc - stanica, historická mašinka v kúdole pary, historické kostýmy, proste poctivá filmová atmosféra zašlých dní. U slovenského historicko-detektívneho počinu to naopak zaváňa hovienkom zabaleným do rádoby moderného obalu s historickou potlačou. Marton vystupuje zadnými dverami z akéhosi domčeka, ktorý má predstavovať stanicu a odchádza smerom k lesu. Aby sme mali pocit, že sme na historickej stanici, pustíme trochu digitálneho dymu, ktorý nedáva žiadny zmysel, pretože, ak uveríme, že domček je stanicou, tak Marton vystupoval smerom od perónu, takže koľajnice, perón a pomyselný vláčik s dymom by mali byt na opačnej strane domčeka. Slovenskí tvorcovia mi isto odpustia, že som prvý diel tohoto dizajnového minidielka odtrpel a ďalší už nepustil. Interiéry a exteriéry Betliarskeho kaštieľa sú iste lákadlom pre mnohých (za to tá jedna hviezda), no herecké výkony, nejednoznačnosť žánru (Jakubiskovej Bathoryčke všetci vyčítali vtipné a odľahčujúce vsuvky s mníchmi, ale betliarska žandárska hliadka s IQ na úrovni dementného hojdacieho koňa je tu doslova urážajúca), celková rozťahanosť a onen navoňaný dizajnový vizuál bez trošky historickej patiny mi prehodil výhybku a neumožnil hodnotiť inak. Ak som niekde čítal, že slovenská kinematografia je na vzostupe (lebo 1890 a Cuky & Luky), tak asi žijem v úplne inom svete.

Po stredajšej nočnej predpremiére v bystrickom CineMaxe som si to musel nechať deň odležať a utriasť, pretože prvé dojmy boli značne protichodné. Tá nedočkavosť a očakávania boli tak veľké, že to najskôr výslednému dojmu viac uškodilo, než pomohlo. Neustále sa mi vracajú spomienky na obrovské prekvapenie z úvodnej naháňačky a celkového nového ponímania Bonda v CASINO ROYALE, cez príjemný extension v podobe QUANTUM OF SOLACE až po vo všetkých ohľadoch nadupaný SKYFALL, ktorý v mojich očiach uzavrel kruh a najskôr to tak malo zostať. Obával som sa, že SPECTRE sa bude pohybovať na veľmi malom priestore, ktorý po spomínanej trojici zostal a to sa mi bohužiaľ potvrdilo. Úvodný 'opening gambit' v Mexico City ma nijak extra neohúril, doťahovanie sa vo vrtuľníku mi prišlo skôr ako WTF moment, než orgazmická adrenalínová akčná megajazda. Hneď od prvých záberov mi do oka pichala aj akási vizuálna chudobnosť - niektoré zábery akoby bolo nedoostrené, chýbala im hĺbka, kontrast, absentujú tu štýlové titulky pri prestrihoch lokácií. Všetko je vedené v tom najjednoduchšom možnom štýle, žiadne hry svetiel a tieňov. Úvodná skladba a titulky taktiež ničím nezujali (znova sa nevyhnem porovnaniu s asi najzaujímavejšími bond-titulkami v CASINO ROYALE, či umeleckým skvostom v SKYFALL). Čo ma ale na SPECTRE mrzelo najviac bola naivná snaha 'spojiť' a 'previazať' predchádzajúce filmy. Zrazu všetko súvisí so všetkým, za všetko zlé v Bondovom živote môže jeden človek, ktorý ho nenávidel tak, že by ho okamžite zabil a namiesto toho zo zákulisia sleduje, ako Bond netuší, kto mu všetko to zlo pôsobí. Pokiaľ mi takéto účelové, ploché a deravé prepojenie nevadilo u série Fast&Furious, tak u Bonda ma to trochu uráža. Možno keď si doma spravím multiprojekciu všetkých Craigových bondoviek, tak mi to až tak zlé nepríde (a možno ešte viac), ale prvý dojem v kine taký bol. Bondove dievčatá sú taktiež značne rozpačité. Unavená a zronená Monica Belucci neváha hneď po manželovom pohrebe skočiť k Jamesovi pod perinu a s rovnako unaveným výrazom ho prosí, aby zostal s ňou, nevýrazná Léa Seydoux mi príde skôr ako Bondova dcéra. Jej vzťah k nemu sa v priebehu pár hodin preženie všetkými možnými emóciami od nezáujmu, cez strach, nenávisť až po nekonečnú lásku. V porovnaní s vývojom vzájomného vzťahu s Vesper to vyznieva len ako nasilu zahraná etuda. Hlavný záporák v podaní Christopha Waltza môže niekomu prísť geniálny, vrstevnatý, charakterovo zložitý a nepredvídateľný, mne ale pripadal len smiešne teatrálny a ukecaný. Nešiel z neho strach, chýbala mu aura tajomna, až mi prišlo komické, prečo sú na tajnom zasadnutí z neho všetci takí vytrasení (jeden z viacerých momentov vo filme, kedy som si naozaj pomyslel: YOU MUST BE JOKING). Viem, že najhorší magori bývajú často na prvý pohľad komickí a ostatným na smiech, ale vo mne tento pocit zostal až do konca filmu, kedy sa Waltz plazil po zemi pred Mallorym. Akcia je na tom podobne. Nie že by jej vo filme bolo málo, ale chýba jej tá bezprostrednosť, surovosť, ten pocit, že z každého úderu strieka pot a kvapky krvi, tá Bondova buldočia neústupčivosť, ktorou som sa tak opájal v CASINe, QOS i SKYFALLe. Keď po každej inkasovanej rane, zdvihol ten nas*aný pohľad, zaťal zuby a vrhol sa znovu vpred. Keď Bond nebol navoňaný a nastylovaný panák v bezchybnom saku a kravate, ale zarastený, špinavý, dobitý, zľahka opitý a voči akémukoľvek nebezpečenstvu absolútne ľahostajný son-ov-a-bitch-reporting-for-duty. Aj keď to tak môže vyzerať, SPECTRE rozhodne nie je zlý film. Má všetko, čo bondovka má mať. Len nie je výnimočný tam, kde to čakáme, je chudobný tam, kde čakáme veľkoleposť a robí chyby tam, kde by sme to rozhodne nečakali. Zaujíma ma, či piaty Bond s Craigom niekam povedie, alebo len zrecykluje už prežuté a natrávené zbytky po SPECTRE.

V reštartovanej trilógii Casino Royale - Quantum Of Solace - Skyfall (pretože ja tieto tri fimy beriem ako jeden konzistentný celok) sa podarilo autorom znovuzrodiť agentskú klasiku, zrušiť a prestavať všetky zabehnuté základy, následne všetko zničiť tak, aby James Bond, ktorý prišiel úplne o všetko a mohol povstať z vlastného popola ešte silnejší a neúprosnejší než kedykoľvek predtým. Skyfall je vrcholným umeleckým vyústením celéj trilógie a posúva latku kvality bondoviek do netušených výšok. Tak vyšperkovaná súhra dejovej línie, úcty ku základom žánru, kvalitných hereckých výkonov, vizuálneho majstrovstva a hodobného sprievodu sa len tak nevidí. Skutočný divácky orgazmus.

Omylom som šiel do kina na testosterónovo-steroidovú akčnú buddy komédiu v štýle Bad Boys a to bola chyba. Chvíľu mi potom trvalo, než som prehodil výhybku a začal sledovať ten správny film :) Bay nám servíruje pokrútenú (výraz 'zvrátenú' vôbec nie je prehnaný) víziu amerického sna, navyše natočenú podľa skutočných udalostí. Hlavní hrdinovia rozhode nie sú nasledovaniahodné typy, ale statočne vypatlaní bodybuilderi s parádne vymytými mozgami. Film nie je prešpikovaný vtipnými hláškami, diváci sa neváľajú od smiechu po podlahe v neutíchajúcich vlnách. Nenájdete tu ani žiadneho robota, ktorý by sa premenil na auto, či vrtuľník. Že ide o skutočného Baya vieme len podľa vymazleného vizuálu, typických spomaľovačiek a bad-boys-like kruhového preletu dverami a dierami dvoch susediacich miestností. Klipový strih a svižný hudobný doprovod však filmu svedčia a tak našich nesympatických a čím ďalej tým absurdnejších hrdinov po vyše dvoch hodinách odprevadíme na onen svet. Bonusom je rádoby rumunská modelka, ktorej rodnú Bukurešť v krátkom zábere suplovala Praha a ktorá mala pocit, že 'pizda' je super-cool-rumunský výraz :)

Síce som v detstve príbehy Štvorlístka čítal, ale do kina som šiel hlavne kvôli synovi. Môj prvý dojem bol - preboha prečo tá pseudo 3D animácia? Ako výtvarník si myslím, že klasický 2D animák by bol omnoho lepší. Snahu tvorcov zachovať vizuál pôvodných kreslených príbehov uprieť nemožno, ale to je asi tak všetko. Takmer všetky povrchy hádžu jeden typ svetla a tieňa, celé to pôsobilo ako lacná počítačová hra. Ale holt to je asi taká móda dnes, všetko pchať do 3D. Keď si spomeniem, ako nádherne urobili maďari kresleného Mr. Beana, je mi tak trochu do plaču. A ešte jeden nedostatok - tým bol dabing. Síce chápem, že podľa zákona musia rozprávky pre deti do 10 rokov dabovať, ale tak príšerný slovenský dabing som už dávno nepočul. Vlastne áno, počul - na DVD Miazgovci. Zjavne buď českí herci snažiaci sa hovoriť po slovensky, alebo Slováci dlhodobo žijúci v Čechách, pretože okrem Andyho Hryca mali skoro všetci tak hrozný prízvuk, že to kľudne mohli nechať v českom origináli radšej. Inak celkom príjemný príbeh, deti sa bavili a kino sa im páčilo. Takže defakto pozitívny dojem...

Podľa mňa trochu škoda toho pomalého rozjazdu a dlhších medzier medzi akčnými scénami. Priznávam, že na Bourne Legacy som šiel ako na takú predohru ku Expendables 2, či Skyfall - v očakávaní bezbrehého násilia, nekončiacej akcie a neutíchajúcej streľby. O to účinnejšie zapôsobila studená sprcha v podobe ukecaného úvodu. Keď sa ale akcia rozbehla, bolo všetko, ako malo byť, Renner s Weiszovou to vo dvojici ťahajú veľmi dobre, rozdávajú rany i emócie, behajú, skáču, strieľajú. Bohužiaľ koniec prišiel práve vo chvíli, keď si ten malý nenásytný akčný diblík kdesi v kútiku mojej duše chrochtal blahom a slastne si predstavoval, čoho sú tí dvaja spolu ešte schopní. Podobný pocit, ale menej intenzívny som zažil v závere Casino Royal. Napriek tomu, slušná jazda, ktorú si zopakujem v domácej multiprojekcii všetkých štyroch bournoviek...

Do kina som na remakovaný Recall išiel s vedomím, že to bude možno dosť zlé. Prednedávnom som si pre osvieženie pamäti pozrel originálny Verhoevenov film a absencia Marsu a jeho zámena za kolóniu na Zemi v celkovej koncepcii mi tiež nepripadala ako dobrý nápad. Človek by ale nemal súdiť deň pred večerom a - čuduj sa svete - ono to bolo celkom vpohode. Príbeh odsýpal celkom svižným tempom, aj keď sa nevyhol vykrádačkám - pre mňa najvýranzjšie boli odkazy na Matrix (I'm nobody...; kamera rotujúca priestorom počas masakra policajtov; záber, keď Farrella chcú zatknúť v Rekalle - dá si ruku za hlavu, svetlo svieti zozadu a policajt mu chce dať putá; jeho únik ulicami Kolónie a nečakaný telefonát, ktorý ho naviguje atd...), naháňačky na vznášadlách a transport robo-plicajtov zas I'm Robot. Vizuálne dokonalý zážitok a neutíchajúce dávky akcie solídne podfarbovala duniaca hudba a celkový zážitok nekazila ani oprášená znalosť pôvodného Recallu. Mars zrazu nechýbal, Farrell nevadil a kočky Beckinsale/Biel tomu dávali iskru. Jediné, čo mi trochu vadilo bola prítomnosť efektu odrazu protisvetla na skle kamery - toto bolo počítam tak na 8 z 10 záberov. V klipe od Rytmusa, či nejakej balkánskej kočky to tri minúty nevadí, ale takmer dve hodiny na velkom plátne je už dosť...