Danqo

ADHD a EGO, v prvej časti mi bolo z toho, ako hrdina stále robil niečo iné, až fyzicky ťažko, v druhej časti mi bolo smutno z toho, ako mu jeho ego povedalo, že je najlepší a žiadne ponaučenie to nikomu – ani jemu, ani divákovi – neprinieslo.

Veľmi sa mi páčila linka so strachom z coming-out v neskoršom strednom veku. A tiež herecké výkony Lily Allen a scenáristky Gabby Best.

Natasha Lyonne ako Scooby Doo

Videl som vo Varšave bez titulkov a naprawde aj bez toho, aby som rozumel niektorým slovám, vizuálne aj posolstvom veľmi krásny a dojímavý film.

Kvôli tej kamere a záberom by sa to dalo pokojne pozerať aj v kine.

Na film sa treba dívať ako na hviezdy alebo oceán. Režisérka chcela v (prekvapivo) chronologickom filme na pozadí krádeží túb (rozuzlenie je úplne prosté, hoci vo filme nezaznie: kradli ich, aby mohli na nich hrať) ukázať mieru zmätenia a chaosu, s akou sa denne stretáva, a chcela, aby diváctvo bolo počas filmu aktívne zmätené.

Veľmi nerozumiem, prečo tento film natočili, a ešte k tomu okolo roku 2020. Vizuálne gýčové podobne Life of Pi, príbehom nijaké, bez posolstva. Na streaming ok, dá sa pri tom scrollovať instáč.

Za mňa rozhodne najlepší a najsilnejší film roku.

Nejde o samotný príbeh, ale o jeho spracovanie. Pri prvej epizóde, ktorá mi prišla trochu rozvláčna, som nevedel, či mám dať seriálu šancu, ale som veľmi rád, že som dal, kvôli spracovaniu, ktoré samotný príbeh dokresľovalo cez kulisy, vizuálne oddelené spomienky a niekoľko prelínajúcich sa časových období, ktoré boli natočené rôznymi štýlmi, od noirovej drámy, western až po drámu zo súdnej siene zo šesťdesiatych rokov. Krásne kulisy a kostýmy, výborná kamera a strih.

Krindž, ktorý po pár epizódach začne dávať zmysel a veľmi baviť. A už chápem, odkiaľ mal môj ex všetky múdra, ktoré hovoril.