Nebo, peklo... zem

Hľadanie samej seba hlavnej predstaviteľky Kláry je zasadený do kompaktného diela, kde sa využívajú klasické postupy pre podobný typ filmu. Vzťah, nevera, rozchod, zopár epizódnych odbočiek, nový vzťah, poučenie. Na začiatku je zvolené rýchlejšie tempo, ale čím ďalej sa Klára zaplieta do životných situácií, tým sa tempo spomalí - a našťastie si ho drží až do konca. Ak si divák zvykne na toto tempo, dokáže lepšie vnímať hrdinkine pocity a nálady. Pekné mi pripadali sekvencie plávania pod vodou, hlavne pokus o vynorenie sa. O to viacej mi pripadali zbytočné scény ( smrť ) a hlavne mentorská scéna s Kornom na záver. To je divák naozaj trubka, že nič nechápe ? Nebo, peklo... zem je pekná metafora Klárinho života a je len na škodu, že sa nedokázal zbaviť zbytočných scén. (09.04.2010)

Na to, že sa na Slovensku urodí veľmi málo filmov, tak mám v nich solídny bordel, pretože všetky sú na jedno brdo... Ale aspoň ten názov je tentokrát trefný. Prišiel som k tomu síce až asi po úvodných 15 minútach, takže predpokladám, že to šlo ešte o tú nebeskú časť, v ktorej ešte nikto neprekukol, že režisérka nemá o čom rozprávať a že zvyšok filmu sa v podstate už prdlajz stane, lebo to, čo som videl bolo už len nudné peklo, pripomínajúce akúkoľvek časť akéhokoľvek súčasného slovenského "dramatického" seriálu. (10.09.2009)

„Nejlepší věci zažiješ, když se nebudeš bát.“ Docela mě těšila málomluvnost celého snímku. Když totiž v některých scénách hlavní hrdinové pronášejí nejrůznější dialogy, mnohdy to tahá za uši. Příběh, ve kterém se talentovaná baletka Klára najde, je tak trochu postavený na vodě a nejednou sklouzává ke karikatuře. Je poslepovaný ze smolných momentů hlavní hrdinky, chybí mu nosný děj, což je škoda, protože náběh na něco víc tam určitě byl. Přesto je snímek jedním z nejpříjemnějších filmových překvapení našich (mnohdy na zajímavé tituly vzduchoprázdných) východních sousedů. Potěší nejen Zuzana Kanócz a pár režijních nápadů, ale i třeba minimalistická hudba, která dokazuje, že se dá vystačit i s jedním nebo dvěma motivy. Tahle půldruhá hodinka nikomu neublíží.. (02.10.2010)

„Najlepšie veci zažiješ, keď sa prestaneš báť.“ Na jednej strane chápem sťažnosti divákov, že na Slovensku stále robíme len „malé drámy o ľuďoch“. A treba povedať, že pokiaľ majú byť výsledkom sračky á la ROZHOVOR S NEPRIATEĽOM s Alexandrom Bártom, potom skutočne radšej nemať žiadnu kinematografiu. Ak sa ale dráma vydarí, čo je na nej zlé? Netreba na ňu obrovský rozpočet a ponúkne kvalitný psychologický scenár a kvalitné herecké výkony. Netvrdím, že NEBO, PEKLO... ZEM je zázrak, tých jazerných filozofických scén je troška veľa (ale zasa sa Zuzana aspoň často vyzlieka...) a od konca som čakal viac (nástup Jiřího Korna zaujal, no po ňom som čakal dramatickejšiu bodku) a scenár sa nevie rozhodnúť, či má vypovedať o nevere, rodičoch, deťoch, sestrách, bratoch alebo balete. Je to príbehovo zbytočne neukotvené a to sa mi na slovenských scenároch nepáči: stále sa snažia pochytať v jednom filme čo najviac králikov (viď. podobne nezmyselne prekombinované ŽENY MÔJHO MUŽA so Studenkovou). Tak či tak, výsledok ma bavil, Kanóczová na to má (ale mala by si čím skôr nájsť „svojho“ režiséra, ktorý z nej vytlčie niektoré jej herecké zlozvyky, ktoré všade opakuje, napr. jej spôsoby „prejavu hnevu“), Latinák na to má, aj Ivan Martinka na to má, má to peknú kameru, solídne dialógy, uchádzajúce postavy a Kanóczová je viac nahá, ako oblečená, takže palec hore. (25.05.2010)

Nechcem spoilerovať, ale keď si to rozmením na drobné, ukáže sa hodnota. Klára má priateľa staršieho ako jej otec, ktorý má frajerku mladšiu než ona. Klárina matka čaká dieťa... To sú teda bizarné, neprirodzené a na slovenské pomery určite absurdné vzťahy. V rodine sa môžu vyskytnúť jednotlivo, ale v takejto divokej kombinácii? Filmy, v ktorých spí každý s každým sú pre mňa málo dôveryhodné. Herci môžu hrať najlepšie ako vedia, no s telenovelistického základu sa veľa vyťažiť nedá. (21.07.2014)