Réžia:
Jaroslav DudekScenár:
Jaroslav DietlKamera:
Alois NožičkaHudba:
Zdeněk PololáníkHrajú:
Luděk Munzar, Eva Jakoubková, Jaroslav Moučka, Slávka Hozová, Radovan Lukavský, Jana Štěpánková, Petr Kostka, Jana Preissová, Jiří Krampol (viac)Epizódy(13)
-
Vandrovník (E01)
-
Huťmistr (E02)
-
Návrat (E03)
-
V novém domě (E04)
-
Krize (E05)
-
Stěhování (E06)
-
Skrýš (E07)
-
Jaro (E08)
-
Voda (E09)
-
Krahulíkova vila (E10)
-
Ochranná značka (E11)
-
Nedělní směna (E12)
-
Jubileum (E13)
Obsahy(1)
V roku 1899 odkiaľsi z Kašperských hôr prichádza do albrechtickej huty slobodný mládenec Jakub Cirkl (Luděk Munzar) a dostane prácu pri sklárskej peci. Majster ihneď spozná, že získal nesmierne zručného a šikovného sklára, ktorý dokáže vyfúkať krásne a dobre predajné sklo. Jakub je tvrdohlavý a s nikým sa nechce deliť o tajomstvá svojho výnimočného umenia. Chce ich odovzdať len svojim potomkom. A tých bude mať veru neúrekom... Jakub sa dostáva do sporu s rodinu hutného majstra, situáciu mu pomôže zvládnuť sused Florián. Vianočné sviatky strávi Jakub uprostred veľkej rodiny hutníkov a s milovanou Terezkou. Oslavy príchodu nového roku v hostinci U pošty sa vydaria a nepokazí ich ani Jakubovo oznámenie budúcemu svokrovi, že bude deduškom. trinástich častiach ohromujúcej rodinnej ságy spoznáme pohnuté osudy veľkého množstva postáv a postavičiek mnohočlennej robotníckej dynastie. Členovia širokej rodiny sklárskeho majstra Jakuba podstupujú nespočetné skúšky osudu a previerky svojich charakterov, ktoré im prinášajú valiace sa dejiny a nezvratné historické udalosti - Prvá svetová vojna, prvá republika, Druhá svetová vojna, znárodnenie, vyvlastňovanie a päťdesiate roky. Budeme sledovať osudy rodín detí Jakuba Cirkla. Jeho synovia sú - Jakub (Petr Kostka), Josef (Jiří Krampol), Vojta (Jaromír Hanzlík), Antonín (Svatopluk Skopal), dcéry Terezka (Jana Preissová), Vilemínka (Daniela Kolářová) a Anna (Marta Vančurová). Autor Jaroslav Dietl rozpráva jednoducho ale s veľkým citovým nábojom príbehy ľudí, ktorí hľadajú, zápasia aj pochybujú, no predovšetkým sa aktívne podieľajú na celospoločenskom dianí. Trinásťdielna rodinná sága sa končí po oslavách stého výročia založenia albrechtickej huty, kedy otec Jakub, zakladateľ rodu slávnych sklárskych majstrov, zomiera pri sklárskej peci, kde sám kedysi začínal. Podobne, ako seriály Nejmladší z rodu Hamrů (1975), Povstalecká história (1984), Gottwald (1986) a Rodáci (1988), aj seriál Synové a dcery Jakuba skláře (1986) vznikol na politickú objednávku. Jeho úlohou bolo opísať novodobú históriu Československa ako dejinný zápas robotníckej triedy o novú socialistickú spoločnosť či historický zápas našich národov za národné a sociálne oslobodenie. Skúsený autor Jaroslav Dietl v ňom však politiku často zamietol pod koberec a napísal krásnu rodinnú ságu plnú človečiny, hoci neúprosná dobová cenzúra mnohé jeho motívy, scény či dialógy úplne vyškrtla, zosekala alebo aspoň výrazne skrátila. V seriáli uvidíme celú plejádu českých hercov, z ktorých mnohí v seriáloch účinkovali len celkom výnimočne (Daniela Kolářová) a niektorí herci práve v tomto seriáli podali výkony, ktoré sú v celej ich kariére ako jediné hodné povšimnutia (Jiří Krampol). Seriál nakrúcali v mestečku Tasice (neďaleko Ledeče nad Sázavou), kde v roku 1796 založili jednu z najstarších sklární v strednej Európe. Časom tu vznikol sklársky skanzen, obľúbený cieľ návštev českých i zahraničných turistov, kde si sami môžu vyfúknuť sklený výrobok. Dnes sklárska huta nesie meno Jakub, podľa krstného mena ústrednej postavy seriálu Synové a dcera Jakuba skláře, ktorý tu nakrúcali v roku 1985. Od roku 1990 ju ministerstvo kultúry ČR zaradilo medzi kultúrne pamiatky. (oficiálny text distribútora)
(viac)Zaujímavosti (46)
- Eva Jakoubková (Terezka Herálcová Cirklová) sa počas natáčania seriálu v skutočnosti vydala a za manžela si vzala speváka Petra Nováka. Jaroslav Dietl v prípade mena Herálec, Herálcová zrejme siahol po názve obce Herálec, ktorá sa nachádza na Vysočine na úpätí Žďárských vrchov. V jej okolí totiž v skorších dobách fungovali dokonca štyri sklárske hute. Z nich najdlhšie, do roku 1914, zostala v prevádzke Mariánska huť. Skončila pre nedostatok dreva a kvôli absencii mladých sklárov, ktorí museli narukovať do prvej svetovej vojny. Niektorí sklári z Herálca vtedy prešli do Tasic, teda seriálových Albrechtíc. (Raccoon.city)
- Jiří Krampol si dodnes nemôže vynachváliť postavu Josefa Cirkla: „V seriáli som si zahral prepychovú rolu, veľkú a náročnú. Zvláštne bolo, že som sa v nej cítil ako doma, padla mi takpovediac na telo. Jozífek dokázal dvakrát kúpiť jednu a tú istú krčmu, aby o ňu nakoniec definitívne prišiel. A keď mu nezostalo nič, nasťahoval sa do bytu, odkiaľ sa mohol na tú svoju trikrát stratenú milovanú krčmu aspoň pozerať.“ Po odvysielaní seriálu dostal Jiří Krampol za svoju rolu divácku cenu Zlatý kvet. (Raccoon.city)
- Po odvysielaní seriálu Daniela Kolářová povedala: „Vilemínu Cirklovú Krupkovú som hrala naozaj s chuťou, pretože mi scenár konečne ponúkol priestor pre herečku stredných rokov. Vilemína bola nová pevnina, ktorú som hľadala a objavovala." (Raccoon.city)
- Pôvodne štáb vyjednával natáčanie v Sázave, kde by sa ale veľa vecí muselo na objekte upravovať. (Raccoon.city)
- Skutočný vedúcim prevádzky v Tasickej huti Miloslav Dvořák sa mihol v desiatom diele, kde dôchodcovia usporiadali smenu, aby vypomohli vedúcemu sklárne. (Raccoon.city)
- Miestne rodiny sa s niektorými členmi štábu skamarátili natoľko, že sa potom vzájomne navštevovali. A niektorí sklári mohli za odmenu ísť do Prahy a prezrieť si ateliéry na Kavčích horách. (Raccoon.city)
- Snáď všetky deti z Tasic si v seriáli zahrali komparz. „Veľmi sa nám to páčilo, pretože sme sa mohli uliať zo školy a ešte sme za to dostali zaplatených 74 korún za deň. Pritom sme ale vlastne do školy tak trochu chodili - bola tam totiž maskérňa a kostymérňa. Najhoršie bolo, že nás obuli do drevákov, z ktorých sme mali všetci pľuzgiere. Inak to ale pre nás bol sviatok – videli sme zblízka slávnych hercov, ktorých sme dovtedy poznali len z televízie,“ spomína Petr Vobořil za všetkých komparzistov. (Raccoon.city)
- Postavu Fanynky Herálcovéj si zahrala pre televízneho diváka nie príliš známa Slávka Hozová. Po rokoch na seriál spomínala: „Neďaleko sklárskej huty v Tasiciach (seriálových Albrechticiach) – cez les – mali moji rodičia chatu a na tasický rybník som sa chodievala kúpať, do sklárne som sa chodila pozerať, lebo tam bola presklená stena, dala som si kávu a pozerala som, ako sklári pracujú... Malo to tam zvláštnu atmosféru a keď sa potom natáčalo v tasickej sklárni a postava Fanynky sa tam vyskytla v pár scénkach, páčilo sa mi to, pretože to bolo v lete a ja som chodila do práce a z práce cez les. Inak sa točilo na rôznych miestach, vrátane ateliérov. Rada si teraz všetko znova pripomeniem pri sledovaní seriálu v TV. Skúsenosť s kamerou som mala minimálnu a priznávam, že sa pred ňou celý život skôr hanbím. Radšej mám prácu na javisku. No a toho ostychu najskôr pán režisér Dudek, vynikajúci "čmuchař" - neviem, ako by som tento dar lepšie označila - využil, dobre sa mu hodila do figúry Fanynky, a tak som sa od neho nechala viesť a je zrejmé, že hercov viedol výborne!“ (Raccoon.city)
- Hneď v prvom diele herečka Eva Jakoubková (Terezka Herálcová Cirklová) musela niekoľkokrát opakovať záber, v ktorom vchádza do sklárne s jedlom pre svojho otca a mala pritom pozdraviť „Dobrej večír“ a ona namiesto toho hovorila stále spisovne „Dobrý večer“. (Raccoon.city)
- Najmladšieho komparzistu Tomáše Zajíce, ktorému v čase nakrúcania nebol ešte ani celý rok a zahral si malého Emila Krahulíka, to ovplyvnilo natoľko, že sa dnes venuje herectvu profesionálne. Marie Tvrdíková zase dodnes spomína na to, že mala za úlohu ukázať Jaromírovi Hanzlíkovi ako sa opukáva sklo plameňom a netušila, že ju v tej chvíli kameraman Ivan Rybák točí. (Raccoon.city)
- V polovici 80. rokov, kedy seriál vznikal, bol pohľad na Nemcov z druhej svetovej vojny jednoznačne negatívny. Jaroslav Dietl tento ucelený obraz narušil, keď si dovolil vo svojom seriáli ukázať, že situácia bola zložitejšia. Bol to úplne nový, neschematický pohľad, ktorý by si málokto trúfol v roku 1984 vo vtedajšej Československej televízii ponúknuť. (Raccoon.city)
- Jaroslav Dietl poskytol rozhovor, v ktorom vysvetľoval, prečo napísal práve seriál o sklároch: „Televízia ma požiadala o robotnícky seriál. Mňa to najprv vydesilo, keď tu sa mi pripomenula dávna túžba urobiť generačný seriál. Keď poviete generačný, tak musíte vyjsť od remesla. Sadol som a spísal najslávnejšie české remeslá. Medzi nimi sa objavilo aj sklárstvo. Sme ten zoznam preberali s režisérom Jaroslavom Dudkom, chytil sa zrazu za hlavu s tým, že má predsa chalupu uprostred sklárskych hutí a všetci susedia sú sklári.“ A ako spomínala neskôr Dietlova žena Magdalena: „Potom už nás s Janou Štěpánkovou pozvali k nim na chalupu pri Českej Lípe, pozvali aj sklárov a prebehol príjemný večer. Jaroslav ich všetkých vyspovedal, asi týždeň sme ešte chodili po hutiach a potom sadol a začal písať. Zvolil pritom formu rodinnej ságy, do ktorej mohol zahrnúť šesťdesiat rokov z histórie našej krajiny. Navyše sklo ako materiál v sebe nesie istú symboliku, básnivosť a krásu a aj tú chcel do seriálu dostať.“ (Raccoon.city)
- Sklárska huť v Tasiciach, kde sa celý seriál natáčal v roku 2002, s výrobou skla skončila a jej pec vyhasla. V budove brusiarne sa zachovala zapaľovačka na sklo z roku 1920, ktorú neuvidíte v žiadnom technickom múzeu. Všetko pamätá viac ako stopäťdesiatročný gaštan, v ktorého tieni sedával aj Jakub Cirkl (Luděk Munzar). Ten sa tu bol po veľa rokoch od natáčania pozrieť a zaspomínal so sklármi s istou nostalgiou na chvíle, ktoré tu kedysi spoločne zažili. (Raccoon.city)
- V seriálu se vyskytuje ještě jedna sklářská huť, o které se mluví jako o té v Ostrově. S jejím hledáním se filmový architekt nezatěžoval, posloužila ta samá jako „Albrechtická“, jen byla nasnímána z míst zadního traktu objektu. (sator)
- Záběry z Albrechtic – myšleno městečko, nikoli huť – byly natáčeny v Mnichovicích u Prahy. Byly tu například vytvořeny scény bouřlivých schůzí, ať šlo o členy KSČ nebo Henleinovce, nebo příjezd rudoarmějce na náměstí, který zlikviduje poslední německé vojáky a poté mu Josef Cirkl (Jiří Krampol) přináší lahev se skleničkami na přípitek. Několikrát se v záběru objeví i místní kostel Narození Panny Marie. Pikantní bezesporu je, že skutečný hostinec na mnichovickém náměstí v těch místech nebyl, nacházel se v jeho levém dolním okraji – původně to byl zájezdní hostinec, dnes už ve své původní podobě neexistuje a na jeho místě stojí obchodní dům Mnichovka. (Robbi)
- Předlohou rodiny skláře Jakuba Cirkla byl Jaroslavu Dietlovi slavný sklářský rod Rücklů. Se scénářem pomáhal Dietlovi Antonín Rückl, který byl sklářem a vlastnil sklárny. Jméno Rückl ale nesmělo být v seriálu uvedeno, protože členové rodiny byli na černém listu tehdejšího komunistického režimu. Dietl se tedy rozhodl vytvořit přesmyčku a z Rückla, udělal Cirkla. Rückl - Rikl - Cirkl. (Leeenilka)
- Skláři v Tasicích viděli v roce 1986 nový seriál dříve než ostatní televizní diváci. Bylo to tenkrát na konci ledna. Československá televize přivezla do jídelny autobusem video, dva barevné televizory a hosty. Na místo natáčení se tehdy vrátil i představitel hlavní role Luděk Munzar. Ten se však s ostatními nedíval v jídelně na televizi. Nechtěl se koukat sám na sebe. Během předpremiéry pro zaměstnance byl raději u pece. Sundal si kabát, čepici, šálu a pomocí sklářské píšťaly si vyfoukal tři půllitry. Několik se mu jich sice nepovedlo a skončily ve střepech, přesto místní mistři uznali, že talent k tomuto řemeslu herec má. [Zdroj: iDnes.cz] (rakovnik)
- Scéna, kdy Jakub Cirkl (Luděk Munzar) vstupuje do KSČ, byla do seriálu vložena na příkaz nejvyšších míst, ovšem Jaroslav Dietl ji odmítl napsat a pouze spolu s Jaroslavem Dudkem domluvili Munzarovi (kterému se vzhledem k jeho přesvědčení do něčeho podobného vůbec nechtělo), aby to tam „někam tak nějak přidal“, protože by byla škoda, aby kvůli tomu seriál nedotočili. Munzar to pak popsal slovy: „V díle, který se odehrával v roce 1945, jsem přišel za Petrem Kostkou, který hrál mého syna, a řekl mu něco ve smyslu: Ty tady člověče furt sedíš, pořád něco děláš, dej mi přihlášku do strany, ale hlavně se musíš pořádně nažrat“. (cundak)
- Světlana Nálepková měla v roli předepsáno řízení historického automobilu, což ji činilo jisté potíže, a proto ji musel Bronislav Poloczek během pauz při natáčení vysvětlovat tzv. meziplyn, bez kterého nešla v autě zařadit rychlost. (cundak)
- Luďkovi Munzarovi bylo v době natáčení 50, v prvním díle musel přesto ztvárnit 19letého mladíka. (M.B)
Súvisiace novinky
Zemřel herec Luděk Munzar
Ve věku 85 let zemřel legendární český herec Luděk Munzar. Toho dlouhodobě trápily zdravotní problémy, v minulosti například prodělal rakovinu ledvin a prostaty. Diváci si herce mohou pamatovat… (viac)