Čingischán

Nejlepší vůbec na filmu, kde se Srbové v čele s Arabem prohánějí po jugoslávských pláních a znázorňují tak mongoly v Číně mi přišel naprosto adekvátní make-up ve stylu 60. let a podprsenka hlavní hrdinky před naším letopočtem :) Tento film, který očividně mění dějiny, mě tak uchvátil, že to ani není možné popsat (ne). Jeden z filmů, který Hollywoodu přinesl tu nálepku, které se snaží už desítky let zbavit - nálepku produkce zidylizovaných béček s vypravěčem, krásnými ženami stylu Bardotky a nejtrapnějšími konci, jaké si lze vůbec představit. (29.10.2010)

Spíše mi to přípomínalo Vinnetoua. Jak prostředí, tak pojetí. Spíše než historický film s nějakou vypovídácí historickou hodnotou to byla taková "kovbojka". Co se týká nějaké historické přesnosti, tak s tím se moc tvůrci nepárali (podle toho, co jsem se o Čingis-chánovi dočetl). Spíše z toho udělali takový příběh dávného "hrdiny", který nese jen slavné jméno. Bylo to takové nijáké. Navíc obsazení, kdy skoro nikdo nevypadl jako asiat bylo do očí bijící a dost narušující film. Škoda! Howgh! (27.10.2010)

Snad kromě toho souboje muž proti muži na úplný závěr působí úplně všechno v tomto velkofilmu nevěrohodně, diletantsky a neautenticky: casting, story, exteriéry, kostýmy… Na jedné straně bombastická výprava, na druhé straně kostrbatý scénář přetékající nejrůznějšími klišé a ve výsledku NUDA, jako by film trval čtyři hodiny a ne "jen"dvě. (27.10.2010)

SPOILERY. Americký film o živote Džingischána od jeho detstva až po smrť - samozrejme giganticky upravený podľa scenáristických chúťok. Máme tu teda príbeh o tom, ako podlý Džamuga zradil a rozštvrtil Temüdžinovho otca - kým bol ten ešte dieťa - a potom ho zajal, živil a vychovával, aby mu raz len tak odopol drevený obojok a nechal ho zdrhnúť alebo ako udatní traja bratia Temüdžinovej merkitskej ženy Bortei - Subotai, Džebai a Kassar - bojovali po jeho boku na strane čínskeho cisára proti barbarom spoza Veľkého múru alebo ako tento cisár vyhlásil Temüdžina za "knieža dobyvateľov", čiže Džingischána a nechal ho žiť v bohatstve a hojnosti vo svojej ríši, alebo ako Mongolská ríša vznikla tým, že Temüdžin celý svoj život prenasledoval Džamugu - ktorý zrejme nestarne - po celej Ázii atď, atď... Po historickej stránke ide teda pravdepodobne o absolútne najnepresnejší až najabsurdnejší film o Džingischánovi, aký bol kedy natočený (aspoň z tých, ktoré som videl), keďže zobrazuje a najmä dezinterpretuje nielen jeho mocenský vzostup (ako väčšina ostatných filmov) ale rovno celý jeho život. Samozrejme, že od amerického filmu zo 60. rokov sa nedá očakávať historická presnosť (tak ako od každého iného "historického" filmu, nech je z akejkoľvek doby), ale tu už toho prepisovania histórie bolo príliš. Kostýmy a zbrane, do ktorých sú Amero-Mongoli poobliekaní tiež predstavujú mix všetkých možných prvkov od Turkov, cez Peržanov až po Číňanov, čo zrejme predstavuje aspoň pokus o autentickosť (?), keď už nie o presnosť. U Amero-Číňanov je to s kostýmami podobne, všetko ale znova padá na kastingu - jediní Aziati tu hrajú sluhov a otrokov, všetci ostatní sú buď Európania alebo Američania namaskovaní za Aziatov, čo zas filmu k autentickosti opäť veľmi nepomáha. Ale určite treba pochváliť dobrú hudbu, veľké davové a bojové scény, súboje a vtipnosť - či už zámernú (srandičky o kúpaní) alebo "náhodnú" - film sa točil v bývalej Juhoslávii, čo so všetkými tými skalami a vodopádmi atmosféru Mongolska veľmi nevystihuje, najmä ak sa Egypťan Omar Sharif (ktorý sa inak svojej role zhostil najlepšie ako vedel) preháňa spolu so svojou francúzskou blondínou a svojimi nakrátko ostrihanými a dohladučka oholenými vojakmi po Nugget Tsile. Človek až čaká, či sa v zábere nezjaví Santer s jeho zločineckou bandou... Zrejme som ale v tom návale absolútnych historických nezmyslov v určitom momente vypol a celý film bral iba ako príjemnú hovadinku, ktorá neurazí, nenaštve, pobaví, ale nenadchne. Fanúšikovia tohto žánru sa určite dobre pobavia a môžu moje hodnotenie zvýšiť. (30.12.2013)

Džingischán ako jeden z pionierov ženských práv. Zástanca rovnakého zaobchádzania a možnosti vyjadrenia vlastného názoru ženy k voľbe budúceho partnera či vzniku vzťahu. Vlastne prečo nie. Veď doba vzniku filmu mení vždy historické skutočnosti podľa toho, čo sa práva aktuálne v spoločnosti deje. V Amerike v rokoch 1964 a 1965 prijali zákony o občianskych právach a o volebnom práve. Filmári sa rozhodli len nadviazať. Vyjadrili cez historický základ filmu ideu zákonmi zakotvenej rovnoprávnosti prostredníctvom spájania muža a ženy do rovnoprávneho partnerstva a zároveň spájania znesvárených kmeňov do jedného veľkého celku. Tak vznikol podľa Američanov národ mongolský s rôznymi odnožami, ktorému nevládol barbar, ale muž ctiaci si ženy a vzdelanie: Džingischán. Ako rozprávka je to pekné pozeranie. Veľkorysé kostýmové riešenie a kolorit zase poteší oči diváka. Navyše téza o človekovi, ktorý sa venuje poézii, hudbe, maľbe a kráse žien (tu v podobe čínskeho cisára), no práve vďaka tomu je častokrát oveľa zákernejší ako rodený bojovník nebola vôbec márna. Kľukaté zástavky umeleckých diel, sledujúcich rôzne nuansy a odtienky reality, práve ponúkajú obdobné umenia milovné typy k tomu aby využili bohatosť slovného vyjadrenia a jeho najrôznejších variantov k prefíkanej manipulácii s okolím. (17.07.2017)