Ten dvanásty

Solidárna pomoc bežných Nórov, ktorí sa vzopreli všadeprítomnému gestapáckemu dozoru, aby pomohli unikajúcemu sabotérovi, je záslužná. Severská lokácia, všadeprítomné hory, ľadová voda, sneh, soby a polárna žiara. To všetko je fajn. Ale ide len o fajn kulisy. Samotný príbeh je taký dosť vajatavý, kolísavý. Bez atraktívneho prostredia pomerne všedný film z II. svetovej o utečencovi napriek obrovskej presile. Viacero opakujúcich sa motívov (prehľadávanie domov, skrývanie sa u miestnych, výmena ponožiek) postupne nudí. Spomienky na minulosť nepríliš presvedčivé, nevyvolajú emočnú reakciu smútku po stratených druhoch. Pozeralo sa na to však napriek výhradám dobre. Najmä vďaka geografickému umiestneniu. Scéna so stádom sobov skvelá. Alternatívne názvy filmu - Prsty; Prezliekanie ponožiek. (25.05.2020)

"The 12th Man" je podľa mňa vynikajúco natočený, skvele zahraný a veľmi dobre napísaný film. Nemôžem povedať, že by všetko zvládol na jednotku a možno je tu pár momentiek, ktoré mohli byť trošku dotiahnuté, no k tomu sa dostaneme. V prvom rade pochválim výkon Thomasa Gullestada, ktorý počas natáčania skutočne prešiel poriadnou premenou a dal teda poriadny výkon. Klobúk dole. Rovnako si myslím, že jeho postava je dostatočne zaujímavá a človek mu fandí. Z toho ale trošku plynie aj jeden problém s filmom. Úvodná scénka nám v podstate vyklopí všetko. A tým pádom napriek všetkému napätiu, ktoré film buduje, napriek všetkému naokolo sme si veľmi dobre vedomí jednej podstatnej veci. Všetko to určite prežije. Napriek tomu, že miestami som už neveril, že to tak bude, tak predsa len to prežije. A vieme to, lebo sa objaví hneď v prvej scénke ako ten čo prežil. Keby to tam nebolo, napätie by bolo oveľa väčšie a mohlo to fungovať lepšie. Takisto si myslím, že niektoré scénky boli spracované vyslovene len pre film, no nemám pocit, že by to nejako spomaľovali alebo pôsobili nedôveryhodne. Aj keď boli trošku vyumelkované, pôsobili minimálne úprimne a funkčne. A tam by som asi skončil aj s mojimi mínusmi. Ostatné je zvládnuté skvele. Postavy sú dobre spracované a sú zaujímavé. Vizuálne sa človek pri tomto filme aj trošku ochladí keď je už vonku stále nad 30°C. A okrem toho je skvele vidieť ochotu ľudí pomôcť. A tí sú skutočne aj hrdinami filmu, nakoľko riskovali všetko, aby zachránili Janovi život. Osobne film odporúčam pozrieť. A ak je vám teplo, tak o to viac. Určite sa pri pohľade na sneh a polárnu žiaru schladíte. Hodnotenie: A- (08.08.2018)

Ďalší pozoruhodný vojnový film podľa skutočných udalostí, ktorý sa ale pre zmenu nakrútil v Európe, čo vnímam ako pozitívny aspekt, a ak je to aj v Škandinávii, tak to ozaj poteší, lebo odtiaľ pochádzajú skutoční borci, ktorí si dávajú záležať na autentickej štruktúre, ktorej tu je požehnane. Predstavte si, že ste už v polovici diania druhej svetovej vojny, pričom dvanástich Nórov špeciálne vytrénovali vo Veľkej Británii, aby boli odhodlaní spáchať sabotáže na domácom území, skrátka chceli Nacistov trochu vyviesť z miery ! Bohužiaľ, i tam sa nachádzal „zradca Čurda” a Operácia MARTIN (red) vzišla na psí tridsiatok, čoskoro mali v pätách tých zlosynov, ktorí sa o nich dozvedeli. Prepadli ich na vode, všetkých pochytali ako hlodavcov, okrem jedného - Jana Baalsruda, z ktorého sa stala štvaná zver, s tým, že sa na neho zameral veliteľ gestapa Kurt Stage, ktorý si ani za toho otca nechcel pripustiť, že by mu mal len tak ubziknúť. A od tohto momentu nebude dobre spávať, a pokiaľ sa dostane do neutrálneho Švédska, ešte veľmi veľa snehu sa roztopí... Nebyť ochotných ľudí mu pomôcť, sotva by to zvládol. _ Predstaviteľ odbojára, Thomas Gullestad je zaujímavý, i keď koľkokrát nevníma svet okolo seba a postavy mu pomáhajú, ale občas sa musí spoľahnúť sám na seba. Videl som množstvo sugestívnych scén, ktoré ma nikdy nenechávali na pochybách - uveriť ich razancii, že až človek neveriacky krúti očami, čo všetko je možné prežiť...? Záverečná so stádom, je úplne majstrovská ! Som spokojný, že som zhliadol trochu novší snímok, a nemusel som zase loviť v starých vodách. (30.06.2018)

Den 12. mann je nórskym pokusom o Revenanta, kde je síce lepší príbeh, ale chýba tomu samozrejme ten hollywoodsky obraz i geniálni herci. Na druhej strane sem tam pripomenie i 127 hodín, keďže nechýba odstraňovanie končatín, čo je zobrazené dosť surovo. To "na základe skutočného príbehu" bolo režisérom značne dramaticky pozmenené, to je jasné. No a nechýba tu nórska snaha stavať sa do polohy odbojárov voči nacizmu, hoci pravda je taká, že nikto nebol v Európe väčším Hitlerovym kolaborantom než oni samotní. (20.06.2018)

Wau!! Toto bola bomba! Naposledy som takto žasol pri severskom Under Sandet. Medzitým som videl zopár vojnových filmov, ale ani jeden nebol tak intenzívny, ani jeden ma nedokázal naplno pohltiť. Mám veľmi rád i dobrodružné filmy, preto som bol z filmu úplne mimo, pretože sa navzájom previazali dva moje najobľúbenejšie žánre. Ak by potencionálny divák nevedel , kam si film zaradiť, tak film pripomenie hlavne Biele peklo alebo Útek zo Síbíri. Niekto neveriacky krúti hlavou, čo všetko dokázal hlavný hrdina prežiť, ale treba si uvedomiť, že ak ide človeku o holý život, dokáže neuveriteľné veci. Tak je to aj s tou scénou v ľadovej vode, kde väzňom hlavný záporák, inak výborný J.R. Meyers, meria čas. S vedomím istej smrti by každý z nich vydržal vo vode o dosť viac...Je tu mnoho výborných scén, poteší i dosť hororová atmosféra v "hoteli Savoy", ale výborná správa je, že film klape naplno aj v scénach v ktorých sa nič mimoriadne nedeje. Má to tempo, atmosféru, výborné herecké výkony i krásne severské a horské lokácie. Veľký priestor dostáva i nemecká strana a to je dobrá správa, pretože tým pádom má hon na tohto človeka omnoho silnejší náboj. Režisér H. Zwart zatiaľ nič mimoriadne nenatočil, ale toto mu fakt vyšlo. Skvelý film, akých nikdy nebude dosť. 100% čistých jak čerstvý severský sneh... (23.05.2018)