Muž, ktorý sa nevrátil

Celkom ma prekvapilo, koľko zaujímavých vecí obsahuje detektívka, ktorú natočili v 59. v Bratislave. Prekvapivo pôsobí veľmi uvoľnene, dokonca kostol tam je vnímaný ako niečo, čo je vlastne v poriadku. Síce zápletka a motivácie postáv boli nelogicky prosté, celkový dojem to na mňa urobilo dobrý. A to hádanie, na ktorých miestach v Bratislave to asi točili. Vôbec si nedokážem vybaviť, z ktorej strany brali budovu Cvernovky, že by od Jégeho? (03.03.2018)

Z tohoto rozpačitě vyprávěného a vesměs nepochopitelně obsazeného detektivního příběhu zasazeného do zneklidňující krajiny věčných ruin by snadno vyvstal opravdu napínavý noir, korunovaný šílenýma očima Beáty Poničanové. Takto zůstalo jen u jakési úsměvné partie „člověče nezlob se“, při níž se redaktor s detektivem předhánějí v honbě za pachatelem – poté, co se náskok čtvrté figurky ozřejmil její smrtí na „zborenisku“. Ovšem: herci jsou nahraní, kamera se nedívá a štědrovečerní kontext je v souladu s marxistickým názorem – až na přítomnost odpovídajících rekvizit a pár konfrontací – nevyužit; zato se však ideologická stránka zdůrazňuje s nepěknou velkorysostí: všechny mezilidské vztahy, ba i manželství, rozkládají stálé živá rezidua maloburžoazního individualismu a zde je také třeba hledat motiv zločinu. Jak prosté! (04.03.2017)

Nalákán na detektivku v neobvyklém prostředí rozestavěného sídliště jsem to zkusil, ale dostavilo se jen zklamání. Detektivka je to nepřehledná a nudná, ze sídliště se toho moc neukáže. Jakkoli Solan napětí / psychologii umí, tady se zrovna nevycajchnoval. Ani závěrečné odhalení to nezachránilo. Možná by to bylo napodruhé lepší, ale zjišťovat to nehodlám. (19.04.2011)

Pre československú kinematografiu v 50. rokoch nebol žáner krimi rozhodne typický. Prakticky až na samom konci dekády sa objavuje jeden výrazný apolitický krimi film 105% alibi a spolu s ňou ešte aj táto slovenská detektívka z pochmúrneho štedrovečerného dňa uprostred napoly rozkopanej Bratislavy. Napriek pomalému rozbehu Peter Solan buduje postupne temnú atmosféru s príznakmi filmu noir (ako v exteriéroch, tak napr. v policajnej kancelárii), prostredníctvom výsluchov i retrospektívnych scén odhaľuje zaujímavé súvislosti okolo posledných chvíľ zavraždeného a jeho známych. V skvele zrežírovaných scénach veľkého vyšetrovania s nadporučíkom (Jaroslav Mareš) pri stole rozohráva až detailnú psychológiu zúčastnených postáv, ktorá mi pripomenula režisérovo dielo "novej vlny" Kým sa skončí táto noc. Pozoruhodná je i hlavná dvojica vyšetrovateľov, ktorá nezahŕňa klasickú schému dvoch rovnocenných detektívov alebo jedného skúseného nadriadeného nad začiatočníkom, ale nezávisle pátrajúcich ľudí − policajta a jeho príbuzného redaktora, pátrajúcich každý z iných dôvodov a v istých momentech aj samostatne. Jedna z úsmevných poínt spočíva aj v tom, že medzi podozrivými sa ocitá aj dávna školská láska jednoho z nich... Ako celok kvalitná slovenská čiernobiela detektívka, ktorú tu skoro nikdo nedocenil. 85% (deníček − Z československého filmu 50.let: Dramatické příběhy ze současnosti a moderných dějin) (21.12.2018)

Chvíľami sa to tvári ako neorealizmus, chvíľami ako film noir, ale je to stále "iba" slovenská detektívka. Niekoľko záberov je skutočne žánrovo skvostných, tvorcovia sa pohrali najmä s osvetlením, ale väčšinou sa stále s nadporučíkom a novinárom pohybujeme v domoch a bytoch. Jeden z nich zazvoní, niečo sa podozrivého opýta, ten nič nevie, ale možno niečo dôležité prezradí a tak odíde. No a takto podobne stále dokola až do záveru, kde sa samozrejme zídu všetci podozriví v jednom z týchto bytov a nadporučík tak dostane vraha symbolicky ako pekne zabalený darček pod stromčekom. Doslova, ono rozuzlenie sa totiž odohráva na Štedrý deň. Ja by som mu povedal nech mi zavolá o tri dni, že cez sviatky nemienim nikam chodiť. (03.04.2014)