Pre Samu (S38E08)

Znepokojivá návštěva pekla, ve kterém děti vyrůstají v rytmu neustálého bombardování a ve kterém je smrt - stejně jako východ slunce - nedílnou součástí každého dne. Dokument o lidech, kteří chtěli žít ve svobodné zemi, ale režim jim to nedovolil. Obraz chlapců oplakávajících mrtvé tělo svého bratra z hlavy jen tak nedostanu. Stejně jako závěr plný zoufalství a pocitu, že celá krvavá snaha o změnu byla naprosto zbytečná. "Her name means "the sky". Sky we love, sky we want. Without air forces. Without bombing. Sky with sun, with clouds. With birds..." (25.11.2020)

Tak toto bol emocionálny masaker, až tak že som to musel pár krát stopnúť, aby som to predýchal. V Sýrii som strávil pár týždňov, stretol som tam jedných z najmilších a najskromnejších ľudí počas mojich početných ciest po svete, a preto som aj tento dokument prežíval o to intenzívnejšie. Prvotnú radosť z revolúcie a začiatku "novej Sýrie" rýchlo vystriedala ofenzíva, ktorá úsmevy zmenila na plač a bolesť. To, že to nebude jednoduché, bolo asi každému jasné, ale že sa ocitne Sýria až v takejto slepej uličke? Z tohto dokumentu ten pátos a smútok priam vyžaroval, čistá bezmocnosť, a napriek tomu stále existuje neutíchajúca nádej na lepšie časy. Jediné, čo mi prekážalo, že to miestami pôsobilo ako také citové vydieranie - najmä tie scény, kde Waad konfrontovala tie detičky, hoci im do reči príliš nebolo. Btw. Pozerám, že sa tu zas zišla aj geopolitická špička, čo tu bez problémov šľahnú hodnotenie Odpad, lebo určite si to Assadovská opozícia celé takto naplánovala... (09.05.2021)

"Bojovali sme za to najdôležitejšie. Aby si spolu s ostatnými deťmi nemusela žiť ako my."  Len sa akosi autorka v tom strese a zhone za celý čas zabudla zmieniť, čo bolo to najdôležitejšie, za čo bojovali a tiež ako žili pred revolúciou. Bez tejto základnej informácie je to len subjektívny, veľmi jednostranný pohľad na vojnový konflikt v Sýrii, navyše dosť manipulatívny, tlačiaci na emócie (vidíme v podstate umierať len deti, za celý čas neuvidíme jediného ozbrojeného povstalca). V každom prípade bolo veľmi cenné vidieť vojnu v Sýrii aj z iného pohľadu, ako sme zvyknutí v našich končinách, priamo z pohľadu povstalcov v obliehanom meste Aleppo a pohľad to je dosť desivý. Hodnota dokumentu je aj v tom, že ukázal nezmyselnosť vojny v plnej nahote. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. (16.12.2021)

Utrpeni civilnich obyvatel. Depresivni dokument. Co ty Arabove porad takhle dlouho valecne blazni? Vdyz i obe svetove valky trvaly jen ctyri roky. Režisérka Waad al-Katíbová natočila dokumentární deník, nazvaný prostě Pro Samu. Během pěti let vznikl snímek, na který není snadné se dívat. Je ale třeba ho vidět. Dílo je plné utrpení a beznaděje. I Zahltí emoce, ale nikdy citově nevydírá. Film vypráví optikou ženy a matky. Výsledek je intimní, upřímný, zdrcující, ale také s prostorem pro naději. Snímek se pokouší ukázat živé lidi z masa a kostí, nemá ambici postihnout společensko-politické pozadí syrské občanské války. A také se neutápí ani v hrůze války, ukazuje její absurditu. Snímek Pro Samu opakovaně ukazuje, jak důležité je pro obyvatele Aleppa zůstat pospolu a doma, navzdory tomu, že se domov mění v ruiny.Mnoho rodin radši z města uteklo. V nejemotivnější scéně se po dlouhých desítkách vteřin podaří oživit miminko právě narozené císařským řezem poté, co se matka dostala následkem výbuchu do kritického stavu. Scén, které nutí nedýchat napětím, je ale ve filmu mnohem víc.V závěru dochází i na pochyby o všem. Režisérka nyní bydlí v Londýně, kde pracuje pro místní televizní stanici. (24.10.2020)

Zvažujem dať aj 5*. Sama môže byť na svojich rodičov hrdá! Je priam fascinujúce ba až neuveriteľné, ako sa ľudia v takých ťažkých podmienkach, keď im KAŽDÝ DEŇ IDE O ŽIVOT, dokážu úprimne tešiť z takých maličkostí ako je sneh či sladké kaki. Toto je film, dovolím si povedať dôležitý film, ktorý nepotrebuje ani filmové kulisy ani špeciálne efekty. Dokument snímaný a vyrozprávaný priamo z ruín rozbombardovaného mesta. Krv a slzy sú skutočné. Je to sila sledovať. Najsilnejší moment pre mňa bol oživovanie novorodenca, wow, stačilo, že by sa bol lekár menej snažil a človek by sa nenarodil. Vo filme je veľký počet mŕtvych, úplne ma dostalo to, s akou samozrejmosťou a akoby bez emócií si tá jedna žena prišla do nemocnice pre mŕtve dieťa, to som až nechápavo krútila hlavou! Bolo vidieť, že smrť je tam všade prítomná, aj zúfalstvo a strach, berie sa už akoby samozrejme a mala som pocit, že tá matka si ho niesla z nemocnice ako keby bolo len choré a nie mŕtve! Hrôza, samá hrôza!!! Vôbec, ale vôbec nesúhlasím s tým, čo tam bolo povedané, že chcieť odísť z takého miesta je sebecké. Ja si myslím, že je to rozumné a prirodzené. Som rada, že tejto milej rodinke sa podarilo dostať do Británie. Päť hviezdičiek nedávam len preto, že tam bolo až priveľa mätúcich skokov v čase hore a dole a na konci by som si bola priala viac informácií o tom, ako sa im podarilo dostať sa preč. Zaslúžené ocenenia a nielen Sama môže byť hrdá na svoju mamu, ale aj ona sama na seba a mimochodom, až ma prekvapila jej krása, veľmi pekná žena a šikovná filmárka. Bravo👍VRELO ODPORÚČAM. (09.11.2021)