Špičák

"Kynodontas" je exemplárnym príkladom diela na ktoré v Angličtine pasuje multifunkčné slovíčko Raw a to hneď v jeho niekoľkých prenesených významoch. Prvým z nich je Hardcore, tj. prevládajúca tvrdosť/surovosť v dejovom navršovaní telesne ubližujúcich, mozgy vymývajúcich a dôstojnosť dehonestujúcich praktík, ktoré ani nemožno považovať za znechucujúco brutálne, ale skôr bodavo šokantné. Podaktoré, napr. ony sexuálne orientované skopičiny do tejto škatulky nespadajú - sú akýmsi bizardným zmäkčením na pozadí prebiehajúceho psychologického teroru a predovšetkým tie "olizovacie" občasne nabádajú k nárazovým mini úšklebkom. Druhým synonymom je Serious, tj. vážnosť/skutočnosť a to vďaka priliehavému metaforizmu, ktorý skrz až surreálnu podobizeň izolovaného domu na čele s despotickým fotrom nastavuje spoločnosti zrkadlo odrážajúce dedičné zlozvyky slepej poslušnosti, nezdravej nadradenosti a vypočítavých klamstiev. Silným sa stáva tiež politický podtext v ktorom jasne rozpoznateľná paralela s globálnym trendom "ochraňovania od zlého" hovorí za všetko… "The politicians only want the best for all of us. But the little brother outside the garden isn't dead, he has grown up. We are at the end point of development. Where Zombies are little yellow flowers, there is slavery freedom." Tretím je výraz Cool, tj. aj štýlový/výstredný, čož možno považovať len za moju subjektívnu domnienku, ale ja sa fakt neubránim dojmu, že sa tu hrá málinko na efekt. Nevadí mi ak niekto modifikuje postupy ostrieľanejších fachmanov (Haneke), ale nechápem onu roztržitosť/sílenosť v ich implementácii…človeku až zíde na um: wannabe? Ďalej, nechcem krivdiť, no mám taký divný pocit, že ona "grécka pošahanosť" zaobalená do strohej formy sa v poslednej dobe stáva marketingovo ošetreným trademarkom z ktorého si každý druhý kritik sadne na riť len kvôli tomu, že je to od "pošahaných Grékov" a už sa nerieši, či to má aspoň základný pacing, dôkladné rozpracovanie nadhodených tém či nebodaj šancu na dlhodobejšiu katarziu. Rozhodne sa jedná o lepší priemer s viacerými pamätihodnými scénami i odkazmi, ale do kategórie postmoderných a myšlienkovo utriedených podobenstiev ("Holy Motors", "Bothersome Man") by som tento počin neradil. (02.09.2013)

Raz som sa na jednom diskusnom fóre celú noc hádal s istým anonymným vysokoškolákom, že rozkladajúce sa žraločie mäso vo vitríne (autora diela si nespomeniem), nie je umenie. Došli sme k tomu, že pravdu má on. Umenie to je, pretože umenie je prakticky všetko, čo zaňho divák považuje. A práve preto týmto druhom artu pohŕdam, pretože rozdiel medzi normálnou a artovou úchyláčinou, spočíva iba v uhle pohľadu. Kynodontas je vlastne taký divný mix Siedmeho kontinentu, Betónovej záhrady a soft porna (v dobrom), pričom vo svojej podstate nič nerieši, iba poukazuje na faktá a ich bezvýslednosť. Zrovnanie so Srbským filmom je prehnané, nejaký ten penis predsa nenahradí znásilnenie novorodenca, a tak to, čo u Spasojeviča beriem ako mínus, Špičáku trochu chýbalo. Najhoršie pocity vyvoláva čo nevidíme a teda to chcelo ešte pritlačiť na pílu. Kladom tohto snímku je predovšetkým fakt, že svoj obsah berie so samozrejmosťou, čím vytvára pekne chorú, zvrátenú atmosféru, ale chýbala mi tam nejaká katarzia, prípadne spoznanie okolitého sveta, alebo záverečný masaker, alebo čokoľvek, čo by mu ako filmu dávalo hlbší zmysel, a nielen hodinu a pol poukazovalo na fakty, ktoré šlo zhrnúť jednou vetou. Ale bavil som sa. "Mami, našiel som dve malé zombie..." (30.04.2013)

Alegória na totálne ovládanie jedinca. Risk, ktorý sa Lanthimosovi myslím celkom vyplatil. Ako celok síce toho snímok nemá veľa čo povedať - až moc povrchné a myšlienkovo nedotiahnuté, no jednotlivé postavičky a ich jednanie sú dostatočné bizarné a čudné, aby film zaujal a nenudil. Ide vlastne o takú jednoduchú hru na efekt s priamym ťahom na bránu bez nejakej hlbšej pointy. Avšak v tomto smere aspoň záver mohol byť premyslenejší. Slabší nadpriemer. 70/100 (04.04.2017)

Dosud jsem považoval Chlapce pojídajícího ptačí zob za nejdivnější řecký film. No, a tohle je asi ještě kousek dál :-) Úchylárna první třídy, ale nuda rozhodně ne! Erotiky kopec, fotřík magor, brácha kdyby byl trochu rozumnej, tak strážná by asi dělala cokoliv :-) Připíchnutá kočka se každému asi moc líbit nebude, a těch scén kde dámy zavřou oči, je aspoň pět. (17.07.2020)

Bol som tak akosi zvedavý na rannú, pôvodnú, ešte vtedy grécku, režisérsku tvorbu, Gréka Lanthimosa, ktorý si v nej nedáva žiadnu servítku pred ústa, a servíruje mi nekonečné explicitné, šokujúce zábery, jednej päť - člennej, izolovanej rodiny, v ktorej iba tatko opúšťa „múry” luxusnej vily, aby jednak išiel do továrne, kde pracuje, alebo taktiež zariadi potešenie pre syna, keď jedna dievčina ho pravidelne, týždeň, čo týždeň uspokojuje, a tak teraz sa dostávam ku prílišnej NAHOTE, či aj na INCEST príde, a de - facto je to opodstatnené, lebo títo všetci “MAGORI” , podivní, divní jedinci sú odmalička vychovávaní vo zvrátenom duchu, keď nemajú ani šajnu, že je to v bežnom svete padlé NA HLAVU ( Cigáni to berú ako samozrejmosť ) , čiže ich návyky v súčastnosti hraničia s maximálnou debilitou, ktorú si nedokážu už vydedukovať. Skúste byť oddelení od spoločnosti, neviem, od akého veku ( najlepšie po narodení ), a keď vám k tomu rodič natlačí kaleráby do hlavy, tak sa stanete absolútne odolný voči veciam, ktoré my neoddelení pokladáme za nechutné, skazené, zvrátené... Pochopil som hlavnú myšlienku, ktorá nabáda, že je nebezpečná takáto, extrémna izolácia, pretože vtedy sa z človeka stáva, akási šelma, zviera, ktoré si zachováva svoje zvieracie pudy. ALEBO : Ak rodičia ZLE zaobstarajú výchovu pre svoje dieťa, už od útleho veku ( napríklad, keď 3. ročné DECKO bude chodiť s fotrovcami po krčmách ), tak, čo sa z neho neskôr stane ? Veľmi dobrý film, ktorý ale obsahuje samé extrémy, ktoré sú až pomaly neznesiteľné a nestráviteľné zároveň... (28.12.2017)