Tisícročná včela

...Keď sa povie JAKUBISKO, tak ma automaticky napadne : popredný slovenský režisér, ku ktorému nepotrebujem doplniť krstné meno. Niečo, ako BERGMAN, ANTONIONI, FELLINI, či ešte trebárs TARKOVSKIJ, vymenoval som exkluzívnych európskych filmárov, ktorí sa už zapísali do dejín filmu, tak isto, ako Náš výnimočný, ojedinelý TVORCA. Tisícročná včela je mimoriadne výpravný, rozsiahly, až by som povedal kolosálny československý film, ktorý spolufinancovali nemeckí producenti, a preto mohol JURAJ rozšíriť svoje OBZORY do absolútnej, voľnej, filmovej PODOBY, s lahôdkovým hereckým obsadením : PAR EXCELLENCE. HERCI, ako sú zaslúžilí umelci : p. Króner, Kvietik, Dočolomanský, tak to nepotrebuje žiadny bližší výstrednejší komentár, či analýzu, oni sú neuveriteľné KAPACITY. Kamera Stanislava Doršica je nadčasová, tak isto ako hudba Petra Hapku, klasicky slabší býva u režiséra strih, ktorý nie je vždy podľa mojich predstáv. A prečo som neudelil úplne hodnotenie 100 % ? Znížil som na OSEMDESIAT, t. j. štyri hviezdičky. Jedna vec mi vadila, na ktorú si tvorcovia nedávali trochu väčší pozor. / LIPTOV. Tu sa hovorí liptovským nárečím, a nemám vôbec taký pocit, že by sa vo filme takto hovorilo. Ô. Vokáň. Hovorí sa takto : „dobrô, hotovô, urobenô, alebo ešte : peknie, malie, velkie, čiže taktiež na konci býva - dvojhláska IE” . Keď sa tu takto rozpráva ešte aj dnes, tak sa isto muselo i pred sto rokmi !!! Asi moja taká najväčšia výčitka voči filmu, inak sa jedná o čosi naprosto ojedinelé, očarujúce, a predovšetkým OBDIVUHODNÉ ! Hádam, že sa nakrútil jeden z najlepších našich filmov, na ktorý by sme mali byť právom hrdí a pyšní zároveň !!! „Takí PICHANDOVCI sa nerodia zo dňa na deň” . (28.01.2018)

Juraj Jakubisko tady svým jedinečným filmařským stylem vypráví celou jednu éru  přes rodinu Pichandů. Důraz není kladen jen na osudy a život obyčejných lidí v Litpově, ale i na překrásnou slovenskou krajinu. Prošel jsem si kouskem historie Slovenska, prožil jsem velmi silné scény, zejména střelba do lidí na demonstraci a při písni Mariky Gombitové se mně z té nádhery úplně sevřelo srdce. (02.04.2024)

To co sa podarilo Jakubiskovi a Jarosovi (scenar a povodna predloha) v postnormalizacnom filmovom obdobi nema v historii tedajsieho ceskoslovenskeho filmu obdobu. Ked zobereme do uvahy ze zhruba za desat rokov od zaciatku "normalizacie" ktora zacala rokom 1971 vzniklo v Ceskoslovensku cez 600 filmov, (rocne sa v tej dobe tocilo len Cechach 30-50 filmov a cez desat na Slovensku) neda sa ani jeden co do vizualnej, rozsahovej ci produkcnej stranky s Jakubiskovou Tisicrocnou vcelou porovnat. Prevladali v tej dobe dnes uz tradicne a samozrejme niektore z nich aj kvalitne ceske komedie ktore sa hraju dodnes, filmy pre deti z ktorych niektore sa stali doslova kultovymi ale ostatok boli zvacsa nevyrazne a divackeho zaujmu pravom ukratene filmy ktorych nazvy si uz dnes takmer nikto nepamata... A do tohto filmoveho prostredia konca sedemdesiatych a zaciatku osemdesiatych rokov prisiel Jakubisko s Tisicrocnu vcelou ktoru kvoli obrovskej latke ktoru spracovaval tento velkofilm (toceny samozrejme ako televizny viacdielny film nasledne zostrihany do kin) zastreseny zapadonemeckou produkciou. Divacky zaujem bol obrovsky a opravneny. Jakubiskovi sa podarilo vytvorit doslova jeden z najlepsich slovenskych filmov. Bohate vytvarne obrazy, bravurne herecke vykony, zaujimavo prerozpravany pribeh rodiny Pichandovcov podoprety majstrovskou hudbou Petra Hapku s titulnou piesnou pre vtedy najvacsiu hviezdu slovenskej pop music Mariku Gombitovu. To vsetko vo velkom style aky nemal v tych rokoch obdobu . Ked zobereme do uvahy ze Jakubisko mal po roku 1971 distanc v natacani a jeho navrat vtedajsia vrchnost len pozvolna davkovala cez obcasnu televiznu reziu tak je vobec zazrak ze dostal na takyto projekt vobec povolenie a ze toto majstrovske dielo vobec vzniklo... (18.10.2008)

Krásná ,,magicko-realistická sága". Děj filmu je zasazen někam do poloviny devadesátých roků minulého století až po konec I. světové války. Život na malé slovenské vísce se vyznačuje hlavně prací, láskou a lidskou sounáležitostí, což symbolizuje obraz takového věčného včelího roje. Vystupují tu osudy tří generací zednického rodu Pichandů kteří vždy s takovou nezdolnou houževnatostí, posvěcenou odvahou a fantazií, vedou boj o své místo na zemi. Samo (Štefan Kvietik), přezdívaný Včela, zdědil po svém otci Martinovi (Jozef Kroner) lásku k poctivému řemeslu a včelařství. Komediální hravost, příznačná pro starého Pichandu se však v jeho dětech už neobjevuje. Avšak dědova samorostlá moudrost však zůstává zaznamenaná v kronice, v níž později pokračuje Samo a kterou si později pečlivě pročítají i jeho vnuci. Tolik taková moje malá výpověď o filmu. Jedná se opravdu o krásný film, realizace rozvijí výtvarnou stránku a současně osobitou antologií (výbor z lit. děl) prvků a postupu vývoje slovenského hraného filmu. Film se vyznačuje také svojí mnohotvárností ve filmových postupech, ale i podstatně veliké bohatství ve vizuálních motivech tu najdeme. To vše prozrazuje režisérovou rozbujelou představivost. Film tak dosahuje jak svérázné poetičnosti, tak figurální kompozitosti. Asi to NEJ od režiséra Juraje Jakubiska a navíc nesmím opomenout opravdu skvělou hudbu od zpěváka a skladatele Petra Hapky která zde zazněla. (21.11.2006)

Mimoriadne zle zostrihané dielko známej ságy, pri stvárnení ktorej sa zišla slovenská elita. Divák si musí v zobrazenej spleti veľa vecí domyslieť, a nie vždy to ide. Režisér rozvetví množstvo príbehov, no k niektorým sa po čase ani nevráti, niektoré rieši samoúčelnými skratkami, že bez znalosti literárnej predlohy je divák stratený. Celý film ťahá Kvietik, ktorého zrenie v čase som si najviac vychutnával. Jakubisko vo výprave (sociálne protesty, vojna) opäť potvrdil, že je slaboch. Vylepšil si to pri navodení atmosféry domova, Slovenska, a špeciálne Liptova. Lúčenie sa murárov s rodiskom pri odchode na murovačky zahreje každého vlastenca pri srdci. Hudobný podklad mu skvele nachystal Hapka, i vďaka nemu sa tentoraz dala zhrýzť Jurajova dávka surrealizmu. (22.12.2018)