Tisícročná včela

Neodpustím si pridať sem básničku, ktorá je v literárnej predlohe, no vo filme chýba (nezaručujem, že presne v tomto poradí): OD KAPUSTY RIŤ POPUSTÍ, OD MLIEKA RIŤ STRIEKA, OD HRACHU RIŤ V STRACHU, OD POLIEVKY PRDIA DIEVKY. A pre túto neospravedlniteľnú absenciu dávam seriálu len 92,666 %. Pozn. Hneď prvá veta obsahu tuná na čsfd je úplný nezmysel: "Seriál podle úspěšného dvojdílného snímku Juraje Jakubiska "Tisícročná včela". Len na vysvetlenie: Kinofilm Jakubiska vznikol zostrihom seriálu, čiže tento seriál nie je podľa filmu, ale film je seriálovým zostrihom. To za prvé. A za druhé by veta mala znieť keď tak takto: Seriál podle úspěšného románu Petra Jaroša "Tisícročná včela" a jeho volného pokračování "Nemé ucho, hluché oko". (20.02.2012)

Krucifix, já si ještě kvůli Jakubiskovi začnu myslet, že Slováci rozumí magii mnohem víc než Češi. Dobová kruťárna se spoustou krásných detailů i více či méně nápadných nedokonalostí, nicméně raději se budu dívat na syna země kujícího srdce z nalezeného meteoritu, než na většinu toho, co se vyskytuje na televizních obrazovkách dnes. (16.02.2018)

„Znášajú med celé tisícročia. Jedna padne, druhá ju nahradí. Všetko ich nivočí. Mráz i my, ľudia. Ale včelstvo je tu stále. Vari večne.“ Zhmotnený magický realizmus. Juraj Jakubisko je úžasný epický filmár. Extravagantný, excentrický a introvertný zároveň. Mnohé scény môžu pôsobiť absurdne, ale v kontexte celkového príbehu napokon pôsobia fascinujúco. Dokáže stvoriť nenapodobiteľnú, až halucinogénnu atmosféru (bohužiaľ niekedy na úkor scenára, čo tiež nie je dobre). Nanešťastie, akonáhle sa pustí do tragikomického príbehu na priestore niekoľkých hodín, začne sa v parádnom karnevale strácať. Tempo stagnuje a atmosférické scény, snáď ani nepochádzajúce z tohto sveta, sa bolestivo striedajú s normálnymi, obyčajnými. To je i prípad - inak úchvatnej - Tisícročnej včely, nakrútenej podľa (výborného a vtipného) románu Petra Jaroša. Spisovateľ sa podieľal na scenári, filmové finále sa však napriek tomu od knižného veľmi líši. O 11 rokov staršie Červené víno (tiež epická rodinná sága odohrávajúca sa naprieč desaťročiami len s tým rozdielom, že včely vymenila za hrozno) je mi predsa len trochu bližšie, lebo o takej atmosfére, akou disponuje Tisícročná včela, síce môže Červené víno len snívať, ale zas má lepší scenár. Napriek tomu stojí štvorhodinový príbeh rodiny Pichandovcov bez debaty za hriech. Určite to najlepšie, čo slovenský národ natočil. Film som nevidel, ale miniséria je geniálna. Mohlo by sa zdať, že po odchode Krónera (ktorý hrá len v prvých dvoch dieloch zo štyroch) výrazne utrpí, ale ono je to umelecký zámer: z magickej prvej polovice sa v druhej stane temná dráma nevyhnutne smerujúca k takému koncu, k akému smeruje. Keď sa vo finále začne realita preplietať s "predstavami", je to úchvatné. Sranda je, že Jakubisko sa s tým fakt nebabral, u mnohých scén chýba základná logická vnútorno-dramaturgická štruktúra (videl som tento seriál stokrát, ale dodnes sa nájdu scény, u ktorých ani len netuším, či sa odohrávajú pár minút po predchádzajúcej, alebo o rok neskôr), no nielenže to nevadí, ale dokonca to má zásadný podiel na skvelej snovej atmosfére. (09.09.2017)

Tisícročnú včelu som nevnímal ako seriál, skôr ako poriadne dlhý film. Dlhý a dobrý, vynikajúci. Jakubisko mi je v mnohých ohľadoch pomerne cudzí, možno preto väčšinu z jeho tvorby nechápem a nepáči sa mi, počnúc už Kristovými rokmi. Ale jeho "epickú" tvorbu: Sedím na konári, Tisícročná včela a Perinbaba, obľubujem. Ospravedlňuje v mojich očiach všetko predtým i potom nakrútené, dokonca aj to nevidené. Včela je v dobrom slova zmysle slovenská (asi viac zásluhou Jaroša, než Jakubiska), je výborne nasnímaná, má fascinujúcu atmosféru doplnenú úžasnou Hapkovou hudbou. K tomu herecké obsadenie s excelentným Jozefom Kronerom v čele, tak čo by sme ešte chceli viac. Ani vlastne neviem, či existuje iný slovenský film, ktorý by som si cenil viac. (28.11.2015)

Poetický surrealismus slovenského Felliniho se mísí s drsnými obrazy života přelomu 19.a 20.století. Román Petra Jaroše ani zdaleka nedosahuje takové krásy a podmanivosti jako filmová sága Jakubiska. Život a smrt, láska a zrada, radosti i strasti, válka a mír. Podobenství, snové scény, magie....včelí královna, kulový blesk, roj meteoritů, v břiše velryby. Básnické obrazy i každodenních činností - večerní a noční cesta přes potok s pochodněmi dostává přímo magický rozměr. Silné herecké obsazení zvládá všechny nástrahy scénáře, dokonce i - pro Jakubiska typické - odvážné erotické scény. Josef Kroner je Pan herec, jedno hraje -li vážně či komediálně, zamilovaně či rozzlobeně. Scény, které předchází smrti jeho postavy, mrazí nejen obrazně, ale přímo doslova. (11.03.2011)