Réžia:
Marco BellocchioScenár:
Marco BellocchioKamera:
Alberto MarramaHudba:
Ennio MorriconeHrajú:
Lou Castel, Paola Pitagora, Marino Masé, Liliana Gerace, Pier Luigi Troglio, Gianni Schicchi GabrieliObsahy(1)
Bellocchiova prvotina neznamenala dobře známý silácký kousek debutanta, který chce stůj co stůj na sebe upozornit, provokovat a šokovat. Už tento filmový debut svědčil o talentu, o vyhraněném a uceleném stylu. Také o duchu revolty proti něčemu. Samozřejmě není nutné, aby se tvůrce ztotožňoval s některou z postav, aby jejími slovy i činy vyjadřoval svůj vlastní postoj a názor, ale je nutné, aby tak činil jakýmkoliv jiným spůsobem, třeba i prostřednictvím negativního, odsuzujícího reagování na líčené děje a jejich nositele. Popírání všech hodnot, odmítání jakýchkoliv mezilidských vztahů, neuznávání buržoazní společnosti: byl to postoj hlavní postavy filmu, anebo autora filmu? Nemůže být sporu o tom, že Bellocchio na krajně vyhroceném a symbolicky pojatém příběhu odsuzuje celou společenskou vrstvu, že nad ní vynáší verdikt zániku a sebezničení. Film nicméně vyznívá jako částečně hluchý pokus postavit se proti symbolům nebo představitelům, proti institucím moci. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (13)
Režisér sa na svojej celovečernej prvotine podielal aj autorsky a tento aspekt sa prejavil v kompaktnosti príbehu a dokonalom vykreslení zdegenerovanej meštiackej rodiny. Jeho drsná kritika časti talianskej spoločnosti je nekompromisná a zachádza až do fatálneho konca. Symbolom tohto mravného úpadku je predovšetkým syn Alessandro, epileptik s paranoickými sklonmi, ktorý sa v snahe niečo zmeniť neštíti najohavnejšieho zločinu. Príbeh je postavený na dialógoch medzi členmi rodiny a jeho komornosť a sugestívnosť je ozdobou snímku. ()
Snímek, který dříve ušel mé pozornosti, ale možná (jako mnoho jiných) se u nás ani nepromítal. - Expozice: Pětičlenná rodina (tři bratři, sestra, slepá matka) bydlí v honosné vile, mohou to být potomci zdegenrovaných šlechticů či zbankrotovaných podnikatelů. Okolí je považuje za blázny. Jejich fyzický hendikep ovlivňuje jejich uvažování a nakonec celé bytí. Vypadá to, že spouštěčem následných události je prostřední bratr Sandro, ale nemusí to tak být. Může jím být i jeho starší bratr Augusto nebo jejich sestra Giulia. Nakonec přežívají pouze oni dva; zdá se, že jsou to ti "jediní normální", ale i zde může zdání klamat. - Marco Bellocchio si nastavil na své sjezdovce úzké mantinely, ale proplouvá jimi zcela bezpečně a suverénně. ()
Ústredného protagonistu: Alessandra, v domácom prostredí prezývaného, ako Sandro alebo "Ale", v podaní Loua Castela; herca narodeného v Kolumbii, a následne hrajúceho v Taliansku aj vo Švédsku, a zrovna i v tomto prípade pod talianskym patronátom: Marca Bellocchcia, ktorého som jednak vari i bezprostredne vnímal, ako naprosto vyšinutého anarchistu s nekontrolovateľnými záchvatmi hnevu, a jednak som si zas i rovnako taktiež všimol, že sa v rámci jeho celej famílie [v zložení troch bratov, jednej sestry a slepej vdovy], žijúcich na okraji mesta v konkrétnom mieste: Piacenzy Apeniny; pod jednou väčšou rozsiahlejšou strechou domovej VILY v spoločnej domácnosti, kedy sa vskutku jednalo i o veľmi podivuhodné spolunažívanie týchto jednotlivých členov rodiny, ktoré miestami dokonca hraničilo i s mimoriadne bizarným správaním, teda najmä zo strany tohto »pokriveného charakteru«, ak to tak vôbec môžem nazvať; nakoľko počas nasledujúcich scén, ma čoraz viac utvrdzoval v relevantnej domienke, že nie je úplne normálny...! • Okrem už medzitým vyššie spomínaného «MAGORA-PAR EXCELLENCE», ma vo veľkej miere zaujala i predstaviteľka jeho sestry: Giulie, a to konkrétne v podaní tejto talianskej herečky: Paoly Pitagorovej → a síce momentálne teraz ani neviem poriadne posúdiť, či náhodou ovláda i »pytagorovú vetu«, ale na mňa zapôsobila nielen svojou prirodzenou krásou, ale zároveň i vynikajúcim, hereckým prejavom, vďaka ktorému potom zručne sekundovala i svojmu filmovému bratovi! A trebárs z predstaviteľa Augusta, sa mi vynárala taká predstava, že on bol niečo i na tento spôsob: „talianskeho Johna Travoltu,” a v podstate som chcel iba trochu odľahčiť túto depresívnu atmosféru, ktorá z tejto extrémne psychologickej drámy, len tak sálala, čím sa povedzme režisérovi Marcovi Bellocchiovi ako DEBUTANTOVI, podarilo vytvoriť unikátny a umelecky hodnotný titul, aký ma doslova položil na kolená! Skrátka; nakrútil naozajstné: MAJSTROVSKÉ DIELO! • A mimochodom, originálny počin: I pugni in tasca, neznamená v reči distribútora: Päste vo vreckách, ale DIERY VO VRECKÁCH. • PS: Na záver by som pochválil i MORRICONE[HO] hudbu, ktorá vytvárala taký, ako by som to vlastne čo najvhodnejšie vyjadril; proste zvláštny [po]citový K O N T R A S T pre navodenie ponurej atmosféry, ktorá bola v priamom súlade s momentálnymi náladami nášho [ANTI]hrdinu. ()
Cosi, a možná je to ďábel, nás neustále pokouší a chce, abychom se vrhli do propasti, všudypřítomné kolem nás. Tehdy je na dlouho konec nám samým, kdy neovládáme své tělo, a smrt, která voní, předchází smích. Zrak i mysl jsou zakalené a stín a prach jsou nám blíž. To vše až do chvíle, kdy nás naštěstí už ďábel zradí, a vydá nás v smrt, která nechtuná. // Zcela suverénní scénář a režie. ()
Vzalo mi to dech. Neměl bych nic dodávat. Jasně, že "pravděpodobně ďábel." A Morricone tu napsal asi nejlepší muziku, kterou od něj do teď znám - a já ho jinak moc neprožívám. Hodně podobná je tomu hudba k Andreji Rublevovi - teda v těch méně starobních fazetách, které si z ní uvědomuju. Krom Spalovače mi to jako celek evokovalo i Mechanický pomeranč - hlavně ta revolta - a musím říct, že mi Bellocchio je mnohem bližší. ()
Galéria (14)
Zaujímavosti (8)
- Film si získal obľubu u mladých kritikov, no zároveň vyvolal odpor zo strany katolíckej cirkvi, ako aj zo strany Bellocchiových dvoch veľkých vzorov - Michelangela Antonioniho a Luisa Buñuela. (Georgei)
- Režisér Marco Bellocchio zohnal peniaze pre film od svojej rodiny, pričom film okrem iného ostro útočí na tradičné rodinné hodnoty. (Georgei)
- Pro hlavní roli byl osloven Gianni Morandi, který souhlasil s rolí Alessandra, ale jeho nahrávací společnost RCA se postavila proti s tím, že taková volba by zničila jeho kariéru a Morandi se musel neochotně vzdát. Pro roli Giulie Bellocchio (Paola Pitagora) se uvažovalo o Susan Strasberg a Raffaelle Carrà, pro roli Augusta (Marino Masé) o Maurici Ronetovi. (classic)
Reklama