Barmská harfa

„Hej, Mizušima, vráťme sa do Japonska spoločne!” • Veru, kapitán Inouye, má rozhodne pravdu, keďže sa obidvaja momentálne akurát nachádzajú v ďalekej Barme, čo v dnešnom ustanovení predstavuje už Mjanmarsko, ktoré je inak od ich japonskej pevniny vzdialené vzdušnou čiarou až neuveriteľných - cca 4758.9 km, kedy by napríklad takému rýchlemu holubovi trvalo celú túto trajektóriu zdolať za približne takých 67h 59min, asi toľko na samý začiatok pre väčšiu orientáciu divákov, aby si vedeli trochu lepšie predstaviť i samotné miesto diania. • Následne by som rád pokračoval i so samotným dianím, čiže, o čom vlastne pojednával tento výnimočný scenár? V podstate asi o tomto: „Ako sa japonský desiatnik..., ináč vynikajúco ♫ hrajúci na harfe ♫ , čo má i svoj špecifický a pevne stanovený význam, a mimochodom, celá kapitánova čata by sa kľudne uživila v nejakom, vychýrenom speváckom súbore, pretože počuť spievať, povedzme, miestami trošku melancholické piesne v ich priamom podaní, mi občas normálne vtislo slzy do očí, ale nielen iba z týchto hlasových prejavov, zároveň i z hrôzostrašných obrazov, ohľadom nezmyselnosti vojny, ako takej, áno, a v tomto konkrétnom prípade sa totižto jedná o silný, protivojnový film, aký ma totálne spacifikoval, až som sa pomaly ani nemohol hýbať, tak som bol ním maximálne ohromený”. • Naschvál som nenadviazal na popis deja v predchádzajúcej, priamej reči, a ešte pred tými notami, čo sa teda týka toho nemenovaného vojaka, ktorý dokonca i svoje meno hneď má, tým pádom ďalej načrtnem nanajvýš snáď iba to, že neskoršie prehodnotí svoj doterajší spôsob života v radikálnom ponímaní, o akom sa mnohým ani nesnívalo, vrátane jeho spolubojovníkov, z ktorých sa medzitým stali najlepší priatelia. • Myslím, že i napriek určitému tajnostkárstvu z mojej strany, predsa ponúkam i ďalšiu indíciu, spočívajúcu v dátume - niekedy okolo júla 1945, a taktiež k tomu pridávam i zrovna ustupujúcu vojenskú jednotku naprieč hornatým terénom, snažiacich sa dostať kamsi do Thajska, čochvíľa dozvedajúcich sa, že je definitívny  k-o-n-i-e-c, no zrejme ešte nie úplne pre všetkých, čo o malú chvíľu bude dokumentovať i naprosto zásadná sekvencia - inej - zabarikádovanej, zfanatizovanej, a ozbrojenej jednotky, ktorá sa proste nedokáže zmieriť s tým, že by mala už konečne zložiť zbrane, a tak práve v tomto momente, som si uvedomil, že sa na mňa odteraz chystá niečo, čo som asi doteraz pravdepodobne nevidel, pretože, podotýkam, že tomuto psychologickému, MIMORIADNE zručne nakrútenému filmu a s pôsobivou hudobnou zložkou, by podľa môjho svedomitého uváženia nestačilo hodnotenie ani piatich hviezdičiek, tak som Ičikawovým snímkom strašne pohltený, že takmer ani nenachádzam dostatok vhodných slov na vyjadrenie svojej »filmovej spokojnosti« , akú som jednoznačne už veľmi dlho nezažil, a pritom mi je Biruma no tategoto, niekoľko rokov dobre známa, ale až teraz som sa k nej napokon dostal, skrátka, zbytočne som čakal na spasenie sveta, ktoré asi nikdy nepríde. • Režisér vytvoril naozajstné »majstrovské dielo« , nadčasové, z ktorého by si mali brať mnohí príklad, ale bohužiaľ, ako vidíme i v súčasnosti, nie je tomu celkom tak, a vôbec, žili sme my ľudia niekedy bez brutálnych konfliktov počas dejín samotného ľudstva? Nie! Skúste si vyhľadať a prečítať knihu: História vojen, kde sa sami dozviete, koľko utrpenia museli absolvovať nielen samotní obrancovia, ale súčasne aj obyčajní civilisti, ktorých sa to rovnako bezprostredne týkalo, a tak sa nakoniec len prosto opýtam, dožijem sa aspoň ja, či budúce generácie, života, bez týchto ťažkých bremien? , no takáto harmónia nejestvuje asi ani vo vedeckofantastickej literatúre! A na záver: Všetci, obľúbení užívatelia, skúste si pozrieť tento unikátny počin, ktorý sa vám doslova vryje pod kožu, a potom mi prostredníctvom spätnej väzby dajte vedieť, či som mal pravdu? ĎAKUJEM. (21.01.2023) (menej) (viac)