Túlavý pes

To by nebyl Kurosawa, aby se tam aspoň trošku nefilosofovalo. I když to je poctivá opravdu oldschoolová kriminálka. Nejradši jsem měl postavu protřelého detektiva Sata, který už z principu všechny zločince nenávidí a ospravedlňování nechává spisovatelům. Jeho parťák Murakami je po celý film hrozný ucho, a pochlapí se až úplně na konci. Chvílemi je to v dnešní době možná už trochu nezajímavé (některé scény jsou zbytečně hrooooooozně dlouhé), ale koukal jsem na to přesto zaujatě a nenudil jsem se. A z celého filmu mě vlastně nejvíc šokovalo, že se v japonsku hraje baseball. (26.12.2006)

Horúčosťou sálajúca a zároveň skvelá sociálna kriminálka o precitlivenom, nepríliš schopnom mladom policajtovi, ktorý sa nevie spamätať z toho, že mu niekto šlohol pištoľu a zároveň mizerný, neveľa vypovedajúci dokument. Preafektované city v podaní skvelého Toširu Mifuneho. Zopár filozofických múdier v dialógoch so skúsenejším policajtom. Povojnové Japonsko. To všetko je fajn. Lenže prebytočných, ničnehovoriacich záberov, ktoré nie sú zachytením povojnového mesta plného biedy a sociálneho napätia, ale skôr nedotiahnutými polodokumentárnymi zábermi, chaoticky zachytávajúcimi akési trhovisko a následne preplnený mestský štadión je vyše 20 minút. Vo výsledku sú čímsi navyše voči zvyšnému deju, ktorý strádanie a biedu ukazuje skôr v dialógoch aktérov deja, miestami dotvorenými vhodným záberom. 50%. (29.10.2012)

Podľa mňa „túlavým psom” nie je nikto iný, než detektív z kriminálky, z oddelenia vrážd, Murakami, ktorý práve neprežíva dvakrát najšťastnejšie životné, kariérne obodobie, pretože po návrate zo strelnice mu bol počas jazdy autobusom ukradnutý revolver, z čoho je jednak strašne nešťastný, ponížený, skrátka, trápi sa ako taký pes, pričom práve jedného takého „zúrivého psiska” bude i prenasledovať, že mu chce byť v pätách, ba čo, musí, lebo jeho registrovanou zbraňou je páchaná trestná činnosť, je nabitá na 7 ostrých nábojov, ktoré sa pomaličky míňajú, a k tomu všade panuje neuveriteľné sparno, kedy sú všetky postavy v jednom kuse zaliate potom, čo im taktiež nepridáva na nálade, a aby nebol na všetko úplne sám, čochvíľa mu bude nápomocný, skúsenejší, starší detektív Sato, bez ktorého by bol v samom keli, čiže, rodí sa zaujímavá dvojica, a la “BUDDY MOVIE” , ktorá ale nie je tak rozdielna, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pokiaľ prídu na stopu nebezpečnému jedincovi/jedincom, prehrmí ešte veľa letných búrok, ktoré tak často visia na vlásku, čo v konečnom dôsledku iba pridáva na pôsobivej atmosfére, ktorá by sa mohla doslova krájať, a za to sa môžem poďakovať najmä Akirovi Kurosawovi a jeho dvornému hercovi Toširóvi Mifunemu, keď títo dvaja páni vytvárajú naprosto spoľahlivý tvorivý tandem, par excellence, ale ešte by som pridal zopár filmových aspektov, ktoré tomu aj dopomáhajú... ! (30.11.2019)

Opět vynikající Kurosawa, napínavej detektivní film, ale co víc! Úžasnej sociální obraz poválečnýho Japonska, vliv Američanů (tehdejších okupantů!, alespoň pro Japonce) kam se člověk podíval. Baseball - pro Japonce cizí hra, na níž 4 roky po válce chodilo 50 000 lidí na zápas, swingový tanečnice, který, chudinky, vypadají při tom tanci tak nepřirozeně. Do toho silnej filosofickej podtext (tak nějak se přiklánim k soucitu mladýho policajta v podání Mifuneho) a magnetický vtáhnutí diváka do děje, zajímavá hudba, skoro dokumentární kamera, skvělý herecký výkony, a to horký léto tenkrát v Japonsku....... (24.01.2007)

Keď sa povie film Noir automaticky vás napadne mĺkvy detektív s cigaretou v ústach, so slabosťou pre nejakú kabaretnú speváčku, ktorá je zároveň famme fatale a mrcha a ktorý vyšetruje obyčajný zločin na pozadí upršaného mesta. Aj napriek tomu že Túlavý pes nesie mnohé znaky tohto amerického žánru, nedá sa definovať ako úplne typický Noirový príbeh. Rovnako ako aj ostatné neskoré Kurosawové filmy s 50 rokov aj tento sa vysporiadúva z druhou svetovou vojnou a jej dopadom na život Japonských obyvateľov. Zločin je tu podmienený stratou batožiny z vojnového frontu a vrah spolu s postavou neschopného detektíva v podaní ako obvykle skvelého Mifuneho majú viacej spoločného práve vďaka vojnovým skúsenostiam. Vďaka tomu nastáva u detektíva porozumenie s vrahom, ktoré je umocnené poslednou scénou, kde obydvaja ležia vedľa seba, pričom každého čaká iný osud. Atmosféru mesta umocňuje všade prítomného horko a pot, ktorý steká vo veľkom množstve so všetkých ľudí, ktorý sa pred kamerou ocitnú. Ďalším výrazným prvkom je potom príchod dažďa, vďaka ktorému nastáva v prípade zlom a gradácia. Kurosawa po Opitom anjelovi znova spojil dvojicu svojich dvorných hercov Shimuru a Mifuneho a vzniklo možno nie najlepšie, ale rozhodne významovo a formálne výrazne dielo, ktoré má v Kurosawovej filmografií nespochybniteľné miesto. (29.07.2012)