Pre Samu (S38E08)

"Bojovali sme za to najdôležitejšie. Aby si spolu s ostatnými deťmi nemusela žiť ako my."  Len sa akosi autorka v tom strese a zhone za celý čas zabudla zmieniť, čo bolo to najdôležitejšie, za čo bojovali a tiež ako žili pred revolúciou. Bez tejto základnej informácie je to len subjektívny, veľmi jednostranný pohľad na vojnový konflikt v Sýrii, navyše dosť manipulatívny, tlačiaci na emócie (vidíme v podstate umierať len deti, za celý čas neuvidíme jediného ozbrojeného povstalca). V každom prípade bolo veľmi cenné vidieť vojnu v Sýrii aj z iného pohľadu, ako sme zvyknutí v našich končinách, priamo z pohľadu povstalcov v obliehanom meste Aleppo a pohľad to je dosť desivý. Hodnota dokumentu je aj v tom, že ukázal nezmyselnosť vojny v plnej nahote. (16.12.2021)

Pre mňa veľmi smutný film. "For Sama" si určite udržím ešte nejaký čas v pamäti, minimálne pre fakt, že pôsobí veľmi skutočne. Máme čas spoznať priateľov Waad, sledujeme ich život a ich snahu prežiť a vybojovať slobodu. Viem si predstaviť, že režim v Sýrii musel byť príšerný. Je desivé, že sa cielene likvidovali nemocnice a zhadzovali sa bomby, kým sa vyhubilo aj posledné semienko nádeje na to, že niečo môže ich odpor priniesť. Niektoré myšlienky, ktoré sa tu vyslovia moc hodnotiť nejdem. Pretože si nie som úplne istý, či je to pravda. Možno z pohľadu toho, ako to vnímali oni. Ale myslím, že sýrsky režim a ISIS sú oboje zlo. Pretože ani v jednom prípade nevznikne nič pozitívne. Naši hlavní hrdinovia sú podľa mňa dobrí a viem prečo ten film vznikol. Dokonca si aj myslím, že je dosť potrebné, aby ho ľudia videli. Pretože to môže dať aj predstavu o tom, aká je skutočne situácia v krajine, v ktorej sa skoro úplne zlikvidoval život. Aleppo je z tých záberov podľa mňa absolútna ruina. Neviem, či sa vôbec dá mesto opätovne vybudovať. To by sa muselo urobiť úplne od začiatku. Je to proste mŕtve mesto. Hádam sa ukáže časom, že to skutočne za tie obete stálo. Za celý film som nevidel v rukách rebelov ani jednu jedinú zbraň a pôsobilo to ako keby Rusko útočilo na civilistov. Jediný vážnejší problém, čo mám s filmom je fakt, že miestami trošku skáče. A snažím sa potom orientovať čo sa asi deje a ako to plynie. Lebo je to trošku nejasné. Ale inak som veľmi spokojný. Silný film. Hodnotenie: A (05.03.2020)

Zvažujem dať aj 5*. Sama môže byť na svojich rodičov hrdá! Je priam fascinujúce ba až neuveriteľné, ako sa ľudia v takých ťažkých podmienkach, keď im KAŽDÝ DEŇ IDE O ŽIVOT, dokážu úprimne tešiť z takých maličkostí ako je sneh či sladké kaki. Toto je film, dovolím si povedať dôležitý film, ktorý nepotrebuje ani filmové kulisy ani špeciálne efekty. Dokument snímaný a vyrozprávaný priamo z ruín rozbombardovaného mesta. Krv a slzy sú skutočné. Je to sila sledovať. Najsilnejší moment pre mňa bol oživovanie novorodenca, wow, stačilo, že by sa bol lekár menej snažil a človek by sa nenarodil. Vo filme je veľký počet mŕtvych, úplne ma dostalo to, s akou samozrejmosťou a akoby bez emócií si tá jedna žena prišla do nemocnice pre mŕtve dieťa, to som až nechápavo krútila hlavou! Bolo vidieť, že smrť je tam všade prítomná, aj zúfalstvo a strach, berie sa už akoby samozrejme a mala som pocit, že tá matka si ho niesla z nemocnice ako keby bolo len choré a nie mŕtve! Hrôza, samá hrôza!!! Vôbec, ale vôbec nesúhlasím s tým, čo tam bolo povedané, že chcieť odísť z takého miesta je sebecké. Ja si myslím, že je to rozumné a prirodzené. Som rada, že tejto milej rodinke sa podarilo dostať do Británie. Päť hviezdičiek nedávam len preto, že tam bolo až priveľa mätúcich skokov v čase hore a dole a na konci by som si bola priala viac informácií o tom, ako sa im podarilo dostať sa preč. Zaslúžené ocenenia a nielen Sama môže byť hrdá na svoju mamu, ale aj ona sama na seba a mimochodom, až ma prekvapila jej krása, veľmi pekná žena a šikovná filmárka. Bravo👍VRELO ODPORÚČAM. (09.11.2021)

Válka je krutá a ve vztahu k civilním obětem to platí dvojnásob. Snímek Pro Samu známou pravdu připomíná díky bezprostřednímu kontaktu s raněnými a umírajícími v aleppské nemocnici. Sugestivně a s naléhavostí - o tom žádná. Ty obrazy plné bolesti jsou autentické a dokážou se vejít do mozku. Potud ohlasu filmu Waad Al-Khateab rozumím. Existuje ale i druhá rovina dokumentu, která už každému zřejmá a pochopitelná není. Západní veřejnost, ale i politické elity se ve složité syrské politické situaci nedokázaly orientovat a až příliš často přijímaly naivní a nekompetentní stanoviska a rozhodnutí. Kdybych měl tu smůlu a žil v Sýrii, uvědomoval bych si odpovědnost Asada jako autoritářského vůdce za nepotismus, brutalitu tajné policie a za rozpoutání války způsobené krvavým potlačením protestních demonstrací. Ale když už bych měl tu smůlu a neskončil coby emigrant v zahraničí, při vědomí reálných možností bych podpořil Asada jako za dané situace nejmenší zlo. Rozhodně bych měl větší obavy z vítězství sunnitských fundamentalistů, kteří několik let Aleppo ovládali a nyní operují v Idlíbu. Věděl bych o jejich snaze umísťovat vojenské základny v obytných čtvrtích a brát civilisty jako bezpečnostní štíty. A znal bych ledascos ošklivého o jejich chování k jinověrcům a oponentům. Snímek Waad Al-Khateab není hodnotově neutrální a je natočen z pozice obléhaných, tedy Fronty an-Nusrá a podobných výtečníků. Pár podprahových manipulací by se určitě ve filmu našlo, proto tedy jen 60 % celkového dojmu. (10.03.2021)

Denníky zo Sýrie na individuálnom príklade. Už len bola otázka, akým spôsobom to pojmeme. Tým politickým? Budeme poukazovať na jednu stranu, že je zlá tá druhá je spravodlivá? Niekedy sa mi to zdalo také jednostranné a to sa mohlo vynechať. Ale inak zobrazenie vojny ako takej sa podarilo a niekedy naozaj šokujúco. Niektoré zábery sú tu hrozné, ako je oživovanie novorodenca, na to treba žalúdok. Apropo utčenci, zaujímavé, že toto čo tu vidíme, zranené deti, ženy, matky, chlapci, to nejak nevidím v tej pochodujúcej horde, čo si prišla do Európy po sociálne dávky. V tej mase sú mladíci so smartfónmi v ruke. A skutočne trpiaci ostali doma. (18.05.2020)