Panfilovci - 28 hrdinov

Bitka o Moskvu prebiehala od novembra 1941 až do jarných mesiacov 1942. Definitívnu porážku Wehrmachtu v tejto bitke urobil zlom, že generál Žukov, oproti vyčerpanej nemeckej armáde, postavil oddýchnutých a dobre vycvičených vojakov, ktorých povolal zo Sibíri. V tejto bitke u Dubosekova sa definitívne skončila nemecká Blitzkrieg (blesková vojna) a pokračovala tiahla pozičná vojna, na ktorú Nemci neboli pripravení. Čo dodať k filmu. Kto sledoval štvordielny film Boj o Moskvu z roku 1985 tak už sa s touto bitkou stretol. Film popisuje reálnu bitku 4. roty 2. práporu 1075. pluku 316. streleckej divízie Červenej armády. 140 príslušníkov tejto roty zastavilo útok tankového práporu Wehrmachtu na celého pol dňa, čo bolo ich bojovou úlohou. Už nie je podstatné či zničili 18 tankov, alebo menej a taktiež koľko ich padlo či 100 vojakov alebo iba 23, podstatné je že takáto bitka skutočne prebiehala. Tejto divízii velil generálmajor Ivan Vasiljevič Panfilov a odtiaľ ten názov filmu a aj za tieto zásluhy, bola táto divízia premenovaná na 8. gardovú. Emócie okolo filmu postavili do pozoru riaditeľa štátneho archívu a ruského ministra kultúry. Propaganda v tej dobe potrebovala ukázať, že aj malá skupina, čata alebo jednotlivec dokáže veľké veci. Definitívnu bodku za ich sporom o reálnosti filmu bolo, že 35 086 ľudí prispelo na výrobu tohto filmu, ktorý bol natočený veľmi realistický čo sa týkalo scén, bojovej techniky a zbraní. Dokonca pri natáčaní bola používaná aj ostrá munícia pre reálnosť chovania sa ručných zbraní pri ich použití. Film je povinnosťou pre vojnových labužníkov a doporučujem ho pozrieť všetkým ostatným. Pekný kultúrny zážitok. (05.02.2017)

Chvíľu som sa obával, že zostane len pri tom drevenom tanku, na ktorom nacvičovali hod granátom. Príde aj skutočná akcia, no pre mňa na tom film nestojí. Skôr ma zaujali rôzne historky vyslovené iba tak pri inej činnosti, napríklad o Siedmich samurajoch, ako dokázali stručne a jasne do dvoch minút zhrnúť štvorhodinový japonský film. Tento film je zase zhrnutím mýtu o 28 statočných, nezáleží na tom, kde je pravda, veď tu má film aj pridelený tag propadanda. (18.09.2017)

Z kategorie "ruský vlastenecký válečný film" je to jeden z těch lepších, co jsem viděla. Velmi tomu pomáhá to, že má celý film velmi skromný ochotnický vzhled party nadšenců ručně vyrábějících svůj vysněný projekt oproti takovým těm velkorozpočtovým na státní/politickou objednávku, které ze srdce nenávidím. Je to naivní, ale naivní ve smyslu lidová legenda, nikoliv nasírajícně naivní ve smyslu sovětská propaganda. (Nicméně bych měla uvést, že vycházím pouze a pouze z toho, jak na mě působil film samotný. Neznám dopodrobna ani podhoubí, ze kterého vznikl, ani detaily dějin, o kterých pojednává.) A ještě jedna poznámka: rozhodně se mi hodně líbila hudba. (03.11.2020)

Asi som bol až príliš natešený že si pozriem veľký vojnový superfilm, a tak teda ma trochu mrzí že ma film bavil len do toho momentu keď sa začalo bojovať. Celkom úprimne, do samého konca som to dopozeral už asi len kvôli akémusi rešpektu. Celkovo som mal pocit že sa pozerám na akési dobové vojenské cvičenie s ukážkou vojenskej techniky 'zo všetkého po 1kus' (no dobre niekedy aj 2).Rád by som tomu nejakú tú hviezdu pridal, ale naozaj neviem prísť na to za čo.. (16.09.2017)

Perfektne a prehľadne natočené, bez akýchkoľvek špeciálnych efektov (alebo som si aspoň žiadne nevšimol), a aj výborne zahrané, kde som tým vojakom proste zožral aj s navíjakom to, ako prirodzene a ľudsky sa počas celého filmu chovali. Síce sa to celé v podstate odohráva v jedných zákopoch počas bránenia proti tankovej ofenzíve, ale vytrieskali z toho pomaly viac ako iné vojnové filmy zameriavajúce sa na vojnu vo väčšom merítku. Po nedávno videnom slabom Stalingrade, priemernej Bitke za Sevastopol a o niečo lepších A rána sú tu tiché, ide s prehľadom o najlepší ruský vojnový film za posledné roky. (10.08.2018)